COP27: Prehliadka klimatického pokrytectva

Keďže ruská invázia na Ukrajinu ešte viac zvýšila ceny energií, bohaté krajiny hľadajú vo svete nové zdroje energie. Spojené kráľovstvo ešte minulý rok na klimatickom samite v Glasgowe dôrazne odsúdilo fosílne palivá, ale túto zimu plánuje uhoľné elektrárne ponechať k dispozícii namiesto toho, aby ich takmer všetky zatvorilo, ako sa pôvodne plánovalo. Dovoz hnedého uhlia do Európskej únie z Austrálie, Južnej Afriky a Indonézie sa zvýšil viac ako 11-násobne. Medzitým nový transsaharský plynovod umožní Európe priamy prístup k plynu z Nigeru, Alžírska a Nigérie; Nemecko znovu otvára odstavené uhoľné elektrárne a Taliansko plánuje dovážať o 40 percent viac plynu zo severnej Afriky. Spojené štáty zase poslušne idú do Saudskej Arábie, aby prosíkali o zvýšenie ťažby ropy.

Na klimatickom samite v Egypte lídri týchto krajín s vážnou tvárou vyhlasovali, že chudobné krajiny sa musia vyhýbať využívaniu fosílnych palív, aby nezhoršili klimatické zmeny. Tie isté bohaté krajiny povzbudzovali najchudobnejšie krajiny sveta, aby sa namiesto toho zamerali na ekologické energetické alternatívy, ako sú slnečná a veterná energia mimo siete. Už teraz sa o to snažia. Generálny tajomník OSN Antonio Guterres v prejave, ktorý sa všeobecne interpretoval ako prejav o Afrike, povedal, že keby krajiny viac investovali do ťažby plynu a ropy, bol by to „sebaklam“.

Toto pokrytectvo je jednoducho niečo, čo vyráža dych. Každá bohatá krajina dnes zbohatla vďaka využívaniu fosílnych palív. Hlavné svetové rozvojové organizácie – na príkaz bohatých krajín – odmietajú financovať ťažbu fosílnych palív, ktorú by chudobné krajiny mohli využiť na to, aby sa vymanili z chudoby. Navyše, recept elity pre chudobných vo svete – zelená energia – nie je schopný zmeniť ich životy.

Slnečná a veterná energia sú totiž nepoužiteľné, keď je zamračené, noc alebo bezvetrie. Solárna energia mimo siete môže poskytnúť pekné solárne svetlo, ale zvyčajne nedokáže poháňať ani rodinnú chladničku alebo sporák, nehovoriac o poskytovaní energie, ktorú komunity potrebujú na prevádzku všetkého od fariem až po továrne, ktoré sú hlavným motorom rastu.

Štúdia v Tanzánii zistila, že takmer 90 percent domácností, ktorým bola poskytnutá elektrická energia mimo siete, chce byť pripojených k národnej sieti, ktorú zabezpečujú fosílne palivá. Prvý zverejnený rigorózny test vplyvu solárnych panelov na život chudobných ľudí, ukázal, že získali nejakú elektrinu – možnosť napájať lampu počas dňa –, ale nemalo to žiadny merateľný vplyv na ich život: nezvýšili sa im úspory ani výdavky, nepracovali viac ani nezačali viac podnikať, ani sa ich deti o to viac neučili.

Okrem toho sú solárne panely a veterné turbíny nepoužiteľné pri riešení jedného z hlavných energetických problémov chudobných ľudí na svete. Takmer 2,5 miliardy ľudí naďalej trpí znečistením ovzdušia v príbytkoch, lebo spaľujú špinavé palivá, ako drevo a hnoj, aby si navarili a zohriali sa. Solárne panely tento problém nevyriešia, pretože sú príliš slabé na to, aby poháňali čisté kachle a ohrievače.

Naproti tomu sieťová elektrifikácia – ktorá takmer všade znamená väčšinou fosílne palivá – má významný pozitívny vplyv na príjmy, výdavky a vzdelanie domácností. Štúdia v Bangladéši ukázala, že elektrifikované domácnosti zaznamenali každoročne priemerne 21-percentný skok v príjmoch a 1,5-percentné zníženie chudoby.

Najväčším podfukom je to, že lídri bohatého sveta sa nejakým spôsobom dokázali prezentovať ako zelení evanjelisti, hoci podľa Medzinárodnej energetickej agentúry viac ako tri štvrtiny ich obrovskej produkcie primárnej energie pochádzajú z fosílnych palív. Menej ako 12 percent z ich energie pochádza z obnoviteľných zdrojov, pričom najviac z dreva a vody. Len 2,4 percenta tvoria slnečná a veterná energia.

Porovnajte to s Afrikou, ktorá je najobnoviteľnejším kontinentom na svete – polovicu jej energie produkujú obnoviteľné zdroje. Tieto obnoviteľné zdroje sú však takmer výlučne drevo, slama a trus a v skutočnosti svedčia o tom, ako málo energie má tento kontinent k dispozícii. Napriek všetkému rozruchu tento kontinent získava zo slnečnej a veternej energie len 0,3 percenta svojej energie.

Na vyriešenie globálneho otepľovania musia bohaté krajiny investovať oveľa viac do výskumu a vývoja lepších ekologických technológií, od jadrovej syntézy, štiepenia jadier a biopalív druhej generácie až po solárnu a veternú energiu s masívnymi batériami. Rozhodujúcim prvkom je inovovať ich skutočné náklady tak, aby boli nižšie ako náklady na fosílne palivá. Potom na ne nakoniec prejdú všetci. Ale hovoriť chudobným ľuďom na svete, aby žili s nespoľahlivou, drahou a slabou energiou, je urážka.

Rozvojové krajiny sveta už reagujú, pretože vidia, že ide o pokrytectvo: Egyptský minister financií nedávno povedal, že chudobné krajiny nesmú byť „potrestané“, a varoval, že klimatická politika by nemala zvyšovať ich utrpenie. Toto varovanie treba vypočuť. Európa hľadá vo svete ďalšie fosílne palivá, pretože ich potrebuje pre svoj rast a prosperitu. Tá istá príležitosť by sa nemala odopierať najchudobnejším obyvateľom sveta.