Zástupcovia takmer 50 organizácií píšu Hegerovi: Zastavte Lengvarského a postavte sa LGBT loby

Signatári z bezmála piatich desiatok organizácií sa obrátili na premiéra, aby neustupoval LGBT loby a zastavil zámery ministra zdravotníctva z jeho vlastnej strany v presadzovaní ideologického prístupu k transsexualite. Text prinášame v plnom znení.

Heger na summite EÚ-Africká únia Eduard Heger. Foto: TASR/AP

Vážený pán premiér Eduard Heger,

s vážnym znepokojením sledujeme procesy, ktoré prebiehajú už niekoľko mesiacov na pôde Ministerstva zdravotníctva a ktoré vedú k ideologickému a jednostrannému prístupu k téme transsexuality. Snahy prijať dokumenty, ktoré nie sú v záujme pacientov ani v záujme celej spoločnosti sa zvlášť zrýchlili po hanebnej vražde na Zámockej ulici v Bratislave, ktorá sa nás všetkých hlboko dotkla. Žiaľ, táto tragédia sa zneužíva na presadenie politickej agendy a na tlak na vás, politikov, aby ste ustúpili požiadavkám LGBT loby.

Spomenuté procesy sa týkajú zavádzania jednosmerných a jednostranných medicínskych postupov pri liečbe osôb s transsexualizmom (pozn. transsexualizmus je porucha uvedená v Medzinárodnej klasifikácii chorôb WHO (MKCH 10) v kapitole V. Duševné poruchy a poruchy správania, v časti Porucha pohlavnej identity, s kódom diagnózy F 64.0) a napokon sa budú týkať právnych postupov súvisiacich s úradnou „zmenou pohlavia“.

Minister Lengvarský na jar tohto roku prijal Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na zjednotenie postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti k zmene pohlavia pred vydaním lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby administratívne evidovaného v matrike (ďalej usmernenie), ktoré údajne následne po tlaku vlastného poslaneckého klubu obratom zrušil. Usmernenie nezrušil, iba pozastavil jeho účinnosť a urobil tak až takmer o dva týždne po prísľube. Usmernenie má byť pozastavené len dovtedy, kým budú vydané štandardné postupy pre diagnostickú jednotku F 64.0 transsexualizmus (ďalej štandardy).

V ostatných dňoch mali byť štandardy prijaté, čo sa, našťastie, nestalo, pretože obsahovali len jednosmerný a ideologicky jednostranný postup pri liečbe osôb s transsexualizmom. Skutočná liečba a snaha o zladenie mysle a pocitov s biologickým pohlavím osoby bola označená za neetickú a neefektívnu. Telo týchto pacientov je pritom úplne zdravé; problém je v nesprávnom vnímaní seba ako človeka opačného pohlavia. Preto sa terapia musí sústrediť práve na uzdravenie mysle a prijatie seba samého v súlade s biologickou realitou. Štandardy ponúkli presne opačnú cestu, a to viesť pacientov k tzv. „zmene pohlavia“, hoci vieme, že nič také nie je biologicky možné, a teda k nezvratným krokom so závažnými následkami na zdraví, mutilácii pohlavných orgánov, neplodnosti a celoživotnému užívaniu hormónov opačného pohlavia (k tzv. tranzícii – „zmene pohlavia“).

Uvedomujeme si citlivosť a zložitosť situácie týchto osôb a súcitíme s ich stavom. Uvedený jednostranný prístup obsiahnutý v aktuálnom návrhu štandardov znemožní lekárom, ktorí sa budú chcieť dôsledne venovať liečbe a snahe o sebaprijatie ich pacientov, oficiálne realizovať liečbu a skutočne tak pomáhať pacientom, bez odstraňovania zdravých orgánov či chemického kastrovania. Rovnako platí, že tieto štandardy by poškodili záujem pacientov s pohlavnou dysfóriou dostať skutočnú liečbu, ktorá by im podľa štandardov musela byť zo strany lekárov a psychológov odopretá. 

Medicínske štandardy a spomenuté usmernenie majú následne spôsobiť zápis nepravdivej skutočnosti do úradných štátnych dokumentov formou úradnej „zmeny pohlavia“, napriek tomu, že pohlavie je biologicky striktne dané už pred narodením a nemožno ho zmeniť ani administratívne, ani chirurgickými zmenami pohlavných orgánov, ani chemickými kastráciami. Domnievame sa, že navrhovatelia týmto postupom a zámerne žiadanými dôsledkami úplne prekračujú svoju medicínsku kompetenciu. Administratívne úkony nie sú a nemôžu byť súčasťou liečby, rovnako ako štátny administratívny úradník nie je medicínskym pracovníkom. Zároveň takéto administratívne úkony obmedzujú ústavne chránené práva a slobody ostatných osôb, ktoré si oprávnene myslia a aj konajú na základe biologicky nezmeniteľného pohlavia a pohlavie považujú za zásadnú vec na rozlišovanie v mnohých životných situáciách.

Vážený pán premiér,

žiadame vás, aby ste odmietli a zrušili obidva ideologické a jednostranné dokumenty pripravené pod gesciou ministra Lengvarského a zasadili sa o to, aby bola osobám, ktoré trpia poruchou pohlavnej identity, poskytovaná skutočná pomoc smerujúca k zladeniu ich mysle a pocitov s telom, teda s biologickou realitou.

Taktiež vás žiadame zasadiť sa za zákon, ktorý zabezpečí trvalú pravdivosť dokladov občanov Slovenskej republiky s ohľadom na ich biologické pohlavie, ktoré nebude možné zmeniť ani administratívnym úkonom, ani odstránením reprodukčných orgánov, ani chemickou kastráciou, ani iným zdravie poškodzujúcim spôsobom. Nesmieme pripustiť, aby na Slovensku dochádzalo k absurdným situáciám, ktoré vidíme v zahraničí. Napríklad, že rodiť bude žena, ktorá má v dokladoch zapísané mužské pohlavie. Alebo bude v ženskej väznici umiestnený biologický muž, ktorý by potenciálne mohol obťažovať spoluväzenkyne, ako sa to stalo v zahraničí. Taktiež nesmieme pripustiť, aby sa ženy báli chodiť do ženských prezliekarní preto, že sa tam pohybuje muž s úradným dokumentom pripisujúcim mu ženské pohlavie a podobne. Netvrdíme, že transsexuálne osoby sú automaticky sexuálnymi násilníkmi, len vykresľujeme možné absurdity, ktoré môžu nastať v prípade, že sa prijme ministerstvom zdravotníctva navrhované usmernenie. 

Spoliehame sa na vás ako na premiéra Slovenskej republiky, ktorý nesie hlavnú politickú zodpovednosť, že ochránite našu krajinu pred týmito nebezpečnými politickými tlakmi.

S úctou

Tomáš Kováčik, Asociácia za život a rodinu

Patrik Daniška, Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, o.z.

Renáta Ocilková, Slovenská spoločnosť pre rodinu a o.z. Ženy ženám

Matúš Hagara, CitizenGO Slovensko

Anton Chromík, Aliancia za rodinu

Juraj Šúst, Inštitút Ladislava Hanusa

Ľubica Černá, Nezávislé kresťanské odbory Slovenska

Gabriela Nováková, Alfa Slovensko n.o.

Alžbeta Vojtková, Eva Stanová, Združenie Máriina doba

Marek Nikolov, Pastor bonus o.z.

Štefan Kopecký, Katolícka Jednota Slovenska

Mário Jančovič, OZ Dobrota sv. Alžbety

Zuzana Kovácsová, ZNB Jozefínum Dolná Krupá

Kristína Königová, Centrum pomoci pre rodinu

Erik Zbiňovský, Slovenský dohovor za rodinu

Marek Iskra, Diecézne pastoračné centrum pre rodinu Banská Bystrica

Miroslav Rybár, Federácia rodín za svetový mier

Ľubica Magnússon, Federácia žien za mier vo svete

Martin Mekel, Horúci tím

Ľubomíra Semešová Cehuľová, Spoločenstvo Kráľovnej rodiny

Peter Valiček, Gréckokatolícka charita Prešov

Jozef Mulík, občianske združenie RODINKOVO Spišská Nová Ves

Ivan Wallenfels, Gianna, n.o., Žilina

Andrej Burianek, Združenie pre rozvoj rodiny

Jozef Predáč, Liga pár páru v Slovenskej republike

Mária Raučinová, Katolícke hnutie žien Slovenska

Monika Jucková, Únia centier a poradní pre rodinu

Daniela Hrtusová, psychiatrická ambulancia

Mário Paroha, Priestor Prijatia o.z.

Monika Nigutová, Aliancia za život, o.z.

Daniela Lagínová, MED-AMB DANIELA s.r.o.

Peter Palko, Prešov za život

Katarína Brezová, Átrium Dobrého pastiera

Alfonz Hraška, OZ Komunita Dlhé Diely

Maroš Lovič, Farnosť Križovany nad Dudváhom

Pavol Kossey, Fórum pre verejné otázky

Vladimír Ďurikovič, Hnutie Kresťanských rodín na Slovensku

Július Jenis, Centrum pre rodinu – Nitra

Peter Kvas, Združenie saleziánov spolupracovníkov na Slovensku

Dana Harmáčková, sr. Samuela, OSU, Rímska únia Rádu sv. Uršule, Slovenská provincia, Provincialát uršulínok

Oliver Saloň, FUGA, o.z.

Veronika Katarína Barátová, Komunita Blahoslavenstiev

Tomáš Kuzár, Fórum kresťanských inštitúcií

Denisa Židová, Františkánsky Svetský Rád

Mia Lukáčová, Donum vitae

Pavol Hudák, Pastoračné centrum Anny Kolesárovej

Daniel Masarovič, Združenie katolíckych škôl Slovenska

Peter Mach, Združenie kresťanských seniorov Slovenska

Emília Chovancová Bezáková, Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar


Niektorí hendikepovaní sa mi ozvú priamo s myšlienkou, že už nevládzu a chcú si vziať život, opisuje psychologička Erika Mezzeyová. Volať vtedy políciu nemá zmysel, oveľa dôležitejšia je komunikácia s daným človekom a úprimný záujem…
Prejsť na článok