Ak sa stádo kráv rozhodne niekam ísť, je to turista, kto rýchlo zmení smer cesty. Aj také je Slovinsko

Mojím prechodným domovom je teraz Maribor, metropola východného Slovinska. Aj keď to nie je žiadne veľkomesto (má približne 95-tisíc obyvateľov), zatiaľ sa zdá, že celkom prekypuje životom. Zrejme je to tým, že je tu veľa mladých. O Brne, kde študujem na Mendelovej univerzite, sa pritom hovorí, že je to študentské mesto. Dnes už mám však dojem, že tento prívlastok by Mariboru svedčil ešte viac.

Mladých vidno najmä v reštauráciách a kaviarňach, čo je čiastočne dôsledok štátnej podpory stravovania študentov alias kupónov na jedlo. Študenti vďaka tomu v sieti reštaurácií zapojených do programu (je ich celkom dosť) zaplatia za jedlo v priemere 2 až 3 eurá, pričom dostanú plnohodnotné jedlo. Slovinský systém je pritom európskym unikátom. Najlepšie na ňom však je to, že platí aj pre zahraničných študentov.

Aj keď to určite znie ako klišé, Maribor je ozaj pekné mesto. A to aj napriek tomu, že sa nad ním nevypína žiaden majestátny hrad a architektúra v historickom centre nie je až taká vyšperkovaná ako v Košiciach, Brne, Ľubľane či ďalších známych európskych sídlach. Nepovedal by som ani, že ponúka nezabudnuteľné a úžasné turistické zážitky,hoci sa v roku 2012 stalo Európskym mestom kultúry. Mám však dojem, že je to veľmi príjemné miesto na život a postupne začínam rozumieť prečo.

Má vlastnú atmosféru. Pôsobí, akoby sa tu s veľkou metropolou zasnúbila dedina. Ten dojem vytvára viacero faktorov. Do veľkej miery ho majú na svedomí po severnej strane sa tiahnuce staré vinice, ktoré spravuje miestna univerzita, či veľké množstvo domov, ktoré boli postavené namiesto sídliskových bytoviek. Navyše, z historického centra sa do viníc dostanete v priebehu pár minút a máte pocit, že ste niekde na vidieku. Dotvárajú to aj veľké parky s množstvom zelene a rieka Dráva pretekajúca stredom mesta, ktorú lemujú tváre historických budov.