Európa šije plány pre menovú krízu

Dnes urobím niečo, čo na tomto mieste až tak často nerobím. Budem totiž upokojovať. Ale všetko postupne: štvrtok 27. októbra bol v znamení ďalšieho zvyšovania úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB).

Budova ECB (naľavo) Foto: TASR/AP

Budova ECB (naľavo) Foto: TASR/AP

Banka opäť pristúpila na svoje pomery k nezvyčajne razantnému zvyšovaniu úrokových sadzieb o ďalších 75 bázických bodov alebo 0,75 percentuálneho bodu, čím signálnu úrokovú sadzbu v eurozóne posunula na dve percentá, čo je maximum od roku 2009. Hodnotiť tento krok nie je také triviálne, ako by sa mohlo zdať.

Keby k tomuto kroku ECB pristúpila pred štyrmi alebo dvomi rokmi – áno, čítate správne, pred dvomi rokmi, teda skutočne uprostred doby covidovej –, jednoznačne by som ho považovala za dobré rozhodnutie. Úrokové sadzby ECB boli príliš nízke počas príliš dlhého času, a to bolo pre ekonomiku nielen eurozóny, ale sprostredkovane celej Európy extrémne zle. Pretože ju to enormne prehrialo, nafúklo to ohromnú bublinu v cenách cenných papierov i nehnuteľností a vyvolalo to väčší diel dnešnej inflácie. Keby teda ECB zvýšila svoje úrokové sadzby skôr, znamenalo by to, že by zabránila prehriatiu do dnešnej úplne extrémnej podoby.

Lenže to sa nestalo, ECB nechala ekonomiku prehriať, ceny nehnuteľností aj cenných papierov nafúknuť, infláciu vyšplhať na 10 percent. A v tom okamihu začala úrokové sadzby zvyšovať. A tak ako boli predtým úrokové sadzby až extrémne nízke, aj dnes ich centrálna banka zvyšuje podobne extrémnym tempom. A v tomto okamihu už hodnotenie dobre/zle nie je také čierno-biele.

Ak totiž v tejto situácii ECB začne zvyšovať úrokové sadzby, veľmi tým približuje dlhovú krízu. Totiž situáciu, keď subjekty od domácností cez firmy až po štáty, ktoré si nabrali v minulých rokoch mimoriadne lacné úvery, zrazu prestanú byť schopné tieto úvery splácať.

V takejto situácii dlžníci prestanú byť schopní úvery splácať nielen preto, že úroky z nich zrazu vzrastú, ale aj preto, že reálne chudobnejú, pretože zisky firiem a platy zamestnávateľov nie sú schopné kompenzovať vysokú infláciu. Pôda pre dlhovú pascu ako vyšitá. Kto sa v Európe tiež ocitol v dlhovej pasci? Grécko, ktoré kvôli tomu zbankrotovalo, a Cyprus, ktorý bol kvôli tomu donútený zmraziť vklady v bankách.

A zrazu v tomto kontexte začína dávať oveľa väčší zmysel udalosť, o ktorej tento týždeň informovali české médiá: že holandské ministerstvo financií pred niekoľkými dňami zverejnilo na svojich stránkach list, v ktorom ministerka Sigrid Kaagová informuje dolnú komoru parlamentu, že v priebehu niekoľkých týždňov predloží poslancom dôverné informácie o krízových scenároch týkajúcich sa eura. Chystaný dokument bude obsahovať podrobnosti o postupe Holandska v prípade „krízy eura“ a pôjde z dôvodu „diplomatických záujmov“ o dokument tajný.

Čo má táto „kríza eura“ konkrétne znamenať, sa už neuvádza, tento termín oficiálne ekonómia nepozná, ale môžeme predpokladať, že má ísť práve o cyperskú analógiu, totiž o dlhovú krízu spojenú s hromadným vyberaním vkladov z bánk. Je logické, že takéto správy mnoho podnikov znepokojujú. A práve tu prichádza ono spomínané upokojenie:

Hypotetická dlhová kríza, o ktorej sa čoraz viac v Európe uvažuje ako o možnom scenári, by do strednej Európy apokalypsu nepriniesla, respektíve by neznamenala totálny kolaps ekonomiky, ako si mnohí predstavujú. Hoci by to spôsobilo dosť veľké problémy. S najväčšou pravdepodobnosťou by to znamenalo, že v niektorých krajinách a v niektorých bankách by dočasne mohli byť v horizonte dní zmrazené bankové vklady, ale to v tej najextrémnejšej a najmenej pravdepodobnej verzii. A tiež by sa to nevzťahovalo na celú eurozónu (vrátane krajín typu Slovenska), nieto na krajiny mimo eurozóny typu Česka. Následná hlboká recesia by však bola nevyhnutná.

Nakoniec tak zostáva jediné hlavné posolstvo, ktoré však už poznáme dlho a ktoré nie je nové: euro je vnútorne značne nepevnou menou, ktorá čelí dôsledkom monetizácie verejných dlhov v eurozóne. Pretože napríklad česká koruna po skončení intervencií ČNB najskôr voči euru oslabí a keďže euro najskôr oslabí voči mnohým menám sveta, skutočne stabilnou rezervnou menou tak zostáva dolár. A to je tiež odpoveď na otázku, v akej mene držať časť úspor, ak nie v mene domácej. A, samozrejme, stále tu je globálna mena zlato.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.