Žiadne testy bezpečnosti novej vakcíny neboli. A práve to je šialené, vraví imunologička Krátka

Prednedávnom ste mali za Zdravé fórum súd s Českou televíziou (ČT), ktorá vás vlani v decembri zaradila medzi dezinformátorov. Prečo vám to tak prekáža?

Vlani v decembri v programe ČT Newsroom bolo Zdravé fórum označené za antivaxerskú skupinu a šíriteľov nezmyslov a dezinformácií. V programe sme boli zobrazení ja a advokát Tomáš Nielsen. Redaktorka vtedy spomínala môj mesiac starý článok o tretích dávkach očkovania z Parlamentných listov. Bohužiaľ, v Českej televízii si vôbec nedali prácu článok prečítať, stačil im titulok, ktorý navyše pochopili zle. Článok sa zaoberal treťou dávkou [vakcíny proti covidu, pozn. red.], ja som navrhovala dávať ju iba ľuďom starým alebo rizikovým. Redaktorom ČT prekážalo, že spochybňujem rozhodnutie ministerstva zdravotníctva. Pritom rovnaké veci som povedala predtým aj pre Echo a vlani na jeseň som ich publikovala aj v niekoľkých lekárskych časopisoch, kde museli prejsť recenziou.

Ale ktosi z redakcie ČT tieto názory pokojne označil za dezinformáciu a mne neposkytol žiadny priestor, aby som sa k tomu vyjadrila. Práve na to upozornila Rada ČT, ktorá sa nás opakovane zastala a od riaditeľa chcela nápravu. K žiadnej nedošlo. Právnici ČT sa v spore proti nám odvolávajú najmä na názor neziskovky Manipulatori.cz. A pre mňa to bolo asi najhoršie zistenie, to poznanie, o expertízu akých ľudí sa vo svojej publicistike Česká televízia opiera. Pretože ak takto kvalitne spracúvajú aj iné témy, tak pánboh s nami.

Uznala ČT, že zašla priďaleko?

Nikdy, ani na súde.

Keď si spomeniem, že pred rokom by nás bez preukazu bezinfekčnosti ani nepustili do tejto reštaurácie, tak proti tomu je súčasnosť predsa len pokojná. Neženie vás v súčasnosti do vystupovania a súdov skôr nostalgia bojovníkov, akási nechuť zliezť z barikády?

To nie. Pre nás je dnes vinou tej štvanice proti údajným dezinformáciám situácia ešte ťažšia. A musím povedať, že na mojej kariére sa povesť „výtržníka“ významne podpísala. Pred rokom sa ťaženie proti dezinformáciám sotva začínalo, ešte za to človeku nehrozil trestný postih. A pozrite, čo sa deje dnes, keď sa ľudia pre svoje informácie a názory ocitnú pred súdom.

Ja som odborníčka s viac ako dvadsaťročnou praxou v klinickej alebo laboratórnej imunológii. Mám doktorskú a atestačnú skúšku z imunológie. V dizertácii som sa venovala slizničnej imunológii. Štyri roky som pracovala vo farma biznise. Som spoluautorkou troch impaktovaných publikácií o covide a ďalších desiatok článkov pre českých lekárov – a napriek tomu si na mňa trúfnu ľudia zo štátom podporovaných neziskoviek, v ktorých príslušné vzdelanie nemá nikto. To jednoducho nejde.

Dôsledkom týchto kampaní je, že špičkoví odborníci, ako infektológ profesor Beneš, imunologička profesorka Bartůňková, intenzívny profesor Balík, ľudia, ktorých ste mohli počuť ešte niekedy v januári 2021, teraz už v mainstreame nevystupujú, pretože nepotrebujú verejné ťaženia proti svojej osobe. A pritom podobné hlasy chýbajú práve dnes, keď sa ukazuje, aký obrovský – hoci skrytý – problém nežiaduce účinky očkovania proti covidu predstavujú. Musí sa o tom hovoriť, musia sa vyhodnocovať dáta, nesmie sa to zamietnuť pod koberec. Dnes už pritom nie je takmer nikto, kto by po týchto analýzach volal. A profesori mlčia, pretože nemajú potrebu nechať si nadávať do dezinformátorov.

Vy voláte?

Napísali sme za Iniciatívu 21 a SMIS otvorený list ministrovi zdravotníctva Vlastimilovi Válkovi, v ktorom ho žiadame o dáta a formulujeme sedem bodov k otázke bezpečnosti tejto vakcíny. Válkovo ministerstvo medzitým v súlade s Českou vakcinologickou spoločnosťou spustilo kampaň za štvrtú dávku, ale v databáze Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky ČR (ÚZIS) vidieť, že už pribúdajú aj ľudia s piatymi, dokonca aj šiestymi dávkami. Žiaľ, imunita po vakcinácii sa zlepší len na niekoľko mesiacov. Ja nie som vakcinológ, ale imunológ a vidím, že očkovanie neplní ochrannú funkciu , akú by správne malo plniť, teda nebráni infekcii a zrejme už tak dobre nechráni ani pred hospitalizáciou. Potrebovali by sme kvalitné dáta, aby sme to spočítali. O tie dáta opakovane, dlhšie ako rok, žiadame ÚZIS. Riaditeľ ústavu Ladislav Dušek na nich rok sedí a v potrebnej kvalite ich neposkytne.

Aké konkrétne dáta žiadate?

Anonymné dáta všetkých poistencov, napríklad Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), z ktorých by sme mali v jednom danom riadku údaje od jedného človeka. Vedeli by sme napríklad, že je to žena určitého veku. Chceme o nej vedieť, či bola niekedy očkovaná a kedy, alebo či nebola vôbec očkovaná. Chceme o nej vedieť, či prekonala covid a kedy. Chceme vedieť, či zomrela a kedy, či bola hospitalizovaná a s čím, alebo či mala kardiovaskulárne ochorenie. Chceme tie dáta za určité časové rozpätie. A vzniknutá tabuľka by v každom riadku mala jedného poistenca a v stĺpčekoch jednotlivé informácie. Z týchto dát sme potom schopní spočítať účinnosť vakcín aj naprieč vekovými skupinami a zároveň sme schopní určiť riziká vzniku príslušných zdravotných problémov. Lenže vraj žiadame natoľko citlivé dáta, že nám ich nechce vydať ani ÚZIS, ani VšZP

Skúšali ste zákon o slobodnom prístupe k informáciám?

Iste. Rokovaní bolo niekoľko, ale stále nám argumentujú ochranou osobných dát, hoci žiadne osobné dáta nežiadame – ani meno, ani adresu, ani rodné číslo. Druhý ich dôvod znie, že len čo by nám tie dáta vydali, museli by ich už potom poskytnúť komukoľvek. A ja sa domnievam, že tento druhý dôvod je pre nich závažnejší. Otázka je, prečo sa nám dáta boja vydať, či sú tak zle pripravené a nedohľadateľné – o čom pochybujem –, alebo či sa boja toho, že by sme to potom spočítali inak ako skupina štatistikov z ÚZIS. A čo keby sme zistili niektoré problémy s vakcínou, ktoré sú podľa nich bezvýznamné? Ale vlastníkom dát predsa nie je ÚZIS, ale českí daňoví poplatníci.

Poďme teda k tým problémom. Aké sú podľa vás najvýznamnejšie?

Začnime napríklad poklesom pôrodnosti, ktorý sa objavil v tomto roku v mnohých štátoch. V Českej republike od januára 2022 predstavuje pokles pôrodnosti okolo desiatich percent oproti dlhodobému normálu. A teraz my nevieme, či je to dané zmenenou ochotou ľudí mať deti v čase, keď sa začalo očkovať, ako sa tvrdí napríklad v Nemecku. Alebo či bolo viac potratov, čo podľa štatistík ČSÚ nevyzerá. Alebo či je to tým, že sa ženám nedarilo otehotnieť. V takom prípade by sme postupne mali zaznamenať nárast počtu neplodných párov, ktoré budú vyhľadávať služby asistovanej reprodukcie. ÚZIS dáta o asistovanej reprodukcii zhromažďuje, aj keď ich vydáva so značným oneskorením.

Tu pripomeniem, že apelovať na tehotné ženy, aby sa nechali očkovať, sa v Česku začalo zhruba v máji, júni roku 2021, predtým sa riešili seniori a rizikoví ľudia. Tlak kulminoval vlani na jeseň, a to napriek tomu, že Česká vakcinologická spoločnosť aj naďalej považuje gravidné ženy za rizikové osoby. Takže teraz oficiálne platí názor, že očkovanie v gravidite je bezpečné. Ale z môjho pohľadu ide o postup, pri ktorom nemáme žiadnu istotu, že bude bezpečný aj z dlhodobého pohľadu. To budeme môcť tvrdiť, až keď sa ukáže, že sa deti očkovaných žien dobre vyvíjajú.

V jednej poľskej štúdii sa napríklad ukázalo, že očkovanie v prvom trimestri zvyšuje produkciu prozápalových cytokínov. Tie by asi stúpli aj po infekcii, otázkou je, či o toľko. V každom prípade očkovaním ženu plánovane vystavujeme vplyvu antigénu. Je to podobné, ako keby ste tehotnú ženu naschvál nakazili, len pri očkovaní ju nakazíte – oni hovoria imunizujete – regulovane. Ja som v tomto ohľade konzervatívna, myslím si, že tehotné ženy sa jednoducho očkovať nemajú.

Ak by nižšia pôrodnosť s tou vakcínou, nedajbože, súvisela, môžete opísať mechanizmus, ako by k nej vakcína prispela?

Z meraní hladiny protilátok u zdravotníkov proti S-proteínu vieme, že očkovaní ľudia majú hladiny protilátok veľmi vysoké a že vysoká hladina u nich pretrváva dlhodobo. Dodnes u väčšiny z nich významné poklesy protilátok nevidím, a to napríklad ani u ľudí očkovaných naposledy druhou dávkou v marci, apríli minulého roka. Oproti ľuďom, ktorí prekonali iba infekciu, si očkovaní ľudia držia hladinu mnohonásobne vyššiu. No a keď potom dotyční očkovaní dostanú vírusovú infekciu, tak ich protilátky reagujú s tými miliónmi vírusových častíc. Z vírusu a protilátky sa vytvorí akýsi zhluk, mikrozrazenina, ktorú nazývame imunokomplex. Tieto mikrozrazeniny sa hromadia a môžu upchávať cievny systém v základe placenty, takzvanom trofoblaste. Zlé prekrvenie vedie k potratu.

Ale po očkovaní sú časté aj poruchy menštruačného cyklu, veľmi silné krvácanie, u mužov bol zistený pokles koncentrácie a pohyblivosti spermií. Alebo môže byť problém otehotnieť. To všetko sa po prvom očkovaní do niekoľkých mesiacov môže upraviť, lenže my očkujeme trikrát, štyrikrát počas dvoch rokov… A tam už potom tá obnova môže trvať dlhšie. Navyše ďalšie ženy očkujeme v prvom trimestri tehotenstva. Žena by mohla mať zdravotné problémy aj pri covide, ale ten dostať nemusí. My očkovaním tehotné ženy vystavujeme riziku sami od seba. A očkovať tehotnú ženu s už vytvorenou imunitou po covide je úplný nezmysel.

Nemôžu imunokomplexy vznikať už samotnou infekciou koronavírusom?

Môžu. Lenže človek, ktorý je infikovaný a predtým nebol očkovaný, si imunitnú reakciu reguluje podľa vírusovej nálože. A spravidla v jeho tele vznikne práve toľko protilátok, koľko potrebuje. Nemá ničoho extrémne veľa. Pokiaľ, naopak, po očkovaní máte dlhodobo extrémne vysokú hladinu jedného typu protilátok a ešte tie protilátky nepasujú dobre na novú mutáciu vírusu, nedôjde k zneškodneniu, respektíve neutralizácii vírusu. Imunokomplexy sa tvoria v nadbytočnom množstve a ešte sú málo funkčné.

Mnoho krajín v Európe hlási väčšiu nadúmrtnosť. Môže súvisieť s vakcínou?

Nielen v Európe, vysokú nadúmrtnosť hlásili aj zo Spojených štátov. Eurostat pre Európu uvádza, že v júli 2022 bola nadúmrtnosť 16 percent, podľa iných údajov na Islande dosiahla 55 percent, v Španielsku 37 percent, v Grécku 31 percent. Veľmi sa diskutujú nadúmrtia v Spojenom kráľovstve a Nemecku. V Česku v súčasnosti nadúmrtia hlásené nemáme, čo na mňa pri porovnaní s dátami z iných krajín pôsobí trochu zvláštne. Väčšinou sa nadúmrtnosť vysvetľovala tohtoročnou horúčavou, ale ťažko za to môžu vysoké teploty, keď v roku 2015 bola horúčava v Európe porovnateľná, no žiadna vysoká nadúmrtnosť ich nesprevádzala. Nadúmrtnosť by bolo potrebné počítať vo vekových skupinách. Nápadne často sa nám totiž objavujú prípady ľudí, ktorí zomrú náhle napríklad vo veku 55 rokov. Uvádzajú sa rôzne príčiny: infarkt, mozgová mŕtvica, pád zo schodov, zvláštne, takzvané nevyjasnené úmrtia. Nikde sa však nezverejňuje, či zomretý bol, alebo nebol očkovaný. To je tabu. Aj tú nadúmrtnosť uvádzam ako jeden z príkladov, prečo by sme potrebovali dáta – aby sme, prípadne, mohli vyvrátiť domnienku, že je za ňou očkovanie. Ono sa pokojne môže ukázať, že práve za nadúmrtnosť vakcína nemôže, ale chceme, nech sa dáta vyložia na stôl.

Vlani presakovala informácia, že vo futbalových súťažiach pod značkou UEFA sa počet náhlych úmrtí alebo kolapsov na trávniku rádovo zvýšil.

Áno, rizikoví sú športovci, často sú to maratónci alebo napríklad triatlonisti. Keď ste v strese, srdce pracuje oveľa intenzívnejšie. A ak bolo poškodené zápalom, pokiaľ nie je prekysličené tak dobre, ako by malo, môže u vás v strese pri pretekoch dôjsť k infarktu, k poruchám srdcového rytmu a podobne. Aj u nás v Česku v Olomouci sa lekári zamerali na sledovanie výskytu myokarditíd u ľudí očkovaných a po infekcii. Ale tento typ štúdií ministerstvo zdravotníctva príliš nepodporuje.

Nadúmrtia nemusia nevyhnutne súvisieť s vakcínou, ale s celou situáciou okolo covidu, keď sa zanedbávali iné diagnózy.

A v tomto smere dávam veľký podiel viny politikom a médiám, ktorí šírili takú veľkú paniku medzi ľuďmi, že tí sa báli chodiť k lekárovi s oveľa väčšími problémami, než bol covid. Napríklad pani doktorka Gandalovičová, kardiologička zo Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe, mi rozprávala, že v prvom období mala problém do nemocnice dostať ľudí na pravidelnú výmenu batérií v kardiostimulátoroch. Pacienti sa báli do nemocnice doraziť, pritom im išlo o život. O oneskorení potrebných kontrol by mohli rozprávať aj onkológovia a ďalší špecialisti. Takže áno, do nejakej miery môže zanedbaná prevencia s nadúmrtnosťou tiež súvisieť.

Pred chvíľou sme už vlastne uviedli jeden vedľajší efekt tejto vakcíny: myokarditídu, zápal srdca. Aké vidíte ďalšie riziká?

Tak pokojne poďme k imunite, čo je moja odbornosť. Neubehli ešte ani dva roky, čo sa očkuje, a už sa podávajú štvrté dávky. A hovorí sa o piatych a šiestych dávkach. To naozaj nie je normálne. Je to podobné, ako keby sa ľudia štyri- či päťkrát tým koronavírusom nakazili. A ja neviem o prípadoch, keď by neočkovaní prekonali viac ako dve, zriedkavo tri symptomatické infekcie koronavírusom. Veľmi často majú za sebou iba jednu symptomatickú infekciu. Opakované očkovanie môže byť pre organizmus veľmi silná záťaž. Ja viem, vakcinológovia to tak neberú, ale zase ja ako imunológ to tak beriem.

A vôbec, opýtajte sa sám vo svojom okolí, ako ľudia znášajú očkovanie. Málokto vám povie, že dostal tri, štyri dávky a všetky zvládol úplne v pohode. Problém je, že vakcínou nielen aktivujete tvorbu protilátok proti koronavírusu, ale celkovo aktivujete imunitný systém. Vybudíte krátkodobý stav podobný zápalu. Ten potom môže viesť k aktivácii iných ochorení, na ktoré sa liečite dlhodobo. Nemusíte si to všimnúť hneď, ale napríklad s odstupom niekoľkých týždňov až mesiacov. Mali ste napríklad preliečenú artrózu, na ktorú dlhodobo beriete lieky, ale ochorenie bolo v pokoji. Po očkovaní sa vám ochorenie kĺbov znovu „rozbehne“ a lieky zaberajú zle. Podobne sa vám môžu aktivovať problémy napríklad so štítnou žľazou, diabetom, reaktivujú sa onkologické ochorenia a podobne. A hoci väčšine očkovaných sa to nestane, ale keď sa to stane, tak môže byť rozhodená imunita daná súhrou viacerých faktorov a je potrebné si dávať pozor. Ak ste už po druhej dávke mali problémy, dajte si to do súvislosti a na tretiu dávku skôr už nechoďte, o štvrtej ani nehovoriac. Každá dávka zvyšuje pravdepodobnosť, že sa problém môže zhoršiť. Je potrebné riešiť očkovanie individuálne, poradiť sa s lekárom.

Druhú vec súvisiacu s imunitou pozorujeme u ľudí, ktorí sú alebo v mladosti boli náchylní na respiračné infekcie. Častejšie sa u nich v čase po vakcinácii objavujú rôzne respiračné ťažkosti. Vidím na ľuďoch vo svojom okolí, že v nasledujúcom roku zrazu namiesto jednej infekcie ich prekonajú niekoľko. Necítia sa fit, trpia väčšou únavou, športovci strácajú výkonnosť.

Je pravdepodobné, že tie problémy zase odznejú?

Dúfam, že áno. Ale nie som priaznivcom teórie vakcinológov, že sa máme pravidelne očkovať každý rok a teraz takmer trikrát do roka. Jediné, čo poskytuje dlhodobú ochranu, sú prekonaný covid a po ňom nastavenie slizničnej imunity. Sama som bola svedkom, že očkovanie pred omikronom neochránilo polovicu našej rodiny. Neočkovaní členovia sa nakazili len o týždeň skôr ako tí očkovaní, priebeh bol rovnaký.

Čo sa môže stať, keď má napríklad po viacerých očkovaniach človek príliš veľa protilátok – prečo sa toho obávate?

Máme obavy z javu, ktorému hovoríme ADE, Antibody-dependent enhancement, ľudovo niečo ako antigénny hriech. Problém spočíva v tom, že očkovaním navodíme tvorbu veľkého množstva protilátok, ktoré nefungujú proti vírusu, ale, naopak, vírus ich použije pre seba ako výhodu, aby sa dostal do buniek a v nich sa začal deliť. Mechanizmov, ako môže vírus využiť protilátky vo svoj prospech, je niekoľko. To, čoho sa bojíme, je, že očkovaní ľudia budú mať horšiu odolnosť proti novým formám vírusu ako neočkovaní. A pribúdajú práce, ktoré práve toto potvrdzujú.

Môžete priblížiť, ako by to vírus dokázal, ako by sa po tej vakcíne mohla zhoršiť imunita?

Vírus mal byť pôvodne protilátkami z vakcíny neutralizovaný, teda zneškodnený. Dnes sú však protilátky z toho očkovania tak málo funkčné, že už vírus nedokážu pevne obaliť, zneutralizovať. Vírus, naopak, používa protilátky trochu ako Harry Potter kúzelný plášť, keď sa pod nimi schová a s ich pomocou vstúpi do bunky, kde sa protilátok zbaví, pretože väzba nie je pevná. Následne sa jeho RNA vnútri bunky nerušene namnoží. Vznikajú nové vírusové častice. Tým procesom sa, pochopiteľne, zhoršuje priebeh infekcie. Potom ste chorý aj napriek tomu, že máte vysoké hladiny protilátok. Potrebovali by ste si vytvoriť protilátky iné, ktoré bezpečne zneškodnia vírus, a potrebovali by ste zaktivovať bunkovú imunitnú reakciu.

Lenže cez tú záplavu nekvalitných protilátok to imunitný systém včas nespozná. Než si uvedomí, že niečo nefunguje, vírus sa mu medzitým v tele namnoží a potom môže byť neskoro, infekcia sa rozbehne a trvá dlho, kým sa z covidu vylížete. Uvedený príklad je len jedna z možností, zatiaľ tie možnosti sú na úrovni hypotéz. Všimnite si totiž, že vám to netvrdím s istotou. Lenže my vedci musíme pátrať a klásť si kritické otázky, napríklad či náhodou očkovanie, paradoxne, nezvyšuje počty novoinfikovaných osôb v očkovanej populácii, ak by to tak bolo, ako musíme zmeniť stratégiu, aby budúce vlny epidémie covidu nezostávali stále vysoké.

Vlani na jar nám zástancovia vakcinácie vysvetľovali, že Pfizer a ďalší výrobcovia budú schopní vakcínu upravovať podľa nových mutácií a v priebehu týždňov ju dodávať na trh. Na akú mutáciu bola vyvíjaná vakcína, ktorá sa u nás podáva vo štvrtej a piatej dávke?

Je to bivalentná vakcína na pôvodný kmeň aj na omikron. Aplikuje sa všetkým tým, ktorí už absolvovali dve dávky základného očkovania. Neočkujú teda tú bivalentnú vakcínu ľuďom, ktorí by sa teraz rozhodli dať očkovať úplne prvýkrát. Veľa takých nie je, ale nájdu sa. Bivalentná vakcína vznikla tak, že vedci vzali mRNA blízku omikronu, tú pridali k staršej wuchanskej mRNA, čím vznikol kokteil mRNA. Ten otestovali na veľmi malom počte myší, aby zistili, či a aké sa tvoria protilátky. Medzi tými ôsmimi myškami boli v produkcii protilátok, mimochodom, celkom významné rozdiely. Potom tým kokteilom vakcinovali, pokiaľ sa dobre pamätám, okolo 600 ľudí, zmerali im hladinu protilátok proti omikronu a pôvodnému wuchanskému vírusu. A urobili aj takzvaný vírus-neutralizačný test, aby zistili, ako jednotlivé kombinácie vakcín fungujú. Z takejto miniatúrnej vzorky usúdili, že táto vybraná vakcína bude fungovať najlepšie. Čo sa týka efektivity a bezpečnosti, žiadne klinické skúšky sa neuskutočnili. Tu sa dohodli výrobcovia s FDA [americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv, pozn. red.], že klinické skúšky už nie sú potrebné, že je to ten istý preparát ako ten pôvodný wuchanský, aplikovaný mnohým miliónom ľudí. Teda že čakať na ďalšie klinické testy nie je nutné. A začali vakcínou plošne očkovať.

Z toho, čo hovoríte o novom kokteile, by som súdil, že kto ide na posilňovaciu dávku, riskuje.

Kto ide na posilňovaciu dávku, má vakcínu zadarmo a stáva sa dobrovoľnou súčasťou klinických testov. My zatiaľ nevieme, ako účinne nový kokteil chráni pred súčasnou formou vírusu, príslušné dáta ešte len budú. Ale žiadny zázračný pokles výskytu infikovaných osôb v zaočkovaných štátoch sa nekoná. Ani pred pôvodnou vakcínou sa síce nečakalo, kým sa dokončia klinické skúšky, ale pred masovým nasadením vakcíny sa testov zúčastnilo okolo 36-tisíc ľudí. Tentoraz žiadne skúšky neboli. A to je práve to šialené, že vedci si vôbec nepripustia, že by nejaký problém mohol vznikať. Uvidíme. O neočkovaných sa nebojím, väčšina z nich už je po infekcii. Zachytila som správu o novej mutácii vírusu v Nemecku, hovoria jej pekelný pes, opäť predpovedajú, že bude kosiť ľudí. Na to odpovedám: v Česku už zrejme vyčíňať nebude, pretože u nás už je toľko ľudí s imunitou po infekcii, že by aj stretnutie s nahnevaným pekelným psom mali zvládnuť. Naopak, pri očkovaní by bolo vhodné si uvedomiť, že vakcína je naozaj zásah do našej imunity. Nie sú to lentilky, preto k vakcinácii pristupujme s rozvahou.

Zuzana Krátka (48)

Vyštudovala imunológiu na Prírodovedeckej fakulte UK. Špecializovala sa na slizničnú imunitu. Pracovala v klinických imunologických laboratóriách a niekoľko rokov v Sotiu PPF ako vedúca výroby nádorových vakcín. Je zakladajúca členka SMIS (Združenie mikrobiológov, imunológov a štatistikov).

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.