Čo znamená skepsa generála Milleyho voči vojne na Ukrajine

Politika Washingtonu sa stále drží pravidla, že o konci vojny na Ukrajine, prípadnom prímerí či jeho podmienkach s Rusmi musia rozhodnúť Ukrajinci. Všetko ostatné bolo dlho považované za Mníchov, a teda zradu veľmoci.

Túto líniu stále reprezentuje vo vláde amerického prezidenta Joea Bidena minister zahraničných vecí Anthony Blinken, v pozadí ju garantuje vplyvná a neslávne známa Victoria Nulandová, štátna tajomníčka a v mocenskom rebríčku číslo 4 na ministerstve zahraničných vecí, či minister obrany a štvorhviezdičkový generál Lloyd Austin. Niektorí bývalí americkí diplomati tento vplyv nepovažujú za šťastný a prekáža im, že zahraničná politika USA myslí akoby v hraniciach Pentagónu, teda akoby bolo možné iba vojenské víťazstvo jednej či druhej strany. V tejto línii vystupuje aj samotný prezident Joe Biden.

V poslednom období sa však objavilo aj niekoľko iných hlasov z dôležitých miest americkej vlády a závan iného prístupu prenikol aj do dôležitých médií, od The Washington Post po The Economist, ktoré majú značný vplyv. A odlíšenie medzi dvoma skupinami nie je také jednoduché. Diplomatov a vojakov nájdeme na oboch stranách. A najväčšie pochybnosti o pokračujúcej vojne má generál, ktorý stojí na čele armády USA.

S Rusmi najskôr rokoval Jake Sullivan, Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť, naposledy William Burns, pravdepodobne najskúsenejší diplomat v blízkom okolí Bidena, bývalý veľvyslanec v Moskve a dnes riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby (CIA). Nuž, a najvýraznejšie sa ozval najvyššie postavený vojak v hierarchii – predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley. Ten vyvolal svojimi výrokmi – podľa toho, koho máme na mysli – v určitých kruhoch buď nádej, alebo neistotu. Milley sa síce teší, že Ukrajina zaznamenala v ostatnom čase dôležité vojenské úspechy, ale zároveň si myslí, že by to nemalo byť preceňované a najmä by z nich nemali plynúť očakávania, že Kyjev dokáže ruských vojakov vytlačiť z celého svojho územia.