Riaditeľ Tholt: Nemocnicu v Trstenej si nedáme. V rezorte nie sú kompetentní. Pred ministerstvom postavíme stanový tábor

Marian Tholt. Foto: Miroslava Mlynárová/TASR

Nemocnica v Trstenej by sa mala na základe reformy nemocníc zmeniť na komunitnú. Do nemocnice v Dolnom Kubíne sa však obyvatelia nedostanú za pol hodiny, ako to stanovuje zákon. V regióne Hornej Oravy navyše chýbajú ambulantní lekári.

„Naša nemocnica funguje dobre, nemáme a nikdy sme nemali dlhy a naši lekári ani nepodali hromadné výpovede,“ hovorí pre Štandard Marian Tholt, riaditeľ Hornooravskej nemocnice s poliklinikou v Trstenej. „Predstavte si, že ste trebárs z Kraľovian alebo Zázrivej a niečo sa vám stane. Prídete do Dolného Kubína a ak je tam plno, za štvrť hodinu ste vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku. Na diaľnici z Popradu do Žiliny sú na jednej osi kompletne vybavené nemocnice Poprad, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, odbočkou Martin a Dolný Kubín, potom Žilina a Čadca. U nás na severe je len Trstenská nemocnica. Prestane fungovať aj to málo, čo tu máme.“

Pred rokom sa hovorilo, že v prípade OSN sa nebude rozhodovať z Bratislavy, ale spolu s krajmi ako koordinátormi v regióne. Ako sa teda nakoniec rozhodovalo?

Pred týždňom sme sa aj s námestníkom a riaditeľmi iných nemocníc v Žilinskom kraji zúčastnili na rokovaní na ministerstve zdravotníctva. Na stole ma čakal zošit a keď som ho otvoril, ostal som veľmi nemilo prekvapený. Od minulého roka sa nezmenilo vôbec nič.

To znamená?

Staré mapy a grafy. Snažili sa nám zapchať ústa nepravdivými argumentmi. Vraj má 92 percent obcí na Hornej Orave dostupnosť do Dolného Kubína tridsať minút. Čistá nehoráznosť. Už do nemocnice v Trstenej majú niektorí pacienti problém prísť do pol hodiny.

Z plánu obnovy sa majú za vyše tridsať miliónov eur postaviť a zrekonštruovať stanice záchrannej zdravotnej služby.

Ani sanitky nepomôžu, lebo ak sa dostanú za kamión, ten sa im nemá kde vyhnúť. Máme tu pol roka sneh a tomu musia šoféri záchraniek prispôsobiť jazdu. Do nemocnice v Dolnom Kubíne trvá cesta z väčšiny obcí 50 až 60 minút. To nespĺňa zákonom stanovené požiadavky. Horná Orava má spádovú oblasť zhruba 78-tisíc a obce tu majú aj štyri-päťtisíc obyvateľov. Na mape z dielne ministerstva však nemala Trstená zaznačenú žiadnu spádovú oblasť a Dolný Kubín mal 128-tisíc, čo je celkový počet obyvateľov Oravy. Z toho jasne vyplýva, že Nemocnica Trstená prestáva existovať.

Ministerstvo zdravotníctva argumentuje, že nemocnice sa nebudú rušiť, len transformovať.

Stane sa z nás takzvaná servisná nemocnica, kde sa budeme len starať o chronických pacientov. Do takejto nemocnice nepríde žiaden špecialista a ani lekár, ktorý by sa chcel vzdelávať. Absolventi, ktorých sme mali sľúbených od budúceho roku, sa už pýtajú, či z nás bude komunitná nemocnica. Postupne odídu aj starí skúsenejší lekári a ostane len jadro, ktoré sa bude starať o dlhodobo chorých. Medicína sa tu robiť nebude, len sa bude udržiavať oheň.

Ktoré oddelenia by ostali funkčné ak budete komunitnou nemocnicou?

Psychiatria, oddelenie dlhodobo chorých a paliatíva. Máme najmodernejšiu pôrodnicu na Slovensku, ale tá tu neostane. Ak sa skomplikuje pôrod, potrebujete vykonať urgentný cisársky rez, ale akí anestéziológovia tu ostanú len kvôli pôrodom? Ak žene v termíne pôrodu praskne slepé črevo, kde zoženiem chirurga? Ak chce nemocnica fungovať, potrebuje kvalitné funkčné chirurgické, interné, gynekologické, detské a ARO oddelenia. Tie musí zabezpečovať hematologicko-transfúzne oddelenie a biochémia. Keď pacient dostane embóliu, treba mu odoberať vzorky krvi každú hodinu a nemôžeme si dovoliť čakať na výsledky z Ružomberka či Dolného Kubína.

Foto: Eva Struhárňanská

Z porovnania predchádzajúcich a súčasných máp to vyzerá, že práve dolnokubínska nemocnica sa stala regionálnou na úkor Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená.

Ja sa nemiešam do dolnokubínskej nemocnice, ale predstavte si, že ste trebárs z Kraľovian alebo Zázrivej a niečo sa vám stane. Prídete do Dolného Kubína a ak je tam plno, za štvrť hodinu ste vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku. Na diaľnici z Popradu do Žiliny sú na jednej osi kompletne vybavené nemocnice Poprad, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, odbočkou Martin a Dolný Kubín, potom Žilina a Čadca. U nás na severe je len Trstenská nemocnica. Prestane fungovať aj to málo, čo tu máme. Množstvo turistov tu prichádza na Roháče, Oravice či Oravskú priehradu. Je tu hlavný ťah zo severu Európy na juh. V pondelok a piatok sa tu v smere do Varšavy a naopak, do Viedne, premáva neskutočné množstvo áut. Čo ak sa niekde stane hromadná nehoda?

Mapa Hornej Oravy. Foto: Google Maps

Keď Erika Jurinová na proteste vysvetľovala, že región potrebuje obe nemocnice, ľudia na ňu kričali: „Hanba, nerobíte nič“. Je to tak?

Som veľmi sklamaný zo slov mnohých predstaviteľov v rámci kraja aj Slovenska. Argumentovali sme vecne, ale nikto nás nebral vážne. Počkalo sa, kým prídu voľby a oklamali nás. Krátko pred Vianocami sa má zverejniť sieť optimalizácie nemocníc.

Minister zdravotníctva pred rokom na návšteve vašej nemocnice opakoval, že: „Nikto lucidný nezruší to, čo dobre funguje“.

Naša nemocnica funguje dobre. Nemáme a nikdy sme nemali dlhy. Vynovili sme ju a snažíme sa poskytovať zdravotnú starostlivosť na najvyššej úrovni, aká takejto nemocnici prislúcha. Nemá to však žiaden vplyv na rozhodnutia ministerstva zdravotníctva.

Znamená to, že ľudia z prostredia rezortu nie sú lucidní?

Ľudia z rezortu nie sú kompetentní a nerozumejú problematike slovenského zdravotníctva. Nemajú zmapované, aká je situácia na Slovensku, čo sa týka štruktúry obyvateľstva, geografického rozloženia komunikačnej siete a hlavne potrieb ľudí v jednotlivých regiónoch. Niekde je napríklad vysoká pôrodnosť a inde je zas problém s infekčnými chorobami. Toto všetko treba zohľadniť. Nemôže byť na jednej osi päť regionálnych nemocníc a na Orave, kam vedie jedna cesta preťažená dopravou o dvesto percent, spraviť komunitnú nemocnicu. To absolútne nerešpektuje potreby nášho regiónu.

Aká je u vás sieť ambulantných špecialistov?

V Námestove je jedna chirurgická ambulancia a doktora tam vysiela naša nemocnica. Pre potreby obyvateľstva by tam mali byť tri chirurgické ambulancie. Tvrdošín nemá od novembra kardiológa, lebo odišiel do dôchodku a nie je zaňho náhrada. Špecialisti budú u nás následne chýbať, lebo v komunitných nemocniciach ich nikto nevyškolí. Ak sa nejaký lekár bude školiť v Martine, založí si tam rodinu a ostane tam. Nebude sa sťahovať na sever, kde nebude nemocnica. Čo ak sa niečo u pacienta skomplikuje, čo spraví špecialista bez nemocnice? Kto si to vezme na zodpovednosť?

Koľko ste preinvestovali do Trstenskej nemocnice za posledných päť rokov?

Vyše milión eur a napriek tomu sme stále v hospodárskom zisku. Veľmi nám pomohli peniaze z eurofondov, z ktorých sme vybudovali najmodernejšie gynekologicko-pôrodnícke oddelenie na Slovensku. Začali sme v roku 2015 a keďže sme nemali dlhy a vykonávali sme okolo 1 100 pôrodov ročne, projekt nám schválili. Dnes majú naše rodičky nadštandardnú starostlivosť a neplatia za to ani euro. Robíme takmer toľko pôrodov ako Dolný Kubín a Ružomberok dokopy. Nevieme, kde sa tieto rodičky presunú, keď nám zrušia pôrodnicu.

Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie v Hornooravskej nemocnici s poliklinikou Trstená. Foto: Eva Struhárňanská

Máte personálne problémy?

Nie, nechýbajú nám ani zdravotné sestry. Na gynekológii mám síce teraz štyri inštrumentárky a potreboval by som aspoň šesť, ale sedem ďalších mladých žien je na materskej dovolenke. Žiadne oddelenie sme nemuseli zatvoriť.

Nejde len o personál, ale aj jeho kvalitu. Ministerstvo zdravotníctva chce výkony centralizovať na väčších nemocníc, aby sa ich tam viac vykonávalo, lekári mali prax a bolo to bezpečné pre pacienta.

Rozhodne nemáme vyložené nohy. Chirurgické aj gynekologické oddelenie operuje každý deň. Počas dvoch rokov covidu sme boli každému dobrí a sanovali sme situáciu.

Výpovede podalo vyše dvetisíc lekárov, po ultimáte z úst ministra financií ešte ďalších vyše tridsať pribudlo. Prečo z vašej nemocnice nikto výpoveď nedal?

Keď vlani hrozili nemocnici tie isté problémy ako teraz, ľudia vyšli od ulíc a postavili sa za nás. Videli sme, že ľudia tu nemocnicu chcú a vážia si našu prácu. Ľudia si dnes myslia, že lekári dali hromadné výpovede len pre platy, hoci to tak nie je. Keby sme sa k tomu pridali, vyvolalo by to opačný efekt. Ľudia by mali pocit, že nám nejde o nich ale len o samých seba. Do takejto situácie sme sa nechceli dostať. Ak k výpovediam dôjde, sme ochotní poskytnúť zdravotnú starostlivosť aj pacientom z iných regiónov, ktorí ju budú potrebovať.

Do marca je spustené pripomienkovanie návrhu, keď máte priestor preukázať opodstatnenosť všetkých vykonávaných zdravotníckych činností.

To nech mi nikto nehovorí. Ak sa toto raz schváli a pristúpime na to, nemocnicu v Trstenej už nevzkriesi nikto. Zažil som to pred pár rokmi, keď nám zrušili pľúcne a krčné oddelenie. Potom prišiel covid a tieto oddelenia by mali nezastupiteľnú cenu. Pneumológovia mohli pacientom pomôcť oveľa lepšie než internisti. Všetko sa len ruší. Naivne som si myslel, že reforma nemocníc znamená ich skvalitnenie.

Ako by mala vyzerať reforma podľa vás?

V nemocniciach by sa malo doplniť, čo tam chýba, aby mali aj ľudia na periférii takú istú zdravotnú starostlivosť ako ľudia sto kilometrov na západ. Sú predsa takí istí občania Slovenskej republiky a tiež platia dane. Už dvadsať rokov prosíme o dobudovanie neurologického oddelenia, ale nikto nám to nechce dovoliť. Stačilo by 12-lôžkové oddelenie na akútne mozgové príhody. Ak človek odpadne v Oravskej Polhore, najskôr ho sanitka dovezie k nám, lebo sme najbližšie. Spravíme CT a ak sa zistí krvácanie do mozgu, prevoz pokračuje ďalej. Strácame čas a u pacienta nastanú nezvrátiteľné zmeny.

Na snímke protestujúci v Trstenej proti zaradeniu nemocnice na komunitnú úroveň, 20. októbra 2021. Foto: TASR/Miroslava Mlynárová

Ak ministerstvo nezmení rozhodnutie prideliť Trstenskú nemocnicu do komunitnej úrovne, ako budete postupovať?

Spojili sme sa so všetkými starostami a primátormi v našom regióne. Tí pripravujú vlastné kroky – zrejme protestné zhromaždenia, štrajky či blokády ciest. Okrem toho chceme dokázať, že by bolo protiústavné spraviť z nás komunitnú nemocnicu, lebo vzdialenosti do dolnokubínskej nemocnice, ktoré sú základnou podmienkou na optimalizáciu siete nemocníc, presahujú tridsať minút.

Ak nebude iná možnosť, náš personál bude musieť vymodelovať situáciu, ktorá vznikne, ak sa staneme komunitnou nemocnicou. Ponecháme len onkologické a psychiatrické oddelenie a urgentný príjem. Zvyšok pacientov budeme posielať do regionálnych nemocníc. Na mesiac či dva odstavíme nemocnicu a kompetentní, ktorí tu možno nikdy neboli, pochopia. Keď to ministerstvo takto navrhuje, nech aj prevezme zodpovednosť za to, ak sa niečo stane. Vo výsledku si nemyslím, že nemocnicu zrušia. Ešte ju možno posilnia. Osobne urobím všetko preto, aby tu nemocnica ostala a bola ešte kvalitnejšia. Som ochotný začať pred ministerstvom zdravotníctva alebo parlamentom tvrdú hladovku. Z odozvy, ktorú dostávam, verím, že tam nebudem sám a vytvoríme poriadne veľký stanový tábor. Ak to nepomôže, tak už nič.

Ďalšie články