Polícia zverejňuje súkromné správy od kritických občanov s ich fotkami aj menami. Je to legálne?

Rozsah tém a činností, ktoré na Facebooku pokrýva kontroverzná stránka Polície SR, respektíve najmä jej podstránka venovaná hoaxom a podvodom, sa čoraz viac zväčšuje.

Nič na tom nemení ani skutočnosť, podľa ktorej môže agenda administrátorov narážať na etický kódex policajta, ako na to v minulosti upozornil Štandard v samostatnom článku. „Policajt pri vyjadrovaní svojich názorov na verejnosti, ako aj pri ich publikovaní na internetových fórach, Facebooku, Twitteri, Instagrame a iných sociálnych médiách vystupuje nestranne a zdržanlivo. Tak, aby nevyvolal pochybnosť o svojej nestrannosti,“ píše sa v článku 3 kódexu.

Autor či autori príspevkov totiž po novom útočia aj na Slovákov ako takých, riešia polemiku o tom, do akej miery je patričné sláviť sviatok Halloween aj na Slovensku alebo sa vysmievajú jednej z teórií o vinníkovi výbuchov na plynovodoch Nord Stream, hoci len zopár hodín predtým písali, že oficiálne vyšetrovacie tímy ešte len začali pracovať.

S trochou zveličenia možno povedať, že zatiaľ čo v minulosti komunikáciu polície limitoval Trestný zákon a trestný poriadok, dnes existuje viac tém, ku ktorým sa zbor vyjadruje, ako nevyjadruje.

Polícia začala s uverejňovaním súkromnej pošty

Azda najviac na hrane prijateľnosti polícia balansuje tým, že pred niekoľkými týždňami začala uverejňovať súkromnú poštu prichádzajúcu od občanov. Tá jej pritom prichádza najmä pre vyššie spomenutú nadprácu. Nedáva si pritom námahu so začierňovaním mien odosielateľov a v príspevkoch dokonca zverejňuje ich fotografie vo veľkom formáte a linky na ich súkromné profily.

Séria príspevkov, v ktorých tak muži zákona robia, sa nazýva „výber z jednoduchšej policajnej pošty“ a v čase písania článku už uverejnili dvanásť príspevkov tohto druhu.

Súkromné správy, ktoré polícia uverejňuje, sú zväčša tvrdej až vulgárnej povahy, no obsahujú aj prirodzenejšie podnety a poznámky. V jednej správe sa napríklad používateľ Slavomír pozastavoval nad tým, že políciu s týmto vystupovaním musí platiť zo svojich daní a napísal, že sa za jej agendu hanbí. Polícia podľa neho šíri „americkú a ukrajinskú propagandu“.

Štandard sa so žiadosťou o posúdenie toho, či je zverejňovanie súkromných správ z Facebooku legálne, obrátil na expertov zaoberajúcich sa trestným právom. Z ich odpovedí vyplýva, že polícia balansuje na hrane zákona, ak ho rovno neprekračuje.

Preukazuje sa to ťažko

Bratislavský advokát Jozef Dobrovič pre Štandard uviedol, že na takéto konanie by sa dal aplikovať paragraf 376 Trestného zákona, podľa ktorého „kto neoprávnene poruší tajomstvo listiny alebo inej písomnosti, zvukového záznamu, obrazového záznamu alebo iného záznamu, počítačových dát alebo iného dokumentu uchovávaného v súkromí iného tým, že ich zverejní alebo sprístupní tretej osobe alebo iným spôsobom použije a inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky“.

Zdôraznil však, že musí prísť k vážnej ujme na právach poškodeného. To sa hodnotí so zreteľom na okolnosti prípadu, intenzitu ujmy, následky pre poškodeného a najmä skutočnosť, či išlo vôbec o škodlivý následok, respektíve ľahko, ťažko odstrániteľný alebo neodstrániteľný následok. Vážna ujma môže byť napríklad strata zamestnania, ohrozenie zdravia, rozvod manželstva a podobne.

„Tá vážna ujma sa veľmi ťažko preukazuje a s týmto trestným činom sa v podstate v praxi ani veľmi nestretnete, lebo policajti ho riešiť nebudú,“ dodal Dobrovič, podľa ktorého určite nemožno akékoľvek zverejňovanie informácií tohto druhu považovať za porušenie predpisov trestného práva.

Postačiť môže aj civilné konanie 

Podľa Jakuba Jánošíka z advokátskej kancelárie Semančín & Partners zverejnením súkromnej komunikácie môžu byť porušené práva chránené Trestným zákonom a dané konanie môže napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy, teda paragrafu 377 Trestného zákona.

Konanie postihované podľa Trestného zákona je „porušenie dôvernosti neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy tým, že páchateľ takýto prejav neoprávnene zachytí záznamovým zariadením a takto zhotovený záznam sprístupní tretej osobe alebo ho iným spôsobom použije a zároveň tým spôsobí vážnu ujmu na právach,“ vysvetľuje ďalej.

Jánošík však rovnako ako Dobrovič prízvukuje, že nemožno opomenúť najpodstatnejší znak, a to spôsobenie vážnej ujmy na právach poškodeného a že v konečnom dôsledku porušenie či neporušenie práv individuálne posudzujú orgány činné v trestnom konaní a súdy.

„Zároveň platí, že trestné právo je prostriedkom ultima ratio. To znamená, že prostriedky trestného práva sa majú použiť až ako krajný prostriedok. Preto môže byť vhodným prostriedkom obrany aj civilné konanie. Konkrétne podanie žaloby na ochranu osobnosti za predpokladu, že viete s pravdepodobnosťou hraničiacou takmer s istotou identifikovať osobu, ktorá sa predmetného protiprávneho konania vraj dopustila,“ uzatvára odborník.

Polícia: Občanov chceme motivovať

Hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová sa k problematike možnej protiprávnosti priamo nevyjadrila, no pre Štandard uviedla, že pri zverejňovaní týchto príspevkov chcú v prvom rade povzbudiť časť spoločnosti, ktorej jednotlivci sa stretávajú s podobnými prejavmi.

„Policajný zbor chce motivovať občanov, aby sa nenechali zastrašovať podobnými správami, aby o nich verejne hovorili a aby v Policajnom zbore videli inštitúciu, ktorá sa dokáže takýmto prejavom verejne postaviť, odsúdiť ich a ich autorov demotivovať v pokračovaní takej činnosti,“ pokračovala.

V druhom rade vraj polícia zverejňovaním podobných správ reaguje na niektoré dezinformácie, ktoré sa šíria. Bárdyová tým naráža na skutočnosť, že fotky dopĺňa obsiahly popis, v ktorom polícia oponuje niektorým rozšíreným nepravdám.

„V treťom rade ide z pohľadu Policajného zboru o strategický krok vo vzťahu ku kontinuálnym pokusom o ovplyvňovanie jeho príslušníkov či priamo utlmenie činnosti niektorých jeho súčastí,“ pokračovala hovorkyňa s dôvetkom, že zbor chce vyslať signál, že polícia vo svojich aktivitách bude pokračovať nezávisle od toho, aký typ vyhrážky či nátlaku bude k jej príslušníkom smerovať.

Bárdyová reakciu uzavrela tvrdením, že názvy používateľských účtov a ich fotografie sú verejne dostupnými materiálmi pre akéhokoľvek používateľa internetu.

Štandard so žiadosťou o vyjadrenie oslovil aj ministerstvo vnútra, pod ktoré Policajný zbor spadá. Na naše otázky však neodpovedalo.

Precedens z nedávnej minulosti

Pripomeňme, že podobný spor vlani viedol aj bývalý novinár a exporadca viacerých slovenských politikov Radoslav Baťo s vtedajším predsedom vlády Igorovom Matovičom. Matovič totiž bez jeho súhlasu na Facebooku zverejnil správu, v ktorej mu Baťo doslovne napísal: „Moju manželku si do h*by neber, ty zbabelé psychopatické h*vno.“

Baťo na oplátku zverejnil telefónne číslo Matoviča, ktoré mali dovtedy k dispozícii iba jeho blízki, spolupracovníci alebo novinári. Facebook podľa Baťa číslo neskôr odstránil.

Sporu oboch aktérov predchádzalo podozrenie z konfliktu záujmov pri schvaľovaní ruskej protikoronavírusovej vakcíny Sputnik V, ktoré Matovič vyslovil voči vtedajšej šéfke Štátneho úradu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Zuzane Baťovej, ktorá je Baťovou manželkou.

Baťo následne avizoval podanie trestného oznámenia na vtedajšieho premiéra. „Mám za to, že zverejnením písomnej komunikácie osobnej povahy Igorom Matovičom mohli byť porušené moje práva a záujmy chránené prostredníctvom Trestného zákona a domnievam sa, že takýmto konaním mohol podozrivý naplniť formálne znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov,“ uviedol Baťo.

To, ako sa spor medzi Matovičom a Baťom napokon skončil a či sa vôbec skončil, nie je známe. Ani jeden z aktérov totiž o vývoji prípadu ďalej neinformoval.