Ide o dlhopisy. A hneď dodajme, že je omylom sa nazdávať, že väčšiny ľudí sa dlhopisy netýkajú. Naopak. Väčšina ľudí investuje prostredníctvom podielových alebo dôchodkových fondov, a v takom prípade pravdepodobne vlastne sprostredkovane ľudia investujú do dlhopisov, aj keď si to napríklad ani neuvedomujú.

Navyše na rozdiel od akcií sú výnosy a ceny dlhopisov pomerne veľmi exaktne spočítateľné. A napokon ceny akcií sa bezprostredne obyčajne dotýkajú len toho, kto do akcií priamo sám investoval; kým ceny dlhopisov sa (a nielen cez podielové a dôchodkové fondy!) ľudí priamo dotýkajú doslova.

Inak povedané, ak štát nedokáže predať svoje štátne dlhopisy, bankrotuje. A kedy štát nedokáže predať svoje dlhopisy? Keď ich nikto nechce – teda keď ich ceny príliš klesnú, čo je synonymom pre situáciu, že ich nikto nechce. Alebo, povedané inak, keď ich výnosy (takzvané výnosy do splatnosti) narastú tak vysoko, že štát nemá na to, aby si mohol dovoliť záujemcom o štátne dlhopisy platiť taký vysoký výnos ako odmenu za to, že mu požičia cez kúpu dlhopisov peniaze. Pokles cien dlhopisov a rast ich výnosov je ekvivalent.

A preto by sme mali venovať veľkú pozornosť tomu, že ceny dlhopisov na globálnych trhoch sa dostali do červených čísel a do takzvaného „medvedieho trendu“, keď dlhodobý pokles presiahne 20 percent. Za posledných viac ako 200 rokov sa tak stalo iba štyrikrát.

Príčina je veľmi prostá: dlhodobé zvyšovanie peňažnej zásoby počas posledných zhruba 14 rokov, konkrétne od finančnej krízy 2007 – 2008, spôsobilo najprv globálne infláciu cien cenných papierov a nehnuteľností a až po poslednej kvapke, ktorou sa stal covid, sa táto skrytá finančná inflácia pretavila do inflácie spotrebiteľskej. Teda pokles cien dlhopisov je jednoducho prasknutím ich cenovej bubliny.

Mohli by sme to vnímať aj z opačnej strany a hovoriť, že zvyšovanie úrokových sadzieb centrálnych bánk v spojení s infláciou zvýšilo požadovanú výnosnosť investícií na finančnom trhu a aby dlhopisy mohli priniesť požadovanú výnosnosť, museli klesnúť ich ceny (pretože čím lacnejšie kúpime dlhopis, tým máme vyšší výnos do splatnosti z držania dlhopisu). Je to len druhá strana tej istej mince a je to v podstate rovnaký jav popísaný inými slovami.

Čo to však pre ekonomiky znamená prakticky? Predovšetkým to, že rastie obava investorov z nesplácania dlhopisov, čiže zvyšuje sa riziko dlhovej krízy. Môžeme to vnímať aj tak, že takzvaná splošťujúca sa (či dokonca takzvaná inverzná) výnosová krivka predpovedá globálnu recesiu. Alebo to jednoducho môžeme vnímať tak, že uvoľnená monetárna politika vo väčšine krajín sveta, ktorá vstúpila na známosť pod ľudovým označením „tlač peňazí“, už narazila na svoje mantinely.

Išlo v podstate o pyramídovú hru, a táto pyramídová hra sa už začala rúcať. Tlač peňazí už viac negeneruje rast cien cenných papierov. Aby tlač peňazí generovala ďalší rast cien cenných papierov vrátane dlhopisov, muselo by sa tlačiť peňazí ešte násobne viac, čo je však v tejto chvíli už neprijateľné pre enormne vysokú spotrebiteľskú infláciu.

Tento pokles cien dlhopisov bude trvať, kým sa cenová bublina buď úplne, alebo aspoň „dostatočne“ nevyfúkne. A to bude trvať ešte mnoho mesiacov, možno až rokov. Až 14 rokov sme túto cenovú bublinu nafukovali. Takže teraz nech nikto nečaká, že cez noc ju vyfúkneme. Samozrejme, ako vedľajší efekt to znamená, že aj výnosy penzijných fondov budú ešte dlho záporné alebo okolo nuly, dôchodcovia budú teda čoraz chudobnejší. To je už daň za to, ako hlúpo sa vlády a centrálne banky správali po roku 2007.

Treba však dodať, že ani nie je v záujme ľudí vrátiť ceny dlhopisov k rastu. V záujme ľudí je dostať finančné trhy do rovnováhy – a to sa dá iba napravením existujúcich nerovnováh. Konštatujem, že terajšia inflácia a začínajúca recesia sú iba dôsledkom dlhodobého tlakovania nerovnováh a terajší pokles cien dlhopisov je len symptómom, vedľajším prejavom ich narovnávania. Teda veľmi prakticky povedané: rozlúčte sa s tým, že fondy založené na dlhopisoch by v dohľadnom čase mohli zarábať.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.