Polonahá Francúzka ukázala, ako by vyzeral potrat Ježiša Krista v kostole. Štrasburský súd sa jej zastal

Samotný „protest“ prebiehal tak, že radikálna aktivistka sa postavila pred hlavný oltár do pol pása obnažená, dávajúc do pozornosti na svojom tele popísané slogany. Boutonová súčasne predstierala, že vykonala potrat s použitím surovej hovädzej pečene ako rekvizity. Prítomnosť asi desiatich novinárov na akcii zabezpečila jej akcii následnú medializáciu.

Tri dni nato, Boutonová v rozhovore pre časopis Le Nouvel Observateur – uverejnenom na internete vo forme listu farárovi – vysvetlila zmysel svojho počinu. Uviedla, že držala v rukách „dva kusy hovädzej pečene, symbolizujúce potratené dieťa Ježiša,“ na trupe a chrbte mala namaľovaný slogan „344-tá pobehlica“ (odkazujúci na Manifest 343 iniciovaný propotratovými feministkami v roku 1971) a slogan „Vianoce sú zrušené“.

Zločin a trest

Chrámový farár podal na aktivistku trestné oznámenie za spáchanie trestného činu sexuálneho exhibicionizmu podľa ustanovenia § 222-32 francúzskeho trestného zákona, ako aj civilnú žalobu na nemajetkovú ujmu. Obvinená sa v trestnom konaní bránila tým, že konala v mene medzinárodného hnutia za práva žien Femen.

Ohľadom výberu katolíckeho kostola na svoje „vystúpenie“ dôvodila, že to bolo pre jeho „medzinárodný symbolizmus“. Súčasťou dôkazových materiálov sa stali aj fotografie z webstránky Femen-France s popisom „Vianoce sú od Vatikánu po Paríž zrušené; svätá matka Eloise potratila Ježiša na oltári kostola La Madeleine“.

Boutonová bola za svoje protiprávne konanie odsúdená na podmienečný trest odňatia slobody vo výške jeden mesiac a peňažnému trestu v prospech zástupcu farnosti vo výške 2 000 eur za nemajetkovú ujmu, ako aj povinnosti zaplatiť náklady vo výške 1 500 eur inej strane konania.

Aktivistka pred francúzskymi súdmi neuspela s námietkou, že trestný čin sexuálneho výtržníctva nebol dostatočne jasne vymedzený. Súdy rovnako odmietli tvrdenie, že jej konanie bolo „výlučne politické“ a požíva ochranu slobody prejavu. Neúspech doma sa preto pokúsila zvrátiť na pôde ESĽP.

Politický prejav verzus znesväcovanie chrámu

ESĽP sa primárne zameral na oprávnenosť sankcie v kontexte práva Boutonovej na slobodu prejavu. Sťažovateľke uznal, že jej vystúpenie (performance) bolo v kontexte slobody prejavu, to, že jeho cieľom bolo „na symbolickom mieste bohoslužby sprostredkovať posolstvo týkajúce sa verejnej a spoločenskej diskusie o pozícii katolíckej cirkvi k právu ženy na slobodné nakladanie so svojím telom, vrátane práva podstúpiť potrat“.

Ohľadom výberu lokality chrámu (ako miesta bohoslužobných aktivít) za účelom politického protestu dospel ESĽP k záveru, že to bolo v poriadku. Konštatoval, že aktivistka neporušila prijateľné štandardy správania sa v tomto type priestoru. Akcentoval aj fakt, že incident trval iba relatívne krátky čas, odohral sa v čase, keď sa v chráme nekonala bohoslužba, ako aj to, že Boutonová slogany na svojom tele nevykrikovala a chrám opustila po tom, ako o to bola požiadaná prítomným chrámovým zbormajstrom. ESĽP súčasne priznal, že ho zarazila tvrdosť sankcie voči aktivistke, negatívne dopady zápisu do registra trestov a relatívne vysoká náhrada škody, ktorá jej bola uložená.

ESĽP by trest odňatia slobody za politický prejav považoval za oprávnený zásah do slobody prejavu, len ak by šlo o urážlivé alebo nenávistné správanie. Z toho však Boutonovú neobviňovali, a trestaná nebola ani za útok na slobodu svedomia a náboženstva. Francúzskym súdom vytkol ESĽP najmä to, že neskúmali, či bol skutok „bezdôvodne urážlivý“ (gratuitously offensive) voči náboženskému presvedčeniu, či bol urážlivý alebo či podnecoval neúctu alebo nenávisť voči katolíckej cirkvi.

Primeranosť sankcie v kontexte slobody prejavu

ESĽP vnímal kriticky aj to, že vnútroštátne súdy sa sústredili fakt obnažovania sa obvinenej na mieste náboženského uctievania, nie na základné posolstvo jej vystúpenia, teda na význam sloganov na jej tele. Išlo najmä o odkazy na feministický propotratový manifest (1971) „manifest 343-och pobehlíc (sluts)“.

Súd ďalej vzal do úvahy, že obnažovanie sa do pol pása využívajú aktivistky FEMEN ako „politický transparent“, ako aj to, že voľba bohoslužobného miesta súvisela s tým, že ide o verejne známe miesto, čo podporovalo mediálne pokrytie protestu.

Štrasburský súd preto odmietol rozhodnutie francúzskej justície, že potrestanie propotratovej aktivistky bolo primerané legitímnym cieľom, ktoré sledovalo. Nedospelo k náležitej rovnováhe záujmov v tejto veci, a preto zásah do jej práva na slobodu prejavu ESĽP nepovažoval za „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“.

Svätí účel prostriedky?

ESĽP na jednej strane síce uznáva, že na mieste konania bohoslužieb je potrebné rešpektovať určité pravidlá správania, ktoré niektoré skutky (vrátane sexuálneho exhibicionizmu) porušujú. V danom prípade však pripustil legitimitu sexuálneho exhibicionizmu v (kresťanskom) chráme z viacerých dôvodov.

A to, z dôvodu „prílišnej tvrdosti“ (povahy a prísnosti) trestu pre páchateľku (podmienečný trest a peňažná sankcia), z dôvodu, že šlo o „politický protest“ v otázke verejného záujmu (prístup žien k legálnym potratom), ktorý požíva ochranu slobody prejavu.

Tým ESĽP de facto povedal, že ak sa niekto rozhodne realizovať politický protest v otázkach verejného záujmu, môže tak legitímne urobiť (za určitých podmienok) aj prostredníctvom znesväcovania miest náboženských obradov. Zdá sa, že tým vyslal signál širšej verejnosti, že politický účel legitimizuje aj také prostriedky, ktoré majú za následok (prinajmenšom dočasné) znemožnenie realizácie významného aspektu náboženskej slobody.

Prečo je takéto uvažovanie problematické z hľadiska náboženskej slobody, minimálne v kontexte posvätných miest katolíckej cirkvi?

Kostol ako posvätné miesto

Treba si v prvom rade uvedomiť, že z pohľadu katolíckej cirkvi, resp. katolíckych kresťanov Boutonovej incident neznamenal len (s)prostú urážku osôb požívajúcich náboženskú úctu, ale išlo o skutok so závažnými (cirkevno)právnymi následkami. Tento čin totiž predstavoval znesvätenie miesta kresťanskej bohoslužby. Daný chrám bol v súlade s ustanoveniami kanonického práva nielen znevážený, ale stal sa aj (dočasne) nepoužiteľným pre náboženské obrady. Právo slobodne a nerušene vykonávať bohoslužobné obrady však predstavuje významný prvok náboženskej slobody.

Pripomeňme, že podľa Kódexu kanonického práva je výlučným účelom kostola ako posvätného priestoru výkon a rozvoj náboženstva; čokoľvek v rozpore s týmto účelom je v kostole zakázané (kánon 1 210). Katolícke chrámy ako posvätné miesta „sa zneucťujú hrubo potupnými činmi, vykonanými na nich pri pohoršení veriacich, ktoré sú … také závažné a odporujúce posvätnosti miesta, že nie je na nich dovolené vykonávať kult, kým sa potupa nenapraví kajúcim obradom…“ (kánon 1 211).

Je celkom zjavné, že Boutonovej provokácia bola svojím obsahom (posolstvom) a spôsobom (umiestnením) hrubo potupným činom, ktorý je nezlučiteľný s účelom a povahou posvätného miesta. V katolíckej perspektíve to tak je, aj napriek tomu, že sudcovia v Štrasburgu si to nemyslia.

Kde jen soudruzi ze Štrasburku udělali chybu…?

Nemožno preto súhlasiť s interpretáciou ESĽP, podľa ktorej bolo Boutonovej správanie v bohoslužobnom priestore v poriadku, respektíve predstavovalo demokraticky legitímnu realizáciu slobody prejavu. Proti názoru katolíckej cirkvi na interrupcie totiž mohla beztrestne protestovať mnohými spôsobmi, ktoré by neboli tak zbytočne radikálne protinábožensky invazívne ako tento incident v La Madeleine.

Rozhodnutie ESĽP je preto kritizovateľné za to, že sa súd neprimerane sústredil len na (relatívne krátke) trvanie, načasovanie (mimo prebiehajúcej bohoslužby) a (nehlučný) spôsob realizácie tohto radikálne feministického incidentu. Celkom však pritom odignoroval fakt, že v perspektíve cirkvi išlo vecne o vizuálne extrémistický skutok, ktorý v priamej príčinnej súvislosti spôsobil (minimálne dočasné) znefunkčnenie chrámu ako bohoslužobnej lokality. Takýto záver je však v príkrom protiklade s názorom súdu, že Boutonová sa správala v kostole spôsobom primeraným pre tento druh priestoru.

Rozhodnutie ESĽP vo veci Boutonová proti Francúzsku tak možno považovať za akési povzbudenie pre feministické extrémistky, aby (aj naďalej) považovali katolícke kostoly za ľahký a bezpečný terč svojich militantných „ľudskoprávnych“ avantúr. Zdá sa totiž, že za budúci sexuálny exhibicionistický útok na katolícke chrámy im po tomto rozhodnutí hrozí podstatne menšie riziko trestnoprávnej sankcie.

Závažnosť tohto rozhodnutia prináša aj otázka, či by sa ESĽP s rovnakou vehementnosťou postavil na stranu práva na slobodu politického prejavu Boutonovej, ak by si za miesto svojho politicky motivovaného sexuálneho exhibicionizmu zvolila niektorú parížsku mešitu či synagógu. A tiež dôsledky takéhoto rozhodnutia pre pokojné spolunažívanie.