Koalícia Hlasu s progresívcami je nepravdepodobná

V poslednom čase sa veľa špekuluje o možnej koalícii Hlasu s Progresívnym Slovenskom a Sulíkovou SaS. Nedávno o tejto možnosti písali v konzervatívnych médiách Dag Daniš, či Jozef Majchrák. Osobne si myslím, že takýto scenár po najbližších voľbách v skutočnosti nemá veľkú šancu. Vidím na to tri dôvody. Prvý sa volá SaS, druhý Progresívne Slovensko a tretí Hlas. Skúsme sa na ne pozrieť bližšie.

Hlas

Začnime od preferenčne najsilnejšej strany, ktorou je Hlas. O nej sa momentálne hovorí ako o víťazovi regionálnych volieb a možnom víťazovi parlamentných volieb. Problém Hlasu je, že táto strana je ešte stále Potemkinova dedina. Je síce pravdou, že Hlas v komunálnych voľbách zaznamenal dobrý výsledok, tu ale treba dodať, že ten strana dosiahla najmä vďaka svojej materskej strane Smer.

Už v prvom komentári po regionálnych voľbách som upozorňoval na to, že kandidáti Hlasu zaznamenali slabé výsledky vo voľbách do VÚC. Pellegriniho kandidáti v Košickom a Žilinskom kraji získali len chabých sedem percent hlasov a obaja prehrali v súboji s kandidátmi Smeru. Jediný samostatný kandidát Hlasu, ktorý uspel, je Branislav Becík v Nitrianskom kraji.

Hlas sa po komunálnych voľbách taktiež chváli počtom starostov a poslancov, avšak aj tu bol Pellegrini úspešný len vďaka tomu, že sa mu podarilo odlákať nemalú časť bývalých starostov Smeru. Tam, kde sa Hlas pokúsil postaviť vlastných kandidátov, častokrát pohorel.

Hlas v týchto voľbách ukázal len to, že dokázal efektívne prebrať kandidátov strany Smer. Otázkou však je, čo sa stane, keď sa Pellegrini stretne v predvolebných štúdiách s Róbertom Ficom a bude musieť formulovať vlastnú politickú líniu. Až vtedy sa ukáže, či Pellegrini dokáže stvoriť vlastnú stranu, alebo len kompilát, ktorý sa rýchlo zosype.

Progresívne Slovensko

Druhou preferečne najsilnejšou stranou je Progresívne Slovensko. To má v aktuálnych prieskumoch približne desaťpercentné preferencie (9,6 v poslednom prieskume Focusu, 10 v agentúre AKO). Avšak, existujú minimálne dva dobré dôvody domnievať sa, že vo voľbách progresívci získajú omnoho menej hlasov.

Prvým dôvodom je ich výsledok v regionálnych voľbách. Progresívci síce v Bratislave jasne vyhrali, ale mimo hlavného mesta ich je na politickej mape takmer nemožné nájsť (jedinou výnimkou je Prešov, kde však ich kandidát o sebe hovorí, že je konzervatívec). Táto strana a jej témy mimo Bratislavy a veľkých médií takmer vôbec nefungujú. Navyše, aj v Bratislave skreslila ich výsledok slabá ponuka iných strán a tiež nízka volebná účasť.

Druhým dôvodom je porovnanie reálneho volebného výsledku progresívcov v posledných parlamentných voľbách s preferenciami v predvolebných prieskumoch. Ešte v lete 2019 atakovala volebná koalícia PS- Spolu v prieskumoch hranicu 15 percent hlasov. Avšak, jej reálny výsledok v parlamentných voľbách bol len 6,96 percenta, čo nestačilo ani na vstup do parlamentu. Inak povedané, Progresívci majú v prieskumoch vždy viac ako v realite získajú. Koľko im zostane z dnešných desať percent v deň volieb je teraz ťažko odhadnúť, no ak ich bude naďalej viesť politicky a rétoricky nie celkom zdatný Michal Šimečka, veľa to asi nebude.

Sloboda a solidarita

No a napokon, SaS. Jej výsledky v regionálnych voľbách sú v mnohom podobné ako v prípade Progresívneho Slovenska. Navyše, SaS zaznamenáva prepad preferencií, keďže sa z marcových takmer pätnásť percent (14,7%, AKO, 17. marca 2022) dostala až na súčasných osem (8,2, Focus, 30. septembra 2022). Taktiež sa dá predpokladať, že výsledky SaS budú naďalej klesať, keďže jej voličov, zdá sa, nenadchol odchod Sulíka z koalície ani jeho zmätočné správanie v opozícií.

Navyše, Sulík bol vždy zaujímavý najmä tým, že presadzoval liberálne ekonomické riešenia, no v ostatných otázkach sa správal racionálnejšie ako zvyšok európskych liberálov. Dnes je jeho strana na nerozoznanie od Progresívneho Slovenska, čoho dôkazom je aj jeho sľub, že nevstúpi do vlády, ktorá sa nezaviaže okamžite prijať registrované partnerstvá. Sulíkovi sa táto hra môže značne vypomstiť, pretože kto chce voliť progresívcov, bude voliť progresívcov a nie ich odvar v podobe SaS.

Plus, Sulíkovi, rovnako ako progresívcom určite nehrá do karát štiepenie na progresívnej strane spektra. Najnovšie svoj projekt ohlásila Lucia Ďuriš-Nicolsonová, ktorá sa ide spájať s Jozefom Mihálom a generálom Mackom z ODS. Nicholsonová má taktiež blízko k Marcinkovej, ktorá je výraznou postavou odídencov zo strany Za ľudí, dá sa preto predpokladať, že aj tu nastanú nejaké pohyby. Ich výsledkom bude pravdepodobne ďalšie štiepenie už aj tak úzkej skupiny voličov a vzájomné kradnutie si hlasov v malých a ešte menších stranách.

Vyzerá to tak, že dnes sme vo veľmi podobnej situácii ako pred poslednými parlamentnými voľbami. Aj vtedy časť médií špekulovala, ako vytvoriť progresívnu koalíciu, tlačila na Kisku, aby vstúpil do parlamentnej politiky a vytvárala favoritov zo strán a politikov, ktorí na to nemali výtlak, no najviac vyhovovali ich predstavám. A výsledok bol napokon úplne opačný.  

Dnes máme len veľmi málo dôvodov predpokladať, že tentoraz by to malo dopadnúť inak. Pellegrini ešte neprešiel predvolebnými debatami, progresívci sa nedostali z Bratislavy a SaS nenašla svoju novú identitu. Prečo by mali práve tieto krehké strany vytvoriť budúcu vládu?