Aké sú hlavné témy volieb a aké môžu byť ich dôsledky, rozobral Peter Rough z think-tanku Hudson Institute. V minulosti Rough pôsobil aj v Bielom dome počas prezidenta Georgea Busha mladšieho a pracoval pre vedenie Republikánskej strany.
Ako pozorujem dianie v USA, všeobecne sa očakáva, že republikáni získajú väčšinu v Snemovni reprezentantov, ale Senát je zatiaľ na ostrie noža. Súhlasíte s tým?
To je konvenčný názor a je zrejme správny. Zatiaľ sa ale voľby neustále vyvíjajú. Ale podľa mňa to vyzerá tak, že v novembri zažijú republikáni dobrú volebnú noc.
Aké sú hlavné volebné témy? Je to hlavne ekonomika a s ňou spojená inflácia?
Myslím, že výhoda republikánov sa dá aspoň čiastočne vysvetliť výberom ich volebných tém. Demokrati kandidujú na základe tém, ktoré sa pozvoľna vytrácajú z pamäte a mysle voličov. Zdôrazňujú hlavne rozhodnutie Najvyššieho súdu ohľadom potratov, ale s každým dňom sa to vzďaľuje. Vyťahujú veľa Donalda Trumpa a nepokoje zo 6. januára 2021 [útok priaznivcov exprezidenta na Kapitol, pozn. red.]. To sa ale tiež neustále vzďaľuje v čase, nie je to síce dávna spomienka, ale neovplyvňuje to každodenný život ľudí. Republikáni naopak zdôrazňujú témy ako je kriminalita, inflácia a stav ekonomiky. Všetky sú neustále v správach a ovplyvňujú myslenie voličov.
Nakoľko je vo voľbách silný faktor Donalda Trumpa? Hovoríte, že demokrati chcú kandidovať proti nemu. Stále ešte ovplyvňuje dianie u republikánov?
Trumpizmus je taký silný fenomén, že politické zásady, svetonázor, ktorý dal do pohybu, stále zohrávajú úlohu. Samotný Trump má neuveriteľnú schopnosť pútať na seba pozornosť. Má však dva veľké problémy. Po prvé nie je v žiadnom úrade, a politika vzniká vo Washingtone. Tam sa odohrávajú politické debaty, zostavujú rozpočty, je tam Biely dom a Kongres. Je ťažké sa opakovane vnútiť do národnej politickej debaty z južnej Floridy. Po druhé, bol utlmený na sociálnych sieťach, takže jeho prirodzený kanál, ktorý tak dobre ovládal, tu pre neho nie je k dispozícii. Ale stále má tú neuveriteľnú schopnosť dostať sa do správ.
Počas primárok kandidáti chceli jeho podporu, aby im to vylepšilo čísla, dostalo ľudí k urnám, pretlačilo cez víťaznú pásku. Veľa sa teda o Trumpovi hovorilo. Teraz v hlavných voľbách nie som si istý, nakoľko sa o ňom hovorí. Sú tu totiž témy, na ktoré sa sústreďujú republikáni, čo je spomínaná inflácia, kriminalita alebo dôsledky covidových regulácií. Pre mnohých voličov je to prvá príležitosť, keď sa k nim môžu vyjadriť.
Republikáni v súčasnosti nemajú žiadneho pevného lídra. Lídrom strany je väčšinou prezident. Otázka za milión dolárov je, či Donald Trump bude kandidovať a kto bude proti nemu. To všetko je rozhodujúci faktor v tom, či Trump bude „lídrom“ strany aj do budúcnosti. Nemyslím si, že pokiaľ bude kandidovať, tak to bude korunovácia. Bude mať protikandidátov a bude to zdravý, agresívny, tvrdý a dlhý proces primárok. Taký, aký by v demokracii mal byť.
Najspomínanejší možný Trumpov protikandidát na republikánsku nomináciu je guvernér Floridy Ron DeSantis. Ten momentálne bojuje o znovuzvolenie do úradu. Môžu midterms nejako ovplyvniť jeho šance?
V minulosti potenciálni prezidentskí kandidáti vždy chceli v posledných voľbách pred tými prezidentskými vyhrať o veľa, pretože to môže zapôsobiť ako katapult. Takže George W. Bush bol v roku 1998 znovu zvolený za guvernéra Texasu s masívnou väčšinou. To zmobilizovalo jeho zotrvačnosť do primárok. Hillary Clintonová chcela v senátnych voľbách v roku 2006 zamazať svojich protivníkov, čo sa jej podarilo a naštartovalo do primárok v roku 2008. Takže DeSantis chce nielen vyhrať, ale vyhrať v kľúčových okrskoch, aby mohol ukázať, akú koalíciu môže postaviť, ak bude kandidovať na prezidenta. Bude preňho dôležité ukázať, že môže vziať model z Floridy a použiť ho na národnej úrovni.
A čo prezident Joe Biden? Je témou volieb? Pomáha svojej strane alebo je skôr príťažou?
Celkom určite je teraz pre demokratov príťažou. Má slabé preferencie. Aj keď na jednotlivých kandidátoch, samozrejme, záleží, najviac efektívnych demokratických kandidátov sťahuje dole národné politické prostredie, za ktoré priamo môže súčasný prezident, líder Demokratickej strany. Takže je príťažou.
Už ste to síce spomenuli, ale nemohli by ste rozviesť dôsledky rozhodnutia Roe vs. Wade, kedy Najvyšší súd zrušil ústavné právo na potrat? Demokrati dúfali, že ich to nakopne, ale príliš veľkou témou to podľa všetkého nie je.
Áno. Ale veľmi to zapôsobilo, čo sa týka fundraisingu. Jeden z republikánskych stratégov mi povedal, že keď padol rozsudok, republikáni to považovali za víťazstvo, ale demokrati za začiatok vojny. Takže republikáni boli nadšení. Pokiaľ úplne neusínali na vavrínoch, tak minimálne si užívali tento úspech po dekádach boja proti Roe vs. Wade. Naopak demokrati to považovali za začiatok politického stretu a podarilo sa im vďaka tomu vyzbierať obrovské množstvo peňazí. Takže ako téma to trochu vyprchalo. Rozhodne to nemá rovnakú relevanciu ako v dňoch a týždňoch po samotnom rozhodnutí. Avšak peniaze, ktoré vďaka tomu demokrati vybrali, teraz zohrávajú dôležitú úlohu. Sypú ich do reklamy v posledných dňoch kampane.
A čo ostatné otázky kultúrnych vojen? Sú dôležité tento rok? Napríklad zatvorené školy boli minulý rok veľkou témou.
Áno, minulý rok to hralo v guvernérskych voľbách veľkú úlohu. Otázka je, nakoľko si to voliči uchovali v pamäti. Niektorí naozaj múdri republikánski stratégovia veria, že voliči dajú najavo svoj odpor k povinným rúškam a uzatvoreným školám, čo by veľmi pomohlo republikánom a poškodilo demokratov. Ale je ťažké povedať, ako sa to celé vyvinie. Momentálne vidím asi desať senátnych súbojov, ktoré môžu dopadnúť akokoľvek. Normálne sa očakáva, že nerozhodnutí voliči sa priklonia k mimovládnej strane, čo sú teraz republikáni, ale čokoľvek je možné. Môže to byť divoká volebná noc.
Ak republikáni vyhrajú, ako sa zmení americká politika voči vojne na Ukrajine? Líder republikánov v snemovni Kevin McCarthy vydal vyhlásenie, že už nebude podporovať žiadne „bianko šeky“ Ukrajine, pokiaľ vyhrajú. Na druhú stranu šéf senátnych republikánov Mitch McConnell tvrdí, že politika voči Rusku a Ukrajine sa nezmení.
A ešte progresivisti z Demokratickej strany vydali list, ktorý medzitým pod tlakom stiahli, ktorým vyzvali Bidenovu administratívu k nejakej mierovej iniciatíve. Myslím, že politika voči Ukrajine zostane rovnaká, pretože to viac-menej patrí do právomocí prezidenta podľa druhého článku americkej ústavy, aspoň tak, ako je chápaný v modernej dobe. Takže politiku voči Ukrajine bude riadiť Biden. A mnoho demokratov i republikánov v snemovni aj Senáte podporuje robustnú ukrajinskú politiku, takže celkom pevná americká podpora Ukrajincom proti Rusom bude pokračovať.
Jeden z dôvodov je ten, že prieskumy ukazujú, že medzi samotnými voličmi je veľká podpora pre Ukrajinu a veľké znechutenie Putinom a ruskou intervenciou. Takže zrejme viac republikánov bude proti veľkým balíčkom pomôcť, ale nakoniec aj tak prejdú. Zo strany voličov žiadny veľký tlak na ich ukončenie nebude. Osobne by som rád videl, a bolo by to užitočné pre republikánov aj demokratov, aby prezident pravidelne vystupoval na verejnosti na tému dôležitosti Ukrajiny a prečo je také dôležité ju podporovať vo vojne.
Keď sa pozriete späť do čias Georgea W. Busha, tak nech už si o vojnách v Afganistane a Iraku myslíte čokoľvek, viete, že sa za ne pravidelne zasadzoval. Myslím, že zvlášť v zahraničnej politike je veľmi dôležité, aby to prezident robil, pretože v tejto oblasti je politické vedenie esenciálne.
Nakoľko po voľbách posilnia progresivisti vo vnútri Demokratickej strany? Nedávno sme videli, že v otázke Ukrajiny boli rýchlo odkázaní do patričných medzí.
Myslím, že posilnia, rovnako ako posilnia niektoré populistické elementy v Republikánskej strane. Srdce Demokratickej strany je teraz oveľa progresívnejšie. Tam je väčšina aktivistov a organizátorov, aj keď zvyšok krajiny nie. Takže najskôr o niečo posilnia. Čo sa týka už spomínaného listu, tak to pod tlakom naozaj rýchlo zložili. Ale zapôsobilo aj McCarthyho vyjadrenie. Akonáhle ho uvideli, začali tvrdiť, že nechcú mať nič spoločné s tým, čo hovorí McCarthy. Ale pritom je to to, čo si o vojne na Ukrajine myslí. Z tohto hľadiska je to užitočný dokument.
Európa teraz hladuje po plyne. Nezdá sa však, že by Amerika, potenciálne energetická superveľmoc, plne využívala svoj potenciál pomoci. Biden napríklad obmedzil nové frakovacie vrty či zrušil plánovaný ropovod z Kanady.
Demokrati sú veľmi skeptickí, čo sa týka fosílnych palív, ich základňa je veľmi proti fosílnym palivám. Takže Biden veľmi váha, čo sa týka uvoľnenia americkej výroby energie do tej miery, že by USA mohli prísť zachrániť Európu.
Takže dôvody sú čisto ideologické?
Azda až teologické, klaňajú sa oltáru. V národnobezpečnostnej stratégii je slovo existenciálne použité iba v súvislosti s klimatickou zmenou. Klimatická núdza je vraj existenciálna. Takže veľmi váhajú, čo sa týka nejakej rovnováhy medzi národnou bezpečnosťou a environmentálnymi obavami, rozhodne viac, než by človek čakal, vzhľadom na energetickú núdzu v Európe. Je to tiež dôvod, prečo príliš agresívne netlačia na Európanov, aby sa odrezali od dodávok z Ruska. Američania za nich nechcú zaskočiť kvôli domácim politickým dôvodom týkajúcim sa klimatických aktivistov. Budem radšej, keď budú pokračovať dodávky z Ruska, prípadne od Saudov, pretože to neprekročí červené línie, ktoré by prekročili nové vrty v samotných USA.
Môže to republikánsky Kongres nejako zmeniť?
Rozhodne kvôli tomu bude na Bidena tlačiť.
A čo otázka Číny? Panujú veľké rozdiely medzi republikánmi a demokratmi?
Ohľadom čínskeho nebezpečenstva vládne medzistranícky konsenzus. Bidenov tím pokračuje ohľadom Číny tam, kde Trumpova administratíva skončila. Je to oblasť kontinuity, predpokladám, že bude pokračovať. Američania, predovšetkým republikáni, vnímajú Rusko ako veľkú hrozbu a vyzývateľa, ale Čínu ako existenciálne nebezpečenstvo pre svetový poriadok. Dôvod, prečo sa teraz sústreďujeme skôr na Rusko než na Čínu je ten, že Rusi sa naozaj rozhodli zaútočiť. Takže je tu horúca vojna, s ktorou si musíme poradiť. Čína zatiaľ operáciu proti Taiwanu nespustila.
Hovorili sme o progresivistoch. V Republikánskej strane sú ich náprotivkom národní konzervatívci (NatCon), ktorí presadzujú väčšie zapojenie štátu do kultúrnych vojen i ekonomiky, často sú to sociálni konzervatívci, v zahraničnej politike skôr izolacionisti. Ako ich osud ovplyvní terajšie midterms?
Neviem, ťažko povedať. Sú noví a intelektuálne zaujímaví, takže sa im dostáva veľa pozornosti. V minulosti sme v Republikánskej strane mali konsenzus, ktorý by sa dal nazvať republikanizmom obchodnej komory, aspoň v nedávnej minulosti. Myslím, že teraz sa niektoré historické konzervatívne „kmene“ vracajú do republikánskej koalície. Na rozdiel napríklad od roku 2003, keď naozaj prevládala jedna frakcia Republikánskej strany, teraz sa z partaje stala skutočná koalícia. Republikáni obchodnej komory už nemôžu ignorovať NatConov. Oni majú veľa energie a pre republikánov je dôležité, aby rôzne súčasti ich koalície medzi sebou spolupracovali. Máte tam vyznávačov voľného obchodu, potom príslušníkov novej robotníckej triedy, ktorí sú voči voľnému obchodu skeptickí. Všetci sú súčasťou koalície, pretože teraz sú republikáni v opozícii a je ľahké vymedziť sa proti strane u vlády. Až sa dostanú k moci a budú musieť rozhodovať, bude ťažšie túto koalíciu udržať. Ale musíme počkať na volebnú noc, aby sme vedeli, ako dopadnú. Napríklad J. D. Vance z Ohia, ktorý sa považuje za národného konzervatívca, je veľmi výrečný a talentovaný. Pokiaľ vyhrá, určite nezapadne v Senáte. Často o ňom počuť. Záleží tiež na tom, či sa národní konzervatívci udržia ako súdržná skupina, medzi nimi tiež existujú rôzne prúdy.
Ak naozaj dôjde na republikánske cunami, bude musieť Biden výrazne zmeniť svoju politiku, podobne ako to urobil Bill Clinton? Ten sa predsa po drvivej prehre v midtermoch v roku 1994 posunul výrazne do stredu.
Áno. Myslím, že Biden by vládol úplne inak, keby prehral senátne voľby v Georgii v roku 2020. Vďaka tomu však získal Senát rozdelený 50 na 50 s tým, že viceprezidentka Kamala Harrisová má rozhodujúci hlas. Zároveň má malú väčšinu v snemovni. Takže si myslel, že bude môcť presadiť revolučnú progresívnu agendu v štýle Lyndona B. Johnsona alebo Franklina D. Roosevelta. Problém je, že LBJ a FDR mali obrovské väčšiny, aké on nemá, takže nemohol presadiť veľké legislatívne balíčky. Pokiaľ republikáni budú ovládať snemovňu, a zvlášť pokiaľ ovládnu aj Senát, bude donútený posunúť sa do stredu.
Peter Rough
Vyštudoval medzinárodné vzťahy na George Washingtonskej univerzite a Tufts University. V rokoch 2005 až 2006 pracoval pre Republikánsky národný výbor, ktorý koordinuje prácu republikánov po celých USA. V rokoch 2007 až 2009 pôsobil v Bielom dome George W. Busha ako zástupca riaditeľa Kancelárie pre strategické iniciatívy. V práci pre Busha pokračoval aj po jeho odchode z úradu. Následne pôsobil v tímoch republikánskych prezidentských kandidátov Mitta Romneyho a Marca Rubia. Od roku 2014 je v think-tanku Hudson Institute.
Text, ktorý bol krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.