Európa šije plány pre menovú krízu
Dnes urobím niečo, čo na tomto mieste až tak často nerobím. Budem totiž upokojovať. Ale všetko postupne: štvrtok 27. októbra bol v znamení ďalšieho zvyšovania úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB).
Budova ECB (naľavo) Foto: TASR/AP
Budova ECB (naľavo) Foto: TASR/AP
Banka opäť pristúpila na svoje pomery k nezvyčajne razantnému zvyšovaniu úrokových sadzieb o ďalších 75 bázických bodov alebo 0,75 percentuálneho bodu, čím signálnu úrokovú sadzbu v eurozóne posunula na dve percentá, čo je maximum od roku 2009. Hodnotiť tento krok nie je také triviálne, ako by sa mohlo zdať.
Keby k tomuto kroku ECB pristúpila pred štyrmi alebo dvomi rokmi – áno, čítate správne, pred dvomi rokmi, teda skutočne uprostred doby covidovej –, jednoznačne by som ho považovala za dobré rozhodnutie. Úrokové sadzby ECB boli príliš nízke počas príliš dlhého času, a to bolo pre ekonomiku nielen eurozóny, ale sprostredkovane celej Európy extrémne zle. Pretože ju to enormne prehrialo, nafúklo to ohromnú bublinu v cenách cenných papierov i nehnuteľností a vyvolalo to väčší diel dnešnej inflácie. Keby teda ECB zvýšila svoje úrokové sadzby skôr, znamenalo by to, že by zabránila prehriatiu do dnešnej úplne extrémnej podoby.