Michal Čop

V poslednom čase sa veľa špekuluje o možnej koalícii Hlasu s Progresívnym Slovenskom a Sulíkovou SaS. Nedávno o tejto možnosti písali v konzervatívnych médiách Dag Daniš, či Jozef Majchrák. Osobne si myslím, že takýto scenár po najbližších voľbách v skutočnosti nemá veľkú šancu. Vidím na to tri dôvody. Prvý sa volá SaS, druhý Progresívne Slovensko a tretí Hlas. Skúsme sa na ne pozrieť bližšie.

Hlas

Začnime od preferenčne najsilnejšej strany, ktorou je Hlas. O nej sa momentálne hovorí ako o víťazovi regionálnych volieb a možnom víťazovi parlamentných volieb. Problém Hlasu je, že táto strana je ešte stále Potemkinova dedina. Je síce pravdou, že Hlas v komunálnych voľbách zaznamenal dobrý výsledok, tu ale treba dodať, že ten strana dosiahla najmä vďaka svojej materskej strane Smer.

Už v prvom komentári po regionálnych voľbách som upozorňoval na to, že kandidáti Hlasu zaznamenali slabé výsledky vo voľbách do VÚC. Pellegriniho kandidáti v Košickom a Žilinskom kraji získali len chabých sedem percent hlasov a obaja prehrali v súboji s kandidátmi Smeru. Jediný samostatný kandidát Hlasu, ktorý uspel, je Branislav Becík v Nitrianskom kraji.