Nová dogma ľavice: Nejedzte mäso, vraždíte ľudí i planétu!

Azda ide o logický dôsledok istého posunu. Ak je ideológia presvedčená o tom, že pozná celú pravdu o človeku, jej zástancovia budú presvedčení aj o tom, že majú morálne právo prerobiť ho podľa svojich predstáv. A na to potrebujú regulačné právomoci.

V opačnom prípade hrozí, že slobodný človek sa, nedajbože, slobodne a dobrovoľne rozhodne inak, ako mu prikážu. Človek by teda mal mať podľa poniektorých ideológov čo najmenej možností rozhodovať sa autonómne.

Je len málo oblastí, kde sa tento nový korekčný princíp modernej postliberálnej ľavice ukazuje jasnejšie, ako keď vám chcú regulovať jedálny lístok. Najnovšie nám chcú výrazne obmedziť alebo rovno zakázať konzumáciu mäsa.

Nedávny príklad z Holandska, kde úradné rozhodnutie o povinnej likvidácii kráv vyvolalo radikálne protesty farmárov, je zdvihnutým ukazovákom: Nie, takto to nepôjde. Skúsia to teda inak. Keďže sme pri potravinách, aj tento nový trend treba presadiť salámovou metódou.

Delostreleckou predprípravou sú „vedecké“ teórie o tom, ako požierači mäsa ničia už beztak sa potápajúcu planétu. Následne sa objavia politické návrhy, ako zabrániť tomu, aby sme v takomto zvrhlom konaní, teda jedení mäsa, pokračovali. Samozrejme, aktérov trhu je nutné podplatiť dotáciami z vreciek zvyšku populácie, aby sa pritom nebúrili ako holandskí farmári.  

Najprv teda prídu štúdie o tom, aké je vraj mäso nezdravé. Potom sa spustí lavína, ako škodí planéte, lebo chov dobytka je energeticky náročný. Potom prídu apokalyptické kecy o konci sveta. Potom moralizujúce vyhlásenia o tom, že kto sa nepridá, musí byť vyobcovaný na okraj spoločnosti.

V takejto atmosfére sa dá presadiť akýkoľvek nezmysel sociálnych inžinierov.

Dlho sme verili, že všetko, čo nie je zakázané, je dovolené. Súčasťou liberálneho relativizmu bolo presadenie dogmy o tom, že ak svojím konaním neškodím druhému, je to nielen dovolené, ale vzhľadom na primát autonómie jednotlivca vlastne aj oprávnené konanie. 

Dnešné postliberálne trendy pri snahe presadiť ideologické dogmy, priamočiaro vstupujúce do ľudskej slobody, musia tento liberálny princíp buď zrušiť, alebo aspoň obísť. Ako? Pri každom slobodnom konaní, s ktorým pokrokár nesúhlasí, musíme vyfabrikovať dôkaz, že je škodlivé pre druhých. Overili si to počas pandémie a fungovalo to.

Dva príklady z najnovších dní nám naznačujú, ako bude vyzerať salámová metóda pri zákaze konzumácie mäsa.   

Vyberte si: kravy alebo autá?

V tomto duchu tu máme nedávnu správu Project Syndicate o tom, ako vraj priemerný občan EÚ spotrebuje dvakrát viac mäsa, ako je celosvetový priemer. Správa pochádza od riaditeľov neziskovej organizácie Madre Brava.

Európske krajiny podľa autorov zažívajú v dôsledku prudkého nárastu cien energií a potravín najhoršiu krízu životných nákladov za posledné desaťročia. To vedie k nedostatku potravín a rýchlo rastúcej potravinovej neistote v rozvojových krajinách.

Je tu však údajne aj dobrá správa: Európska únia môže jednoduchou (ale zásadnou) zmenou v produkcii potravín zmierniť infláciu cien potravín a posilniť ich globálne zásoby. Ako? Tým, že si odpustíme mäso a preorientujeme sa na lacnejšie zdroje kalórií, zachránime nielen planétu, ale aj životy ľudí v chudobnejších častiach sveta.

Mäso je vraj notoricky známy neefektívny zdroj živín, keďže v Európe využívame obrovské množstvo pôdy a hnojív na pestovanie potravín, ktoré môžu jesť len hospodárske zvieratá. Ak by si priemerný Európan čo i len jeden deň v týždni odpustil mäso, ušetrilo by sa toľko pšenice, koľko vyprodukuje samotná Ukrajina.

Jedením mäsa, skrátka, zväčšujeme hlad vo svete. Ide vlastne o novodobú ľavicovú teóriu o vykorisťujúcom kolonializme Západu.

Teoreticky je možno niekoľko kúskov v tejto teoretickej skladačke aj pravdivých, ale teória opomína základné ekonomické poučky: ak Európania kŕmia zver namiesto toho, aby pestovali údajne omnoho efektívnejšie potraviny, ako je obilie či strukoviny, prečo to teda nerobia? Podnikateľ sa predsa sám rozhoduje pre čo najefektívnejšiu výrobu. Nepotrebuje na to štátneho komisára, ktorý mu definuje plány, čo a ako má vyrábať.  

Ako inak, regulácia jedálnička bytosti zvanej „priemerný Európan“ by údajne znamenala výrazný prínos pre klímu. Súdruhovia dokonca spočítali, že chov zvierat produkuje toľko emisií skleníkových plynov, ako všetky svetové osobné autá, nákladné autá, lietadlá a lode.

Pravdaže, nasleduje výzva pre európske inštitúcie: ak by ste dotáciami (ako inak) podnietili posun trhu cez takzvané udržateľné potravinové systémy, prevychovali by ste tak supermarkety a reštaurácie, aby ľuďom ponúkali namiesto zlého mäsa rastlinné náhrady. 

Zároveň je potrebné nenechať padnúť chovateľov hospodárskych zvierat. Tých treba, pravdaže, tiež dotovať. A tak ich povzbudiť, aby upustili od priemyselnej výroby mäsa. Pravdaže, finančnými stimulmi na zníženie stavov dobytka a prechod na takzvané „regeneratívne“ poľnohospodárske postupy.

Zachrániť milióny ohrozených ľudí pred hladomorom určite stojí za takéto skromné úsilie. Dovolí si niekto oponovať? Vrah jeden!

O záveroch „pokrokových štúdií“ pritom môžeme úspešne pochybovať. Viacerí experti na výživu pre zmenu upozorňujú, že potláčanie živočíšnych zdrojov bielkovín a tukov a preferovanie rastlinného, prevažne vysokosacharidového stravovania, je škodlivé pre zdravie. Riešením by nemala byť likvidácia chovu dobytka, ale obyčajná striedmosť a obmedzenie nadspotreby (nielen pri stravovaní, ale aj pri cestovaní, zábave a iných činnostiach).

Pripravme mužov o sex

Druhú „metódu“, naznačujúcu smer, ktorou sa pokroková ľavica vyberie, aby nás mužov prevychovala k správnemu pokrmu, naznačuje výzva ochranárskej organizácie PETA. Keďže ide o krok v rámci marxistického feministického zápasu proti tomu zlému mužskému pohlaviu, výzva je nasmerovaná ženám: odoprite svojim partnerom – ergo nepriateľom v triednej vojne – sex, pokiaľ neprestanú vykorisťovať planétu, teda jesť mäso.

Ide vlastne o ďalšiu variáciu nedávnej výzvy amerických feministiek, ktoré prišli s pomerne bizarnou kampaňou, aby ženy svojim mužom odopreli pohlavné zblíženie dovtedy, kým nebudú podporovať potraty. Na ich planéte je totiž zákaz potratov výlučne mužská záležitosť, ktorou sa toto zvrátené pohlavie snaží ovládnuť ženy.

Podobne ako táto kampaň nefungovala v Amerike pri potratoch, nebude mať účinok zrejme ani v oblasti jedálenskej prevýchovy.

Okrem toho, že partneri sú často politicky spriaznení (nijaký príčetný chlap by si predsa nezačal s radikálnou feministkou, ak by nemal podobné názory ako ona), je tu ešte ďalšia okolnosť. Sex je obojstranná záležitosť. Muž nie je jediný tvor z danej dvojice, ktorý po ňom túži.

Ochranári nám vlastne naznačujú, že sex je výslovne mužská potreba a ženy sú len sexuálnymi nástrojmi slúžiacimi na ukojenie toho druhého, zvieracieho pohlavia. Nepoznám žiadnu ženu, ktorá by na svoje telo vo vzťahu nazerala takýmto spôsobom. Nevylučujem však, že medzi feministkami môže byť takáto porucha rozšírená, a teda problém je čiastočne reálny.  

Domáci stravník teda zrejme nebude až tak často stáť pred existenciálnou dilemou, či mu žena dopraje mäso alebo iné uspokojenie. No dnes toto nebezpečenstvo zrejme treba vziať do úvahy už pri hľadaní budúcej partnerky.

A ak máte chuť na mäso, pokojne si ho dajte. S mierou. Ak sa chcete postiť, tiež dobre. Ale hlavne, konajte slobodne. Nepáchate hriech ani nelikvidujete planétu.

Nepestujte si preto žlčové kamene pre kampane, ktoré sa vás snažia presvedčiť, že svojím pokrmom zabíjate ľudí na opačnom konci planéty.