Čína nedávno na zjazde svojej komunistickej strany potvrdila kurz smerom k vláde jedného muža. Svet však okrem toho určite vníma aj hospodárske problémy spôsobené najmä politikou nulovej tolerancie počas ochorenia COVID-19, hrmot v súvislosti s Taiwanom a nekritický postoj krajiny draka voči ruskej vojne na Ukrajine. To všetko mení pohľad na čínsky trh, ktorý sa stáva pre globálnych hráčov rizikovejším. Pre nemecké podniky však stále ostáva jedným z najzaujímavejších.
Thomas Haldenwang, šéf nemeckej vnútornej rozviedky, to stručne zhrnul minulý mesiac. Čína podľa neho predstavuje z dlhodobého hľadiska oveľa väčšiu hrozbu pre nemeckú bezpečnosť ako Rusko. "Rusko je búrka," povedal. "Čína je zmena klímy."
Závislosť Nemecka od ruského plynu sa pritom po ruskej invázii na Ukrajinu ukázala ako (nielen nemecká) slabina. Deutsche Welle preto píše, že tamojšiu vládu to viedlo k prehodnoteniu vzťahov s Pekingom. V Číne dnes totiž podľa denníka pôsobí približne 5-tisíc nemeckých spoločností.
Podľa štúdie Jürgena Matthesa, ekonóma z Nemeckého hospodárskeho inštitútu (IW), nemecký priemysel len v prvej polovici tohto roka investoval v Číne približne 10 miliárd eur, čo je rekordná suma. Najmä výrobcovia automobilov a chemické spoločnosti sa naďalej snažia presadiť na tomto ázijskom trhu.
Čína už dávnejšie predbehla USA a v ostatných rokoch bola najväčším obchodným partnerom Nemecka, pričom v minulom roku sa na zahraničnom obchode krajiny, ktorý predstavoval 2,6 bilióna eur, podieľala takmer desatinou.
Ráznejšia politika voči Číne
Tieto informácie v kombinácii s rizikom vyplývajúcim z geopolitického smerovania Číny však zdvíhajú niektorých nemeckých politikov zo stoličiek.
Už v máji odmietol nemecký minister hospodárstva a vicekancelár Robert Habeck poskytnúť záruky Volkswagenu na investície v Číne. "Ak budú chcieť v blízkej budúcnosti nemecké spoločnosti investovať, ak budú obchodovať s Čínou, budú tak pravdepodobne robiť na vlastné riziko a už sa nebudú môcť spoliehať na vládne záruky a garancie," hovorí expert na Čínu Tim Rühlig z Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy (DGAP).
Habeck v septembri dokonca priamo ohlásil "ráznejšiu obchodnú politiku" voči krajine draka. "Čas naivity voči Číne sa skončil," uviedol vtedy po stretnutí ministrov hospodárstva krajín G7.
Nemecká vláda už podľa Rühliga nechce poskytovať nemeckým spoločnostiam stimuly na rozšírenie podnikania v Číne. Zdalo sa, že sa Berlín zo závislosti od Ruska poučil a bude sa snažiť o opatrnejší prístup. Posledné správy o tom úplne nesvedčia.
Hamburg a Scholz
Práve uprostred pokračujúcej nemeckej diskusie o Číne sa dostal do centra pozornosti spor o investíciu spoločnosti Cosco v Hamburgu.
V rámci kontraktu, ktorý sa dohodol minulý rok, mala spoločnosť Cosco Shipping Ports získať 35 percent kontajnerového terminálu Tollerort v hamburskom prístave za 65 miliónov eur od logistickej spoločnosti Hamburger Hafen und Logistik, informuje Financial Times. Dohodu musel najprv schváliť nemecký kabinet, pričom šesť ministerstiev sa postavilo proti nej.
Mužom, ktorý zabezpečil, že dohoda prešla nemeckým kabinetom, bol kancelár Olaf Scholz. Trval na kompromise. Cosco sa bude musieť uspokojiť s podielom pod 25 percent namiesto pôvodne navrhovaných 35 percent a nebude mať právo veta pri strategických obchodných alebo personálnych rozhodnutiach.
Nemecké ministerstvo zahraničných vecí podľa britského denníka zotrvalo proti návrhu aj po tom, čo ho Scholz presadil. Štátna tajomníčka Susanne Baumannová dokonca šéfovi Scholzovho úradu Wolfgangovi Schmidtovi adresovala rozhorčený list, v ktorom uviedla, že realizovaná dohoda "neúmerne zvyšuje strategický vplyv Číny na nemeckú a európsku dopravnú infraštruktúru a závislosť Nemecka od Číny".
Scholz si podľa Financial Times nemohol dovoliť, aby dohoda stroskotala. V piatok sa stane prvým lídrom G7, ktorý bude v Pekingu rokovať s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom od začiatku pandémie ochorenia COVID-19. Zrušenie obchodu so spoločnosťou Cosco by vrhlo dlhý tieň na cestu s obrovským symbolickým významom pre Peking aj Berlín.
Napriek tomu mnohí považujú jeho zásah prinajmenšom za zvláštny. "Pôsobí to dojmom, že pred cestou ponúka novokorunovanému Si Ťin-pchingovi darček, ktorý nebol povinný urobiť," hovorí Noah Barkin z newyorskej výskumnej spoločnosti Rhodium Group.
Barkin tvrdí, že Scholz presadením tejto dohody Pekingu príliš uľahčuje situáciu. "Čína potrebuje Nemecko, najmä v čase, keď sa konkurencia medzi USA a Čínou zostruje," hovorí. "Scholz má teda určitý vplyv. Zdá sa však, že vzhľadom na správu, ktorú vysiela, sa ho vzdáva."