Politika embarga zlyhala a je namierená proti nám samým, protestujú davy v Nemecku

V desiatkach nemeckých miest sa už týždne konajú pravidelné pondelkové protesty proti vojne a aktuálnemu nastaveniu sankcií voči Rusku. Paradoxom je, že zlá energetická a hospodárska situácia spája v uliciach pravicu aj ľavicu.

Nemecko: Proti rastúcim cenám energií demonštrovalo v Lipsku vyše 1000 ¾udí Na snímke účastníci protestu držia transparent, vlajky a zápalnú pyrotechniku počas demonštrácie proti rastúcim cenám energií a potravín v Lipsku 15. októbra 2022. Foto: TASR/DPA

Na väčšine protestov sa zúčastňuje niekoľko stoviek ľudí, na ďalších len niekoľko desiatok, píše britský denník denník Financial Times. Podľa tohto média to však poukazuje na zvyšujúci sa názorový trend, ktorý ide proti hlavnému európskemu politickému prúdu.

„Nemecko slúži ako bábka výlučne americkým záujmom a záujmom NATO,“ varoval jeden z rečníkov stovky ľudí – zmes študentov, rodín a dôchodcov – na zhromaždení v Lipsku. Niektorí niesli podľa denníka transparenty nemeckej ľavice, iní mierové vlajky a niektorí vlastnoručne vyrobené nápisy, na ktorých boli zložité paralely medzi deväťmesačnou vojnou na Ukrajine a pandémiou koronavírusu. Keď protiamerická rétorika stúpala, dav tlieskal, výskal a pískal, opisujú zhromaždenie autori článku.

„Politika embarga voči Rusku úplne zlyhala a je katastrofálne namierená proti nám samým,“ pokračoval rečník, ktorý sa okrem iného odvolával aj na holokaust a vyhlásil, že vojna na Ukrajine je „rajom“ pre „vojnových štváčov, zbrojárske firmy a špekulantov“.

Treba pritom podotknúť, že nejde o proruské podujatia.  „Prosíme, aby ste neprovokovali políciu a upozorňujeme, že ruské vlajky alebo nápisy, ktoré vyjadrujú podporu ruským ozbrojeným silám, nie sú vítané!“ cituje britský denník vyhlásenie organizátora na spomínanom podujatí.

Nastupujúca kríza spája

V Nemecku niektoré protesty organizovala radikálna ľavica a niektoré populistická pravica, čo je podľa britského denníka znakom toho, že prehlbujúca sa hospodárska kríza a zložité vzťahy s Ruskom rozkladajú tradičné politické súperenie a spájajú nové hnutia, ktoré sú proti súčasnému „statu quo“.

„Chceme, aby vojnoví štváči z NATO prestali vytvárať konflikt medzi Nemeckom a Ruskom, medzi Ukrajinou a Ruskom,“ cituje britský denník Sabine Kunzeovú, jednu z dôchodkýň, ktoré sa na zhromaždení zúčastnili. „Chceme normalizáciu cien plynu a elektriny,“ dodala a vymenovala zoznam sťažností vrátane toho, že malé deti sú v materských školách „stavané proti“ ruským deťom. „Ľudia musia pochopiť, že nie sme nacisti,“ zdôraznila s dôvetkom: „Chceme mier.“

Posolstvá na zhromaždeniach v ďalších mestách boli podľa Financial Times v uplynulých dvoch mesiacoch nápadne podobné.

David, 30-ročný nezamestnaný muž z Brandenburgu, niesol kartónový obrázok kancelára Olafa Scholza, s nápisom „Skákajúci Jack“. Na jeho zadnej strane bol ďalší provokačný titulok „Bidenova vojna“. „Obyčajní Nemci platia za to, že Amerika chce zasahovať do Ruska,“ povedal a dodal, že jeho účty sa zvyšujú, zatiaľ čo šance na získanie práce sa znižujú.

„Energetická bezpečnosť a ochrana pred infláciou – naša krajina na prvom mieste!“ hlásali transparenty na októbrovom zhromaždení v Berlíne, ktoré zorganizovala Alternative für Deutschland, nemecká pravicovopopulistická strana. Niekoľko protestujúcich tam podľa denníka údajne mávalo aj ruskými vlajkami.

„V týchto protestoch, najmä vo východnom Nemecku, sa spája veľa rôznych sťažností – z demokratického hľadiska veľmi nebezpečne“, tlmočí denník slová profesora Haja Funkeho, politológa na Freie Universität v Berlíne. Funke dodal, že je pozoruhodné, ako sa protivojnové nálady dostávajú do popredia populistických hnutí, ktoré sa etablovali v opozícii voči obmedzeniam zavedeným počas pandémie.

V Rakúsku je nálada ešte vypätejšia

Práve u nášho západného suseda sa už dlhší čas z ulíc ozývajú podobné požiadavky na odvolanie sankcií, uzavretie mieru s Ruskom a kritika EÚ. V uplynulých mesiacoch bolo v Rakúsku niekoľko protestov, o ktorých mainstreamové médiá takmer vôbec neinformovali.

Na protivládne protesty vo Viedni, ktoré súviseli s rastúcimi životnými nákladmi, ako jeden z mála upozornil Steve Hanke, profesor aplikovanej ekonómie na Univerzite Johna Hopkinsa v Baltimore.

Na pozadí krízy a nepopulárnej ústrednej vlády, ktorú sužujú korupčné škandály, získava rakúska populistická pravicová Slobodná strana Rakúska (Freiheitliche Partei Österreichs) v posledných prieskumoch čoraz vyššiu podporu voličov. Podľa Financial Times priťahuje najmä tú časť občanov, ktorí neúnavne obviňovali sankcie a nepriateľský postoj voči Rusku zo súčasných hospodárskych ťažkostí.

„Celá politická scéna teraz hovorí v prospech strany slobodných,“ povedal Thomas Hofer, rakúsky politický komentátor. „Nie sme ďaleko od situácie, keď by mohli byť pravdepodobne prví v prieskumoch,“ dodal.


Ďalšie články