Problémom rozpočtov nie je covid ani vojna

Verejnosť spravidla pozná len jedno číslo, ktoré sa týka stavu verejných financií, teda schodok štátneho rozpočtu. Problém je, že má dve časti, z ktorých tá oveľa dôležitejšia je skrytá. Respektíve, nie je príliš skrytá a ľahko sa spočíta, ale na verejnosti sa o nej príliš nehovorí. Už len preto, že sa ťažko vysvetľuje, čo je to štrukturálny deficit štátneho rozpočtu.

Je to podobné ako pri domácnosti. Ak pár s deťmi platí v malom byte nájom, energie a nakupuje potraviny, potom je dlhodobo udržateľné, ak zarába viac, než koľko za tieto bežné platby zaplatí. Dlhodobo tak štrukturálny deficit tejto domácnosti nebude existovať, dokonca bude mať pravdepodobne prebytok. Na bežný chod si skrátka taká domácnosť nepožičiava, zvládne ho pokryť zo svojich príjmov.

Skôr či neskôr sa ale stane, že sa v domácnosti pokazí práčka alebo dieťa omylom rozbije okno. Bez práčky sa dá prežiť, ale je to určitý štandard, na ktorý sme zvyknutí, ale bez okna to nejde a s blížiacou sa zimou by to bolo ešte drahšie, než okno nahradiť. A práve to rozbitie okna či práčka sú pandémia koronavírusu či vojna. Sú to nečakané mimoriadne výdavky, ktoré sa zrazu objavili, ale pevne veríme, že sú len dočasné a nestanú sa súčasťou bežného chodu verejných financií.

Ako sa dá proti pokazenej práčke bojovať? Je možné sa zadlžiť alebo viac zarábať. Oboje je rovnako relevantné a pri mimoriadnom probléme je to pochopiteľné. Inými slovami, pri verejných rozpočtoch by sme pochopili mimoriadne deficity vinou zlej situácie u nás či vo svete. Problém je však v tom, že si začíname požičiavať na nájom, teda na bežný chod štátu.

Nie je jednoduché povedať, ako to zmeniť. Možnosti sú totiž iba dve, v kontexte štátu je to zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu, teda typicky dane, alebo osekať výdavky. Analógia s rozpočtom domácnosti tu je tiež – buď zľavíme zo svojho životného štandardu a znížime výdavky, alebo začneme hľadať nové príjmy.

Akokoľvek by sme radi zvaľovali problémy našich verejných financií na externé vplyvy, môžeme to robiť len pri ich mimoriadnej časti. Na bežný chod mimoriadne udalosti vplyv mať nemusia, ale naši volení zástupcovia v parlamentoch a nevolení v centrálnych bankách sa rozhodli inak. Zlá správa teda je, že si za to môžeme sami, ale dobrou správou je, že to vďaka tomu je niečo, čo sa dá zmeniť.

Tento článok sme odomkli vďaka spolupráci so spoločnosťou Numbrs.