Zatiaľ nebol stanovený žiadny dátum, ale generálny tajomník organizácie Antonio Guterres už je pozvaný, aby cez Valné zhromaždenie OSN zvolal túto svetovú konferenciu. Jej členovia už minulý týždeň rezolúciu v tomto zmysle prijali. Saudská Arábia prostredníctvom svojho veľvyslanca predstavila tento text pripomínajúc, že „náboženské miesta sú rodiskom pokoja a predstavujú históriu, sociálne tkanivo jednotlivcov.“ „Aká to len bola bolesť, keď sme videli, že tieto náboženské miesta ohrozovali či ničili, či už šlo o moslimské mešity, kresťanské kostoly, židovské synagógy, alebo chrámy sikhov či hinduistov,“ dodal Abdallah al-Mouallimi.
Jednohlasné odsúdenie
V súčasnosti má 20 % objektov zapísaných na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO náboženský alebo duchovný charakter. Tieto miesta sú dnes „čoraz častejšie“ terčom útokov teroristov, milícií konajúcich nezákonne, ale aj „štátnych aktérov“, a to „v situáciách konfliktu, ale aj v mieri,“ zdôrazňuje komuniké OSN k 50. zasadnutiu zhromaždenia.
Napokon „tieto miesta sa zmenili, úplne zničili alebo boli vystavené krádežiam a obchodovaniu“, čítame ďalej v komuniké. Vo svojej rezolúcii, ktorá nie je záväzná, ale má významnú politickú hodnotu, OSN „odsudzuje všetky činy a hrozby násilia, ničenia, degradácie alebo ohrozenia zamerané na náboženské miesta“ a odsudzuje „akýkoľvek čin zameraný na zničenie alebo násilnú transformáciu každého náboženského objektu“.
Kľúčová úloha dialógu
Text „žiada medzinárodné spoločenstvo, aby zdvojnásobilo úsilie na podporu dialógu po celom svete a hlásalo na všetkých úrovniach kultúru tolerancie a pokoja založených na rešpektovaní ľudských práv a rozmanitosti náboženstiev a presvedčení“. „Otvorená, konštruktívna a úctivá“ debata, ako aj medzináboženský a medzikultúrny dialóg na globálnej, regionálnej či miestnej úrovni môžu hrať pozitívnu úlohu v boji proti náboženskej nenávisti.
Budúca konferencia vyplýva z nevyhnutnosti zaviesť globálne opatrenia a jej cieľom je „pomôcť mobilizovať politickú podporu na to, aby sa dosiahol pokrok v pláne OSN na ochranu náboženských miest“.
Iniciatívu Saudskej Arábie podporilo okolo tridsať krajín vrátane Egypta, Spojených arabských emirátov, Iraku, Maroka, Pakistanu či Venezuely, ktoré dnes v tomto texte uznávajú, že „sloboda náboženského vyznania alebo presvedčenia, sloboda názoru i prejavu a právo na pokojné zhromažďovanie i vstupovanie do združení sú vzájomne závislé a úzko prepojené a vzájomne sa posilňujú “.
Niektoré problémy
Rezolúcia bola prijatá bez hlasovania, ale po dlhých diskusiách. USA ľutovali napríklad určitý „zmätok“ medzi rečou a násilnými činmi, ktorý by mohol ohroziť slobodu prejavu. Európska únia zdôraznila, že treba rešpektovať slobodu prejavu a slobodu médií, ako aj právo nehlásiť sa k vierovyznaniu.
Popri týchto diskusiách napokon vzniklo napätie medzi Indiou a Pakistanom. Naj Dillí obviňuje pakistanské poriadkové sily, že podporili útok na hinduistický chrám vlani v decembri. Pre Indiu slúži obrana tohto textu ako „štít“ pre krajinu, ktorá „rozdrvuje“ svoje menšiny. Pakistan odmietol nepodložené obvinenia a zverejnil zoznam „závažných porušení“ práv menšín v Indii, napríklad zákaz manželstiev ľudí s odlišným vierovyznaním.
Vychádza v spolupráci s francúzskou redakciou Rádia Vatikán, kde text pôvodne vyšiel. Preklad a editácia: Bohumil Petrík