Marian Kuna

Európsky parlament prijal nedávno v kontexte tragédie na Zámockej uznesenie o rastúcom počte trestných činov z nenávisti voči LGBTIQ+ komunite v Európe. Otvorene pritom kritizuje aj predstaviteľov slovenskej cirkvi za to, že údajne živia nenávisť a intoleranciu voči LGBTIQ+ komunite. Vytýka im, že vraj požadovali „ďalšie obmedzenia“ voči týmto osobám prostredníctvom podpory referenda Aliancie za rodinu z roku 2015 (ďalej iba referendum).

Je táto kritika férová? Naozaj sa cirkev usilovala svojou podporou referenda obmedzovať práva LGBTIQ+ osôb? Je odmietavý postoj cirkvi k legalizácii homosexuálnych manželstiev výrazom homofóbie – teda strachu z homosexuálov, prípadne nenávisti a intolerancie? Ako tento postoj súvisí s učením cirkvi o (homo)sexualite a o manželstve? Naozaj cirkev upiera práva osobám s menšinovou sexuálnou identitou?

Cirkev a údajné obmedzovanie práv LGBTIQ+ osôb

Je celkom zrejmé, že preukázateľným cieľom referenda nebolo obmedzovanie práv LGBTIQ+ ľudí. Nemalo totiž ambíciu meniť existujúcu legislatívu ohľadom manželstva, rodiny či sexuálnej výchovy. Naopak, išlo výlučne o zachovanie existujúceho právneho stavu, ktorý vymedzoval manželstvo (výlučne) ako zväzok muža a ženy a párové adopcie umožňoval výlučne manželom.

Uznesenie preto zavádza, keď túto občiansku iniciatívu manipulatívne označuje ako „referendum proti LGBTIQ+ osobám“ a tvrdí, že sa v ňom hlasovalo o „prísnejšej legislatíve voči LGBTIQ+ osobám“. Nebolo možné obmedziť také práva LGBTIQ+ osôb, ktorými právne nedisponovali. Je preto nefér tvrdiť, že cirkevná podpora pre referendum – ich pastiersky list – mala za cieľ obmedzovanie práv, ako to tvrdia progresívni aktivisti pod taktovkou Michala Šimečku.