Po-slušné Slovensko

Odvolať štyroch ľudí zodpovedných za vysielanie spravodajstva pre odvysielanie živého prenosu zo snemu opozičnej strany, takýto masívny zásah vedenia RTVS do programovej nezávislosti verejnoprávneho média sme dávno nezažili. Stalo sa tak deň po 17. novembri a uvedené boli veľmi pochybné dôvody. Avšak o dobe, v akej žijeme, najviac vypovedá mlčanie a nezáujem verejnosti o tento prípad.

November 1989. Foto: archív.

Vecne išlo o to, že na spravodajskom kanáli RTVS bol 17. novembra odvysielaný hodinový prejav predsedu Smeru zo snemu tejto strany. Generálny riaditeľ RTVS, ktorý rozhodol o odvolaní štyroch pracovníkov spravodajstva, zdôvodnil, prečo tak urobil: „Predovšetkým preto, že v takýto sviatok nemá vo vysielaní RTVS mať priestor žiadna politická strana. Vysielanie verejnoprávneho média musí byť priestorom na pripomínanie demokratických dôsledkov a výdobytkov Nežnej revolúcie, ktoré považujem v tomto čase za mimoriadne dôležité.“

Pre kontext prípadu je potrebné uviesť, že donedávna jediná spravodajská televízia na Slovensku TA3 už pred rokmi zaviedla vo svojom vysielaní prax prenosov zo snemov a kongresov politických strán. RTVS po spustení svojho spravodajského kanála :24 ju v tomto len napodobnila, pričom prenos zo snemu Smeru nebol jej prvým vysielaním tohto druhu. Nikto však doteraz takýto typ vysielania nespochybnil. Preto musel generálny riaditeľ Machaj prísť s inou výhradou. Problém podľa neho bol, že prejav predsedu politickej strany sa odvysielal 17. novembra, v deň štátneho sviatku.

Teraz dôležitá odbočka. Právo voliť a demokracia sú ten najväčší výdobytok Novembra, povedal minulý týždeň v jednom rozhovore aktér Nežnej revolúcie Michael Kocáb. Tých výdobytkov a pozitív je určite viac, ale tieto dva sú naozaj hlavné. Právo voliť však nie je abstraktný pojem a demokraticky sa dá naplniť len za podmienky existencie pluralitného politického systému. Ten tvoria politické strany, ktoré medzi sebou súťažia. Úlohou médií je sprostredkúvať nám ponuku politických strán. Osobitne je to povinnosť a služba verejnoprávnych médií. Toto nám teda priniesol 17. november, ktorého dôsledky a výdobytky si chce Machaj vo vysielaní pripomínať.

Pochopiteľne, že počas štátneho sviatku treba na historické udalosti spomínať a vysielať oficiálne prejavy plné piety, ale aj fráz. Ale ak nežijeme v múzeu a tie výdobytky považujme za živé, tak ich dobrým pripomenutím je aj to, že ich reálne uskutočňujeme. Preto odvysielanie prenosu zo snemu opozičnej politickej strany nie je urážkou Dňa slobody, ale jeho parciálnym naplnením. Okrem toho, neexistuje žiadny zákon, ani len úzus, ktorý by predpisoval, že sú dátumy a dni, akési posvätné kravy, keď nejaké osoby alebo subjekty z princípu nemajú povolený prístup do vysielania. Takže práve naopak, ak považujeme pojem právneho štátu tiež za jeden z výdobytkov 17. novembra, tak názor riaditeľa Machaja, že v takýto sviatok nemá vo vysielaní RTVS mať priestor žiadna politická strana, je svojvoľný, nemá oporu v ničom a ide aj týmto spôsobom proti duchu toho, čo si chce tak veľmi pripomínať. Navyše je otázkou, či vo svojom zápale neprekročil svoje kompetencie, alebo aspoň tie nepísané pravidlá redakčnej nezávislosti, že ani generálny riaditeľ nemá zasahovať do spravodajstva a siahať na jeho zamestnancov pod úrovňou šéfredaktora.

Do redakcie spravodajstva RTVS bol vyslaný jasný signál: za nevhodné poskytnutie vysielacieho priestoru pre opozíciu môže prísť prísne potrestanie. Ale čo sa považuje za nevhodné? O tom predsa rozhodne on, generálny riaditeľ, alebo nový, znormalizovaný šéfredaktor, takže buďte veľmi opatrní, redaktorky a redaktori RTVS a snažte sa dopredu naladiť na predstavu svojich šéfov.

Osobne by ma zaujímalo, prečo generálny riaditeľ RTVS pristúpil k takému ráznemu personálnemu rozhodnutiu, že zoťal rovno štyri hlavy vo vedení spravodajstva. Môžem iba špekulovať, no nezdá sa mi, že mentalite pána Machaja zodpovedá, aby iba z vlastnej iniciatívy zvolil takýto brutálny zásah. Viem si totiž predstaviť, poznajúc maniere a slovník našich vládnych predstaviteľov, akým vonkajším tlakom a vyhrážkam mohol byť vystavený. To ho však neospravedlňuje. Jeho chabo zdôvodnené kádrovanie vážne poškodilo RTVS a rozšírilo mantinely pre podobné politické zasahovanie aj do budúcnosti.

A teraz k smutnej pointe. Napriek tomu, že RTVS sa potrestaním pracovníkov spravodajstva za odvysielanie prejavu opozičného politika vydala kurzom provládneho média, nevyvolalo to vo verejnosti takmer žiadnu nesúhlasnú odozvu. Dokonca vo viacerých médiách sa rozhodnutie generálneho riaditeľa komentovalo s pochopením. Je iróniou, že prednedávnom sa zišli šéfredaktori našich mienkotvorných médií, aby znepokojene debatovali o tom, ako ochraňovať novinárov. Ich odvolaní kolegovia sa nedočkali žiadnej solidarity ani len záujmu. Pričom si vieme ľahko predstaviť, aký mediálny krik by sa spustil, ak by niečo podobné urobil predchádzajúci riaditeľ RTVS v opačnom garde.

Možno nie je náhoda, že táto vec sa udiala práve 17. novembra. Spomínate si, že jednou z prvých vecí, ktorú si ľudia vynútili od vtedajšej Československej televízie bolo vysielanie mítingov a živé vysielanie zo štúdia? Dnes, po dlhom čase, nebol tento štátny sviatok iba dňom oficiálnych osláv, ale prekvapujúco živých politických a občianskych aktivít. Protest lekárov, dva protesty opozičných strán, z ktorých ani jedna sa doteraz k Nežnej revolúcii príliš nehlásila. A bodku tomu dala RTVS, keď potrestala svojich zamestnancov za odvysielanie živého prenosu. Veci sa akosi prevracajú naruby – ochrancovia slobody obhajujú jej okliešťovanie a tí, ktorí sú podozrievaní z autoritárskych sklonov, sa jej dovolávajú. A verejnosť mlčí. Nech žije po-slušné Slovensko!