Dlhová pasca centrálnej banky sklapla. Motivovanie slovenských domácností na kúpu nehnuteľnosti na dlh znižovaním úrokov centrálnou bankou sa skončilo. Finančný cyklus sa prehupol, centrálne banky teraz úroky, naopak, zvyšujú.
Deje sa to v prostredí cválajúcej inflácie a prichádzajúcej recesie. Výzvy na fixovanie úrokov na hypotékach nepadali vždy do pozorných uší. Údaje z marca 2021 z Národnej banky Slovenska ukazovali, že väčšinu slovenských hypoték čakala zmena (rozumej výrazný rast) úrokov v priebehu nasledujúcich dvoch rokov (2023, 2024). Tento podiel pokračujúcim procesom refinancovania a refixácie hypoték dodnes ešte zrejme o niečo klesol, ale aj tak bude zásadný.
Negatívny vplyv rastúcich úrokov, cien a nezamestnanosti v nasledujúcich dvoch rokoch na platobnú schopnosť slovenských domácností je zrejmý. Otázny je len jeho rozsah, NBS sa ho v máji sa pokúsila kvantifikovať:
„V dôsledku nárastu výdavkov, úrokových sadzieb a nezamestnanosti sa v horizonte troch rokov môže dostať do rizika 3 až 7 percent hypoték a 4 až 10 percent spotrebiteľských úverov. […] To, aká časť úverov v riziku skutočne zlyhá, bude závisieť práve od výslednej finančnej situácie domácností. Odhaduje sa, že v priebehu trojročného horizontu môže v základnom scenári zlyhať 2,6 percenta úverov na bývanie a 8,3 percenta spotrebiteľských úverov. V nepriaznivom scenári môže na základe týchto odhadov zlyhať 4,9 percenta úverov na bývanie a 14,5 percenta spotrebiteľských úverov.“
Hypotekárna revolúcia začne v nasledujúcich rokoch pojedať svoje deti.
Tento článok sme odomkli vďaka spolupráci so spoločnosťou Numbrs.