Na Krym choďte cez Ukrajinu. Rusko tápa, ako dostať kamióny na anektovaný polostrov

S obnovením cestnej premávky cez poškodený Krymský most to také jednoduché nebude, minimálne pokiaľ je reč o nákladnej doprave.

Pracovníci demontujú poškodené časti Kerčského mosta spájajúceho ruskú pevninu s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym počas rekonštrukčných prác neďaleko Kerču 20. októbra 2022. Foto: TASR/AP

Pracovníci demontujú poškodené časti Kerčského mosta spájajúceho ruskú pevninu s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym počas rekonštrukčných prác neďaleko Kerču 20. októbra 2022. Foto: TASR/AP

Len niekoľko hodín po zničení Krymského mosta na začiatku októbra dosadený šéf krymskej správy Sergej Aksionov na Telegrame informoval, že automobilová aj železničná premávka cez tento uzol, ktorý spája Rusko s anektovaným polostrovom, sa obnovila.

Zelenú však dostala iba osobná a železničná preprava, pričom kamióny s tovarom úrady odkázali na trajekty, ktorých flotilu Moskva zhromaždila krátko po incidente. Toto rozdelenie potrvá minimálne do decembra.

O tom, že problém s prechodom kamiónov cez Kerčský prieliv nie je ani s odstupom vyše troch týždňov vyriešený a že tak skoro k návratu do normálu nepríde, svedčí aj najnovšie vyhlásenie federálnych a lokálnych úradov.

Tie totiž od polnoci na minulý štvrtok vyhlásili tvrdé obmedzenie pre tovar, ktorý je možné prevážať pomocou vyťažených trajektov. Podľa ruskej štátnej agentúry TASS dostanú výnimku na využívanie lodnej prepravy náklady vezúce vojenské zásoby, farmaceutické výrobky, vybavenie potrebné na opravy infraštruktúry, určité typy potravín či iný nevyhnutný tovar.

Ostatní sa majú na Krym vypraviť cez okupované územia susednej Ukrajiny. „Na prepravu iných nákladov možno využiť pozemnú cestu z Taganrogu (v Rostovskej oblasti) do Džankoja (na severe okupovaného Krymu),“ uvádza rozhodnutie operačného štábu Krasnodarského kraja.

Cesta na Krym tak bude pre vodičov kamiónov znamenať sedemhodinovú obchádzku, ktorá povedie trasou dlhou takmer 400 kilometrov cez Mariupol, Berďansk a Melitopol na území, ktoré si agresor nárokuje. Kamióny pritom budú môcť zastaviť iba na čerpacích staniciach a odpočívadlách.

Tvrdý dopad vzniknutej situácie ukazujú aj oficiálne čísla. Podľa Štátnej dopravnej agentúry Rosavtodor prúdilo pred zničením mosta na Krym 850 až 1 500 kamiónov každý deň. Teraz sa na polostrov dostane iba asi 200 vodičov denne, čo je maximálna kapacita trajektov, a aj tí si predtým postoja v obrovských kolónach.

Opravy na moste, ktorý údajne podľa ruských úradov poškodila ukrajinská tajná služba SBU – čo Kyjev slovami prezidenta Volodymyra Zelenského odmieta –, majú potrvať až do leta budúceho roka.

Most za 228 miliárd rubľov (vyše 3,65 miliardy eur) sa až do výbuchu zdal jedným z najlepšie chránených miest na svete. Strážili ho družice a stíhačky, protilietadlové rakety, hliadkové člny i potápači. Na zemi ho z oboch strán chránili špeciálne jednotky ruskej národnej gardy.