Nastupujúca kríza spája
V Nemecku niektoré protesty organizovala radikálna ľavica a niektoré populistická pravica, čo je podľa britského denníka znakom toho, že prehlbujúca sa hospodárska kríza a zložité vzťahy s Ruskom rozkladajú tradičné politické súperenie a spájajú nové hnutia, ktoré sú proti súčasnému „statu quo“.
"Chceme, aby vojnoví štváči z NATO prestali vytvárať konflikt medzi Nemeckom a Ruskom, medzi Ukrajinou a Ruskom," cituje britský denník Sabine Kunzeovú, jednu z dôchodkýň, ktoré sa na zhromaždení zúčastnili. „Chceme normalizáciu cien plynu a elektriny," dodala a vymenovala zoznam sťažností vrátane toho, že malé deti sú v materských školách "stavané proti" ruským deťom. "Ľudia musia pochopiť, že nie sme nacisti," zdôraznila s dôvetkom: "Chceme mier."
Posolstvá na zhromaždeniach v ďalších mestách boli podľa Financial Times v uplynulých dvoch mesiacoch nápadne podobné.
David, 30-ročný nezamestnaný muž z Brandenburgu, niesol kartónový obrázok kancelára Olafa Scholza, s nápisom "Skákajúci Jack". Na jeho zadnej strane bol ďalší provokačný titulok "Bidenova vojna“. "Obyčajní Nemci platia za to, že Amerika chce zasahovať do Ruska," povedal a dodal, že jeho účty sa zvyšujú, zatiaľ čo šance na získanie práce sa znižujú.
"Energetická bezpečnosť a ochrana pred infláciou – naša krajina na prvom mieste!" hlásali transparenty na októbrovom zhromaždení v Berlíne, ktoré zorganizovala Alternative für Deutschland, nemecká pravicovopopulistická strana. Niekoľko protestujúcich tam podľa denníka údajne mávalo aj ruskými vlajkami.
"V týchto protestoch, najmä vo východnom Nemecku, sa spája veľa rôznych sťažností - z demokratického hľadiska veľmi nebezpečne", tlmočí denník slová profesora Haja Funkeho, politológa na Freie Universität v Berlíne. Funke dodal, že je pozoruhodné, ako sa protivojnové nálady dostávajú do popredia populistických hnutí, ktoré sa etablovali v opozícii voči obmedzeniam zavedeným počas pandémie.
V Rakúsku je nálada ešte vypätejšia
Práve u nášho západného suseda sa už dlhší čas z ulíc ozývajú podobné požiadavky na odvolanie sankcií, uzavretie mieru s Ruskom a kritika EÚ. V uplynulých mesiacoch bolo v Rakúsku niekoľko protestov, o ktorých mainstreamové médiá takmer vôbec neinformovali.
Na protivládne protesty vo Viedni, ktoré súviseli s rastúcimi životnými nákladmi, ako jeden z mála upozornil Steve Hanke, profesor aplikovanej ekonómie na Univerzite Johna Hopkinsa v Baltimore.
Na pozadí krízy a nepopulárnej ústrednej vlády, ktorú sužujú korupčné škandály, získava rakúska populistická pravicová Slobodná strana Rakúska (Freiheitliche Partei Österreichs) v posledných prieskumoch čoraz vyššiu podporu voličov. Podľa Financial Times priťahuje najmä tú časť občanov, ktorí neúnavne obviňovali sankcie a nepriateľský postoj voči Rusku zo súčasných hospodárskych ťažkostí.
"Celá politická scéna teraz hovorí v prospech strany slobodných," povedal Thomas Hofer, rakúsky politický komentátor. "Nie sme ďaleko od situácie, keď by mohli byť pravdepodobne prví v prieskumoch," dodal.
