Z blata do kaluže? Ekonomické prepojenie Berlína a Pekingu sa stále posilňuje

Čína nedávno na zjazde svojej komunistickej strany potvrdila kurz smerom k vláde jedného muža. Svet však okrem toho určite vníma aj hospodárske problémy spôsobené najmä politikou nulovej tolerancie počas ochorenia COVID-19, hrmot v súvislosti s Taiwanom a nekritický postoj krajiny draka voči ruskej vojne na Ukrajine. To všetko mení pohľad na čínsky trh, ktorý sa stáva pre globálnych hráčov rizikovejším. Pre nemecké podniky však stále ostáva jedným z najzaujímavejších.

Thomas Haldenwang, šéf nemeckej vnútornej rozviedky, to stručne zhrnul minulý mesiac. Čína podľa neho predstavuje z dlhodobého hľadiska oveľa väčšiu hrozbu pre nemeckú bezpečnosť ako Rusko. "Rusko je búrka," povedal. "Čína je zmena klímy."

Závislosť Nemecka od ruského plynu sa pritom po ruskej invázii na Ukrajinu ukázala ako (nielen nemecká) slabina. Deutsche Welle preto píše, že tamojšiu vládu to viedlo k prehodnoteniu vzťahov s Pekingom. V Číne dnes totiž podľa denníka pôsobí približne 5-tisíc nemeckých spoločností.

Podľa štúdie Jürgena Matthesa, ekonóma z Nemeckého hospodárskeho inštitútu (IW), nemecký priemysel len v prvej polovici tohto roka investoval v Číne približne 10 miliárd eur, čo je rekordná suma. Najmä výrobcovia automobilov a chemické spoločnosti sa naďalej snažia presadiť na tomto ázijskom trhu.