Manifest vraha zo Zámockej ukazuje, že všetko je inak

Zastrelený muž na Zámockej ulici. Foto: Štandard

Kampaň, ktorá sa strhla po tragickom zavraždení dvoch mladíkov na Zámockej ulici, je nesmierne poučná. Ukazuje nám, ako dokáže motivovaná, organizovaná, mediálne podporovaná a globálna loby uchopiť udalosť, dať jej svoju interpretáciu bez ohľadu na pravdu a nasmerovať ju v prospech presadenia vlastného ideologického pohľadu.

Od prvých chvíľ po vražde nám táto loby a jej médiá ponúkli Príbeh tak, ako nám ho ponúkali už zo dve desaťročia. Je to vraj Príbeh nenávisti väčšiny spoločnosti voči sexuálnej inakosti, nenávisti voči gejom a lesbám, šírenej najmä konzervatívnymi, dokonca priamo kresťanskými kruhmi vrátane kruhov cirkevných. Nenávisti, ktorá motivuje niektorých až na nezriadené vraždenie. Príbeh o tom, že táto nenávisť je zo všetkých nenávistí najnebezpečnejšia, a preto sú sexuálne menšiny tie najohrozenejšie. A preto progresívni poslanci parlamentu slovenského aj európskeho vraj musia navrhovať vyhlásenia a zákony v prospech sexuálnych menšín. O tomto Príbehu nás chcú presvedčiť.

Isteže, už prenikli na verejnosť informácie, že strelec sa nezaujímal len o gejov. Chcel zastreliť premiéra Eduarda Hegera. Vraj aj Roberta Fica. Dočítali sme sa, že strelec nenávidel Židov. Tie informácie však neboli podávané s takou intenzitou, že by boli schopné spochybniť základnú líniu Príbehu, ktorý ovládol médiá.

Lenže manifest, ktorý strelec napísal v angličtine a ktorý bol chvíľu dostupný na internete, hovorí niečo úplne iné.

Gejovia boli pre strelca treťoradým cieľom

Po prečítaní manifestu prekvapujúco zistíme v rozpore s Príbehom, že gejovia boli pre strelca až asi tak treťoradým nepriateľom. Stručnú zmienku o nich ako o vhodných terčoch nájdeme na troch či štyroch miestach šesťdesiatstranového textu, bez nejakého veľkého záujmu a bez podrobnejšieho pripojenia patričnej spaľujúcej nenávisti, akú adresuje iným skupinám svojich potenciálnych terčov.

A kto je teda nepriateľ číslo 1? V strelcovej zvrátenej mysli sú to Židia. V úvode textu trikrát za sebou zopakuje mantru „Všetko je to o Židoch“. Označuje ich posmešným anglosaským výrazom „kikes“. It’s kikes. Dokola a dokola. Spomína ich takmer na každej strane.

Čítať strelcov manifest je depresívne. Nikdy tak o blížnom nehovorím, ale jeho myseľ sa pohybovala naozaj v hĺbkach zla. Riešením bolo pre neho vždy vyhubenie nepriateľa. Násilie je nielen povolené, ale nevyhnutné. Pre neho bola nepodstatná osobná vina či nevina. Keď ide o vyhubenie nepriateľa, navrhoval zabíjať aj ich deti a rodiny. Ničiť ich majetok, likvidovať politikov. Čo sa príslušníkov iných rás týka, podľa neho bude potrebné vyhubiť desiatky miliónov ľudí.

Židov navrhoval vyhubiť úplne. Hitlerov holokaust mu bol málo. Päť miliónov bolo pre strelca málo. Navrhuje ich vyhubiť dvadsať miliónov.

Nepriateľ primárny, nepriateľ odvodený

Židia ako nepriatelia sú pre neho problémom primárnym a ústredným. Všetci ostatní nepriatelia sú zlom odvodeným od zla židovstva. Židom pripisuje zlo imigrácie, potláčanie bielej rasy nebielymi aj zlo sexuálnej zvrátenosti. Od Židov sú odvodené aj Svetové ekonomické fórum, Rothschildovci, Rockefellerovci, podporovatelia proticovidových opatrení atď. Zlom je aj „vnútorný nepriateľ“ vnútri bielej rasy, napríklad bieli politici, ktorí vykonávajú „židovskú“ politiku. Pre vlády takýchto politikov používa označenie ZOG (Zionist Occupation Governments) a JOG (Jews Occupation Governments), teda vlády ovládané sionistami a Židmi. Tam mu spadajú aj politici ako Heger či Fico. Vymenúva mnoho skupín, ktoré mu spadajú do ZOG a JOG. Degenerovaní umelci, hudobníci, filmári, politici, policajti, vojaci, sudcovia, právnici, advokáti, tých skupín je veľa. Medzi nimi aj homosexuáli. Nevenuje im však žiadnu mimoriadnu pozornosť.

Strelec sa cíti bojovníkom za bielu rasu. Príslušnosť k rase považuje za kľúčovú. Je pre neho dôležitejšia ako príslušnosť kultúrna. Jasne píše, že ak si má voliť medzi kresťanským nebielym vodcom a bielym nekresťanským vodcom, tak volí jednoznačne bieleho nekresťanského. Len v rámci rasy sú ľudia spojení bratstvom, nikdy naprieč rasami. 

On sám je ateista či agnostik. Náboženskosť ho nezaujíma ani u seba, ani u iných. Jediné, čo je dôležité, je rasa.

Ešte raz: Takmer stále píše o Židoch, mnoho strán venuje potrebe boja proti nebielym rasám, o homosexuáloch je jedno- či dvojriadková zmienka asi na štyroch miestach. Jedna strana je venovaná transgenderom.

Strelec je exemplárny rusofób

Strelec dáva jasne najavo, že niet štátnej sily globálneho významu, o ktorú by sa dalo oprieť. Na Ameriku, Rusko a Čínu treba zabudnúť. O Číňanoch sa netreba baviť, veď nie sú bieli. Američania však sú rasovo príliš pestrí, Rusi sú zase vraj mongolizovaní a v Amerike aj Rusku žije veľa nebielych národov.

Rusko je pre strelca len ďalší štát ovládaný Židmi, vymenúva oligarchov, ktorí sú podľa neho židovského pôvodu.

Zavraždenie Darie Duginovej vykresľuje ako veľmi úspešný príklad, ako treba likvidovať politikov (za to ju považuje). Má jej za zlé, že šírila niektoré myšlienky jej otca o euroazianizme. Jej smrť ironizuje s nevídaným pohŕdaním. V manifeste zverejňuje dve fotografie spáleného mäsa a hovorí, že fotografie skutočných telesných pozostatkov Duginovej síce nie sú dostupné, ale že mohli vyzerať asi ako spálenina na tých pripojených fotkách. Dobre vyzeráš, Darja, píše cynicky.

Ak by bol vrah zo Zámockej priaznivcom Putina, súčasné nastavenie médií by zaručilo, že by sa to určite celé Slovensko dozvedelo. Ale strelec bol odporcom Putina, ako aj celého Ruska.

Manifest je na začiatku ilustrovaný neonacistickým znakom „čierne slnko“. Až do tohto roku som ho nepoznal. Spoznal som ho až vďaka trapasu, keď toho roku NATO na twitterovom účte zverejnilo oslavnú fotku ukrajinskej vojačky, pričom si nevšimlo, že nosí na hrudi nášivku s čiernym slnkom. Potom fotka zmizla.   

Tak prečo teda strieľal na homosexuálov?

Samozrejme, je tu vážna otázka. Ak boli homosexuáli menej zaujímaví ako terč, prečo zavraždil práve homosexuálov? Vysvetlenie je však banálne jednoduché.

Strelec disponoval istým zvráteným, ale predsa len intelektom. V manifeste je obsiahnutá solídna analýza a klasifikácia žiaducich terčov útokov. Rozlišuje dve kritériá, podľa ktorých treba stanovovať terče útokov.

Prvým je „hodnota terča“, ktorá sa určuje podľa politického významu „terča“ a veľkosti ohlasu verejnosti na útok naň. Stupne hodnoty sú tri: nízka, stredná a vysoká.

Terče nízkej hodnoty sú bežní cudzinci z iných rás, bežní zradcovia bielej rasy a napríklad homosexuálne bary.

Medzi terče strednej hodnoty patria skupiny cudzincov z iných rás, ktorí si dovolia bývať v oblasti obývanej prevažne bielymi. Potom všetci Židia, policajti, vojaci, novinári, lokálni politici, nepriateľskí aktivisti stredného významu.

Napokon terče vysokej hodnoty: národní a nadnárodní politici a ich rodiny. Významní novinári a aktivisti nepriateľa. Bankári. Významní Židia. Vládne budovy, ambasády, vojenské základne atď.

Druhým kritériom je hustota terčov, teda koľko terčov je spolu zhromaždených. Opäť sa rozlišuje hustota nízka, stredná a vysoká.

Strelec sa, samozrejme, netají tým, že žiaduca je čo najväčšia hodnota terčov i čo najväčšia hustota. Rozumie dopadu na verejnú mienku. Chce „bojovať“ efektívne.

Tak prečo teda napadol terč, ktorý sám označil za terč nízkej hodnoty? Treťotriedny terč. Prečo? Vysvetlenie je jednoduché.

Po prvé, on sa predsa pokúsil najprv zaútočiť na terč vysokej hodnoty. Zabitie mladíkov bola náhradná akcia za neúspešnú prípravu politického atentátu na premiéra Hegera, teda jedného z najvyšších politických činiteľov. Veď na neho čakal. Lenže vyčíhať premiéra, prekvapiť jeho ochranku a usmrtiť ho nie je pre tínedžera jednoduché. Strelec neuspel, lebo na to jednoducho organizačne nemal. Nemal ani na žiadny iný terč vysokej alebo strednej hodnoty. Kde mal vystopovať nejakého Žida alebo Rusa, bankára či novinára?

Čo sa ponúkalo ako ľahko vyhľadateľný cieľ? Jedine homosexuálny bar, o ktorom sa vedelo, že sa tam schádzajú gejovia.

To je celá skutočnosť. Strelec nezabíjal „terče“, ktoré najviac túžil zabiť. Zabíjal „terče“, ktoré dokázal nájsť a dokázal nájsť len takých, ktorí boli pre neho najmenej významní. A keby jeho otec nemal revolver, zrejme by nezahynul nikto.

Za pár hodín vyfabrikovaný lživý obraz o kresťanských vinníkoch

Nepíšeme o týchto veciach preto, aby sme zľahčovali dvojnásobnú vraždu. Tá je hlboko tragická a odsúdeniahodná bez ohľadu na to, koho vrah nenávidel najviac. Píšeme to preto, aby sme odhalili lži, ktoré sa bleskovou rýchlosťou začali šíriť okamžite po vražde. Tie lži sú zreteľné najmä po prečítaní strelcovho manifestu.

Identifikovať sa dajú štyri takéto lži.

Lož prvá: Vražda na Zámockej je dôkazom, že predmetom nezaslúženej nenávisti sú najmä homosexuáli

Podsúva sa nám, že dvojnásobná vražda na Zámockej a osoba strelca sú dôkazom, že na Slovensku sú obeťami nezaslúženej nenávisti najmä homosexuáli a lesby.  Z analýzy manifestu vidno, že to tak nie je. Strelec bol narcistickou osobou, ktorá nenávidela 80 percent obyvateľov planéty, pretože boli nebieli, plus ešte nejakí zradcovia z bielej rasy. Keby malo byť po jeho, zahynuli by úplne iní ľudia, ktorých považoval za dôležitejších. Podsúva sa nám opak. Že prví sú na rane homosexuáli. O všetkých iných možných terčoch, pre vraha oveľa významnejších, sa verejnosť v podstate ani nedozvedela. Šírenie falošného obrazu o vrahovi ako o človeku v prvom rade nenávidiacom homosexuálov, je umožnené aj tým, že vyšetrujúce orgány o obsahu manifestu prezradili veľmi málo.

Bolo správne, že premiér Heger sa zúčastnil na zhromaždení proti vraždeniu, ale bolo absurdné, ako s dúhovou vlajočkou v ruke podporoval podsúvanie tejto lži, keď vieme, že práve on, kresťanský premiér, bol pre strelca oveľa vítanejším, aj keď nedostupným terčom.

Lož druhá: Vinní sú najmä konzervatívci a kresťania

Ešte v deň vraždy sa na Facebooku na stránke Zomri objavil status: „Tak celkovo som zvedavý, ktorý z našich dokonalých tolerantných katoliban politikov príde ako prvý s riešením na spôsob: Nemuseli byť mŕtvi, keby neboli teplí.“ Pod ním sa okamžite objavilo päťtisíc lajkov.

Európsky parlament prijal na návrh progresívnych slovenských europoslancov rezolúciu, ktorá presne postupuje v línii lži č. 1 aj lži č. 2, ktorá pripisuje vinu za tragédiu konzervatívcom a kresťanom.

Všimnime si extrémistický jazyk rezolúcie v bode D. Kto všetko podľa nej živí „atmosféru nenávisti a neznášanlivosti“ voči LGBT komunite? Rezolúcia hovorí: „…nielen krajne pravicové a extrémistické hnutia, ale aj zástupcovia cirkvi a politických elít, ktorí vo svojich vyhláseniach často požadovali ďalšie obmedzenia voči LGBTIQ+ osobám; keďže Národná rada v júni 2014 zmenila ústavu krajiny tak, aby párom rovnakého pohlavia výslovne odoprela právo uzavrieť manželstvo a následnú právnu ochranu; keďže referendum proti LGBTIQ+ osobám sa konalo vo februári 2015 po tom, ako konzervatívna Aliancia za rodinu s podporou cirkvi zhromaždila 400 000 podpisov a vyzvala na hlasovanie o prísnejšej legislatíve proti LGBTIQ+ osobám…“

Predovšetkým rezolúcia v citovanom odseku používa falošný jazyk. Používa slovo „obmedziť“, pričom všetky zmienené iniciatívy boli iba snahou o zachovanie statu quo. Referendum nebolo proti žiadnym osobám.

Rozumiete, čo europarlament tvrdí? Môžete mať akokoľvek kladný, priateľský vzťah k homosexuálom ako ľudským bytostiam, ale ak trváte na zachovaní súčasnej definície manželstva, tak živíte nenávisť. Ak nesúhlasíte s LGBT ideológiou, živíte nenávisť. Súčasný text slovenskej Ústavy upravujúci manželstvo ako zväzok muža a ženy, je teda živením nenávisti. Ak tvrdíte, že dieťa potrebuje otca a matku, živíte nenávisť. Ak ste kňaz a hlásate, aby sa ľudia vyvarovali hriechu, živíte nenávisť. A nezabúdajte. Živenie nenávisti môže byť trestné.

Porovnajme profil vraha, ako ho poznáme z jeho manifestu. Ateista/agnostik (takto sa sám označoval, vrátane lomky). Jeho spôsob nazerania na ľudstvo absolútne vylučoval akékoľvek bratstvo medzi ľuďmi, akékoľvek puto či záväzok človeka voči človeku. Vylučoval radikálne prikázanie „Nezabiješ“. Teda radikálne odmietal základné myšlienky kresťanstva. Bol posadnutý víziou genocidálneho zabíjania v takom rozsahu, že by to pôsobilo až ako paródia, ak by naozaj nesiahol po zabíjaní. S takou radikálnou víziou som sa v histórii nikdy nestretol.

Jeho vzormi boli vrahovia ako Tarrant, ktorý vraždil v mešite v novozélandskom Christchurchi, Earnest, zabíjajúci v synagóge v San Diegu, a ďalší vrahovia. Strelec im dáva prívlastok Saint – Svätý. Pripomína to satanizmus, ktorý ako protiklad kresťanstva prisudzuje najväčším zvrátenostiam hodnotu, ktorú kresťanstvo prisudzuje cnosti svätcov.

Ak mi niečo strelcova vízia pripomína, tak to je Marxov materialistický triedny boj, ktorý tiež odsudzoval robotníkov a vlastníkov výrobných prostriedkov na vzájomnú vojnu, v ktorej je akákoľvek osobná vina a nevina nepodstatná.

Predstava, že strelcovo rozhodnutie mohlo byť motivované tým, čo počul niekde na kázni, je smiešna. Žiadne kázne nepočúval, lebo náboženstvo odmietal.   

Na nedeľné omše chodím šesťdesiat rokov, z toho prvých štyridsať či päťdesiat som tam nikdy o homosexualite nepočul ani slovo. Posledných desať-pätnásť rokov, po tom, čo sa na nás LGBT ideológia už valila, som počul, ale veľmi zriedkavo, čo hovorí katolícke učenie o homosexualite. Že za svoj sklon títo ľudia nemôžu, hriešne sú len homosexuálne skutky, že treba k homosexuálom pristupovať citlivo, s láskou k blížnemu.

Ak by aj strelec bol počul takúto kázeň, skôr by to v ňom vzbudilo nenávisť voči cirkvi. Veď cirkev ponúka práve to, čím v manifeste pohŕdal. V manifeste sa vysmieva snahám o akékoľvek pokojné riešenie otázky. Aké citlivé pristupovanie? Aké rozlišovanie medzi hriešnikom a hriechom? Aká láska k blížnemu? Násilie bolo podľa neho jediným riešením.

Lenže slovenskí progresívci aj väčšina Európskeho parlamentu dávajú kresťanov do jedného vreca s hlásateľmi genocíd.

Lož tretia: Vraj nenávidíme homosexuálov

Tým prichádzame k tretej lži, ktorá tvrdí, že konzervatívni ľudia/kresťania nenávidia homosexuálov. Je to lož, ktorá je vlastne odvodená od lži číslo 2. V skutočnosti máme s konkrétnymi homosexuálmi dobré vzťahy, nachádzajú sa medzi našimi priateľmi, spolupracovníkmi. Vyskytujú sa aj kresťanských rodinách.

A niektorí kresťania sú homosexuálmi, niektorí homosexuáli kresťanmi.  

A nejde len o osobné vzťahy, k tolerancii vedie kresťanov aj učenie a náuka cirkvi. V Katechizme čítame: „Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim.“ O nenávisti nemôže byť ani reči, odporuje to základnej myšlienke kresťanstva.

Lož štvrtá: Všetci homosexuáli podporujú ideológiu LGBT

Falošnosť jazyka umožňuje ďalšie mýty a lži. Často, keď hovoríme o homosexuáloch, nerozumieme si a nevieme, čo má kto na mysli. Skôr by sa zišlo hovoriť o osobách, ktoré cítia príťažlivosť k osobám rovnakého pohlavia (same-sex attraction) Nemôžu za to, môžu len za to, ako s týmto sklonom naložia. Možno ich deliť na tri skupiny. Prví sú tí, čo žijú podľa svojho sklonu s osobami rovnakého pohlavia a podporujú ideologické požiadavky, ako registrované partnerstvo, manželstvo a adopcie. V druhej skupine sú tí, ktorí tiež žijú podľa svojho sklonu, ale nikdy by im nenapadlo vznášať vyššie uvedené požiadavky. Tretiu skupinu tvoria tí, čo svojmu sklonu vzdorujú a žijú zdržanlivo. Niektorí preto, lebo sú kresťanmi. Cirkev im je oporou.

Samozrejme, že verejne je počuť len hlasy z prvej skupiny. Nehovoria však za všetkých. Lenže ideológovia existenciu tohto členenia zamlčiavajú.

Rozšírenie tejto lži však má nezamýšľané neblahé účinky práve na homosexuálov. Totiž podaktorí ľudia, ktorí dúhovú ideológiu neznášajú, uveria práve tejto jej lži, a myslia si, že sú teda v ideovom konflikte s každým homosexuálom. A keď ide o rasistického extrémistu, ten môže uveriť, že každý homosexuál je jeho nepriateľom, a teda hodný zničenia.

Kresťania a konzervatívci to stále neberú vážne

Na Slovensku sa dopustil dvojnásobnej vraždy osamelý ateistický radikál, ktorý podľahol takej forme fanatického rasizmu, ktorá na Slovensku nemá oporu. Tento typ radikalizmu je, samozrejme, trestný, potierajú ho orgány činné v trestnom konaní, jeho výskyt sleduje tajná služba, odsudzujú ho všetky zložky spoločnosti vrátane, samozrejme, kresťanských cirkví. Dvaja zavraždení boli náhradnými obeťami za vyhliadnutú obeť, ktorú sa vrahovi nepodarilo zabiť, bol ňou kresťanský premiér.

Ale za vinníkov sú vyhlasovaní popri extrémistoch rovnako intenzívne kresťania vrátane cirkevných predstaviteľov. Ako sme analyzovali, je to absurdné a nespravodlivé. K najlepšej tradícii slovenského kresťanstva patrí nenásilné a trpezlivé hovorenie pravdy, čo slovenskí kresťania dokázali za štyri desaťročia komunizmu a počas troch desaťročí v demokratickom období.

Ale progresívcov o tom nepresvedčíte. Progresívci majú podporu Európskeho parlamentu, ktorý vyhlasuje aj názor, že manželstvo má byť len medzi mužom a ženou, za živenie nenávisti a neznášanlivosti. To znamená, že Európsky parlament tvrdí o miliónoch slovenských občanov, že živia nenávisť a neznášanlivosť. A extrémizmus slovenských a európskych progresívcov má plnú podporu prezidentky Slovenskej republiky.

Chápeme, čo sa tu v Európe deje?  

Vladimír Palko
Ďalšie články