Pravdepodobne celosvetovú pozornosť vzbudila fotografia, na ktorej bola predstavená nová americká miss. Treba však povedať, že to nebola miss celoamerická, ale miss provinčná, z akejsi diery porovnateľnej s naším okresným mestom, navyše miss univerzitná, čiže niečo, čo sa nedá brať veľmi vážne, ale aj tak to zanechalo silný dojem.
Pritom asi najpodstatnejšie je, že sa tomu výberu vlastne už nikto nedivil, či už sa mu to páčilo a považoval to za správne a pokrokové, alebo, naopak, sa nad tým škeril či priamo si myslel niečo o šialenstve našej doby. Od Ameriky, respektíve nášho milého Západu, už pomaly nikto neočakáva, že na takejto súťaži budú vyhrávať dievčatá, ktorých fotky si kedysi mužský proletariát lepil do šatníkových skriniek. To už napokon tiež nie je, proletariát ani tie skrinky. Tak prečo by mali byť pin-up girls?
Tá nová miss mala akési ázijsky vyzerajúce meno a veľkú radosť. Dvíhala bucľaté paže a usmievala sa, až jej roztomilý podbradok poskakoval po tučnom krku. Hmotnosť by sa dala odhadnúť na metráky a chodidlami by sa dali fixovať dlažobné kamene. Rozkošné telo by poplietlo zdatného tuleňa slonieho, domnievajúc sa, že ide o samičku vhodnú, aby sa s ňou spáril.
Jednoducho, nová americká kráska rozhodne nevyzerala tak, ako ešte pred pár rokmi výherkyne takýchto súťaží. Ale to je pokrok.
Bolo zbytočné dodávať, že krásavica bola kedysi, možno ešte nedávno, chlapcom, potom sa stala dievčaťom, čím, samozrejme, získala právo súťažiť s inými dievčatami. A keďže bola vlastne viac ako dievčaťom, mala nad ostatnými navrch, keď nie esteticky – ale to je sporné a subjektívne –, tak určite morálne.
Vlastne sa tu uplatnil podobný princíp ako pri športových súťažiach, do ktorých vpustili ženy s mužským telom. Tam vyhrávajú o hlavu väčšie a o niekoľko konských síl vybavenejšie pretekárky fyzicky, tu najskôr silou ducha, presnejšie ducha doby. Ten praje novým formám krásy, ktorá už nespočíva v prekonaných parametroch príťažlivosti, súmernosti či ladnosti, ale práve naopak, v ich popretí. Tak vzniká nová syntéza, prešitý špekáčik navlečený do večernej róby s korunkou na hlave.
Ťažko si napokon možno predstaviť, že by s takými predpokladmi táto súťažiaca nevyhrala. Porota, ktorá by také dievča dostatočne neocenila, by mohla byť ľahko obvinená z prečinov, z ktorých pri obyčajnom obvinení vstávajú hrôzou vlasy na hlave. Predovšetkým teda z onoho slova, ktoré sa končí na fób, čo je najťažšie previnenie našej doby.
Dievča teda logicky zvíťazilo a všetci ostatní sa musia tváriť, že je to tá najprirodzenejšia vec na svete. Na fotografiách naozaj vidíme za triumfujúcim kolosom dievčatá starého typu, povedzme, bežné buchty, ktoré sa na takýchto súťažiach zúčastňujú. Všetky sa usmievajú a tvária sa, že sú s tým, že ich porazil parný valec v saténe, veľmi vyrovnané. Možno si niečo myslia, ale chápu, že proti takej ťažkej váhe nemali šancu. A majú pravdu. Nemali. Tak sa s tým zmierili. Ostatní sa budú musieť tiež.
Text vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.