Visolajský: Sedem bodov z memoranda sme s Lengvarským dohodli. Stabilizačné príspevky neriešia situáciu

Ministerstvo zdravotníctva sa dohodlo s lekárskymi odborármi na siedmich bodoch memoranda. Nevyriešenými stále zostávajú platy, ktoré nie sú v pôsobnosti rezortu zdravotníctva.

Na snímke sprava predseda Základnej odborovej organizácie LOZ v Detskom kardiocentre – NÚSCH, a.s., Bratislava Ján Sýkora a predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský poèas tlaèovej konferencie: Reakcia LOZ na stredajšiu ponuku Igora Matovièa v Bratislave 24. novembra 2022. Foto: TASR/Jaroslav Novák Na snímke sprava predseda Základnej odborovej organizácie LOZ v Detskom kardiocentre – NÚSCH, a.s., Bratislava Ján Sýkora a predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský poèas tlaèovej konferencie: Reakcia LOZ na stredajšiu ponuku Igora Matovièa v Bratislave 24. novembra 2022. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) vo štvrtok povedal, že rezort sa dohodol s lekárskymi odborármi na siedmich bodoch memoranda. Nevyriešenými stále zostávajú platy, ktoré nie sú v pôsobnosti rezortu zdravotníctva. 

„Myslím, že riešenia, ktoré sú tam navrhnuté, sú prijateľné pre obe strany. (…) V prvých siedmich bodoch nič nebráni tomu, aby sme memorandum podpísali,“ poznamenal Lengvarský. Technické doriešenie návrhu memoranda k siedmim bodom s ostatnými rezortmi by malo podľa neho trvať pár dní.      

Šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský potvrdil slová ministra. „Prebehlo konštruktívne sedenie, kde sme sa posunuli k dohode. Je to otázka krátkej doby, aby sme sa stretli v siedmich požiadavkách, čakáme, ako to ministerstvo zdravotníctva prekonzultuje s ministerstvom spravodlivosti,“ ozrejmil. Verí, že úpravy budú v najbližšej dobe schválené v parlamente.

Rokovania by mali pokračovať v piatok (25. novembra) na ministerstve spravodlivosti. Ďalšie stretnutie lekárskych odborárov s rezortom zdravotníctva by sa malo uskutočniť v pondelok (28. novembra).

Lengvarský potvrdil, že rezort komunikuje s krajskými krízovými štábmi v nemocniciach. Zároveň má pripravený list, ktorý rozošle nemocniciam a zaviaže ich k rozhodnutiam ústredného krízového štábu. „Začnú teda konať tak, ako keby k výpovediam došlo,“ poznamenal.

Minister dodal, že rušenie plánovaných operácií musí každá nemocnica vyriešiť sama. Nemocnice by tak mali informovať pacientov o odklade plánovaných operácií. Ministerstvo sa to podľa Lengvarského snaží zmanažovať tak, aby nebol zdravotnícky systém ohrozený.

Desaťtisíce na tri roky

Vláda v stredu skonštatovala, že nedokáže nájsť s lekárskymi odborármi zhodu, a preto nepodpíše memorandum s ôsmimi požiadavkami. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) na tlačovej konferencii uviedol, že odborári prišli na utorňajšie rokovanie s ďalšími desiatimi požiadavkami, ktoré by stáli každý rok ďalších sedemdesiat miliónov eur a vyžiadali by si ďalších deväťsto lekárov.

„Stratil som ilúzie, že je to poctivé vyjednávanie s dobrým úmyslom,“ podotkol Matovič. Keďže hromadné výpovede podalo vyše 2 100 lekárov a 1. decembra im uplynie výpovedná doba, štát musí podľa neho prísť s nejakými krokmi a musí hovoriť aj o ostatných pracovníkoch v nemocniciach. Tvrdí, že napríklad o sanitároch, sestrách, fyzioterapeutoch a ďalších zdravotníckych povolaniach v nemocniciach s Lekárskym odborovým združením nehovorili.

Namiesto memoranda preto vláda v stredu ponúkla tým zdravotníkom, ktorí po prvom decembri ostanú pri pacientoch, stabilizačný príspevok.

Pre lekárov má predstavovať desaťtisíc eur, tí s atestáciou by zároveň dostali tisíc eur za každý rok praxe, dokopy maximálne 30-tisíc eur. Pre ostatných 24 zdravotníckych profesií – laborantov, zdravotné sestry či sanitárov – má byť príspevok päťtisíc eur.

Príspevok vyplatia na tri roky dopredu. Ak by sa počas daného obdobia rozhodli lekári odísť, museli by vyplatiť alikvotnú časť. Príklad: ak lekár odrobí rok a potom z nemocnice odíde, bude musieť vrátiť dve tretiny príspevku. Zmluvy o stabilizačnom príspevku by mali byť pripravené od pondelka a lekári ich môžu podpísať na riaditeľstve nemocnice, v ktorej pracujú. Musia tak však učiniť do konca novembra.

Na snímke zľava minister financií SR Igor Matovič (OĽaNO) a minister zdravotníctva SR Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO). Foto: TASR/Martin Baumann

Príspevok má byť na jednej strane prejavom vďaky za zvládanie náročného obdobia počas pandémie nového koronavírusu a na druhej strane prejavom, že to vláda myslí so zdravotníctvom vážne.

Šéf štátnej pokladnice skonštatoval, že otázku platov považuje za uzavretú. Dodal, že vzhľadom na situáciu je ponuka vlády na zvýšenie koeficientov pri platoch lekárov neplatná a tým, čo ostanú v nemocniciach, ponúkajú stabilizačný príspevok. Podmienky v nemocniciach budú po tomto opatrení podľa jeho slov porovnateľné s Českou republikou. „Veríme, že zdravotníci už z nemocníc nebudú odchádzať,“ povedal líder OĽaNO.

Visolajský: žiadne nové požiadavky nemáme

Podľa šéfa LOZ Petra Visolajského sú ich požiadavky opodstatnené a sú prekvapení zo stredajšej tlačovky. „Boli sme v tom, že po toľkých hodinách smerujeme k dohode a delí nás už len pár milimetrov. Sme prekvapení z vyjadrení ministra Matoviča, ktorý naše rokovania akoby hodil do koša,“ povedal Visolajský vo štvrtok. Každá ďalšia tlačovka ministra financií prispieva podľa LOZ k väčšiemu hnevu v spoločnosti.

„Chcem vyzvať všetkých politikov, aby situáciu upokojovali. Nechceme burcovať a hecovať ľudí do nenávisti ako to robí minister financií. Chceme ho požiadať, aby situáciu upokojoval, lebo doteraz robil len opak,“ povedal Visolajský s dôvetkom, že odborári majú stále len pôvodných osem požiadaviek a debata o pracovných zmluvách bola čisto technická a „neláme sa na nej dohoda“.

„Žiadne ďalšie milióny eur sme nežiadali, žiadne požiadavky nepribudli. My sme sa s ministerstvom zdravotníctva bavili technicky o pracovných zmluvách, o veciach, ktoré sú dnes vo vyšších kolektívnych zmluvách, pracovných kolektívnych zmluvách, či by bolo možné ich dať aj do pracovných zmlúv,“ priblížil. Matovič to podľa LOZ len zneužil a žiadnych ďalších desať požiadaviek lekári nemajú. „Ministerstvo zdravotníctva povedalo, že s tým nemá problém. Súhlasilo s tým, ale nie sú to žiadne nové peniaze navyše, to sú dezinformácie a klamstvá,“ vyhlásil Visolajský.

Stabilizačný príspevok nie je riešenie

Stabilizačný príspevok, ktorý zdravotníkom ponúka vláda, ak neodídu, nemocniciam nepomôže z dlhodobého ani krátkodobého hľadiska.

„Desaťtisícové šeky pána Matoviča neriešia situáciu slovenského zdravotníctva. Každá stabilizácia nižšieho personálu je potrebná a sme radi, že sa na ňu našli peniaze, ale nerieši to nedostatok lekárov,“ povedal Visolajský. Stále je podľa neho potrebné sústrediť sa na pravidelné spravodlivé odmeňovanie lekárov lebo len to prinesie do nemocníc nových medikov a lekárov zo zahraničia.

„Ktorý nápad pána Matoviča už v minulosti fungoval? Mali sme tu plošné testovanie a očkovaciu lotériu za stovky miliónov eur,“ dodal odborár.

Stabilizačné príspevky pri počte 10 400 nemocničných lekárov budú podľa Visolajského štát stáť 280 miliónov eur. „Matovič ich nájde v rozpočte, ale nemáme štyridsať miliónov na systémové riešenie platov lekárov,“ pýta sa odborár. Dodal, že za sedemnásť rokov svojej praxe pediatra by dostal od štátu 27-tisíc eur, ale odmieta ich, lebo chce, aby sa zlepšili podmienky na jeho pracovisku. Dodal, že boli neoficiálne informovaní, že aj tento nápad ešte minister financií prehodnocuje. „Sme zvedaví, s čím teraz príde,“ podotkol.

Lekár demonštruje spolu s figurantkou ako prebieha prvotné vyšetrenie pacienta v prijímacej ambulancii nového urgentu v Nemocnici s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach. Foto: TASR/Radovan Stoklasa 

Zoznam požiadaviek

Za vyriešené považujú obe strany zvyšovanie miezd zdravotným sestrám od 1. januára 2023, hoci Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek je nespokojná a požaduje ešte zvýšenie mzdy aspoň o 150 eur.

Podľa Lengvarského pracuje ministerstvo aj na prvej požiadavke – oddlžení štátnych nemocníc. Tie majú podľa LOZ dlhy osemsto miliónov eur. Pol miliardy na oddlženie nemocníc je vraj na účte ministerstva zdravotníctva, pričom odborári sa s vládou dohodli, že poskytne aj ďalších takmer tristo miliónov eur. Okrem toho Lengvarský sľúbil, že rozpočet na budúci rok obsahuje položku 134 miliónov eur navyše. Tá má slúžiť na predpokladané náklady nemocníc v roku 2023, aby sa zadlžovanie nemocníc zastavilo. Systém DRG, ktorý určuje sumy, ktoré zdravotné poisťovne zaplatia nemocniciam za daný výkon, sa má plošne spustiť do konca roku 2024.

Na snímke minister zdravotníctva SR Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO). Foto TASR/Martin Baumann

Podľa Lengvarského sa pracuje aj na zvýšení počtu lekárov, sestier a iných zdravotníckych pracovníkov na oddeleniach tak, aby bola zabezpečená kvalitná zdravotná starostlivosť pre pacienta. Vytvoriť sa majú nové pracovné normatívy a tieto počty bude po novom definovať zákon a nie vyhláška.

Poslanci by tiež mohli vyriešiť požiadavku o zrušení nepeňažného plnenia, čiže zdaňovania vecí spojených so štúdiom lekára. Návrh poslanca Mareka Krajčího (OĽaNO) už prešiel v parlamente do druhého čítania.

Vláda sa v návrhu memoranda zaviazala zabezpečiť lekárske fakulty tak, aby mohli produkovať viac kvalitných slovenských lekárov. S dekanmi lekárskych fakúlt sa vraj ministerstvo dohodlo, že budúci rok príjmu minimálne o 120 medikov viac. Vrchná hranica je päťsto nových slovenských študentov medicíny.

V utorok riešili odborári reformu vzdelávania lekárov. „Na reformu vzdelávania lekárov sme už nachystali znenie zákonných úprav. Ministerstvo to nespravilo, spravili sme to my,“ uviedol šéf LOZ Peter Visolajský s dôvetkom, že ich stačí schváliť v parlamente. Podľa Lengvarského sú už dve novely v parlamente a s odborármi sa dohodli na niektorých pozmeňovacích návrhoch. Vláda mala súhlasiť aj so všetkými zmenami, ktoré by uľahčili atestačné vzdelávanie mladým lekárom a spravili podmienky tejto skúšky porovnateľné s inými európskymi štátmi – najmä Českou republikou, kam odchádza najviac slovenských lekárov.

Ministerstvo sa tiež zaviazalo zodpovedne realizovať reformu nemocníc tak, aby sa napriek rušeniu oddelení mal o pacientov kto postarať.


Ďalšie články