Tento významný objav je výsledkom výskumu medzinárodného tímu vedcov z popredných izraelských univerzít a ďalších inštitúcií v Izraeli i zahraničí. Vedci podľa vlastných slov našli najstarší dôkaz o varení potravy ľuďmi na Zemi.
Výskum, publikovaný v odbornom časopise Nature, bol sústredený v lokalite Gešer Benot Ja'akov v blízkosti rieky Jordán v údolí Hula, severne od Galilejského jazera. V tejto lokalite sa už pritom takmer pred 20 rokmi našli jedny z prvých dôkazov o používaní riadeného ohňa prvými ľuďmi, ale až doteraz nebolo isté, na čo sa používal.
Tím vďaka analýze pozostatkov zubov rýb podobných kaprom, ktoré sa našli na tomto nálezisku, dospel k záveru, že sú staré približne 780-tisíc rokov. Okrem toho sa však zistilo, že ryby boli zahrievané na určitú teplotu metódou pomalého varenia.
Ukázalo sa tiež, že v jazere sa vyskytovali druhy rýb, ktoré časom vyhynuli. "Medzi tieto druhy patrili aj obrovské barbary (kaprovité ryby), ktoré dosahovali dĺžku až dva metre. Veľké množstvo zvyškov rýb nájdených na mieste dokazuje ich častú konzumáciu prvými ľuďmi, ktorí vyvinuli špeciálne techniky varenia," uviedli vedci.
Zuby bez kostry
Podľa členky vedeckého tímu Irit Zoharovej bol objav osobitný práve tým, že sa našli iba rybie zuby.
"Nikde inde na svete sme nenašli len rybie zuby bez zvyšku kostry," uviedla Zoharová pre The Times of Israel. Vďaka tomuto objavu vyslovili vedci domnienku, že ryba bola uvarená pri relatívne nízkej teplote, ktorá stačila na rozpustenie kostry, ale nezničila zuby.
Štúdiom štruktúry kryštálov, ktoré tvoria zubnú sklovinu, sa výskumníkom podarilo túto teóriu potvrdiť, pričom sa ukázalo, že ryby boli vystavené teplotám vhodným na varenie a neboli jednoducho spálené v ohni.
"Pomocou geochemickej metódy sme s doktorkou Zoharovou identifikovali zmeny vo veľkosti kryštálov zubnej skloviny spôsobené varením pri nízkych teplotách," objasnil ďalší z tímu výskumníkov Jens Najorka. "Nevieme presne, ako boli ryby varené, ale vzhľadom na chýbajúce dôkazy o ich vystavení vysokým teplotám, je jasné, že neboli varené priamo v ohni a neboli hodené do ohňa ako odpad alebo palivo," vysvetlil.
O vyše pol milióna rokov skôr, než sa doteraz predpokladalo
Otázka, kedy začali prví ľudia používať oheň na varenie jedla, je predmetom mnohých vedeckých diskusií už viac ako sto rokov, pričom niektorí vedci sa domnievajú, že tento vývoj bol rozhodujúci pre kognitívnu evolúciu a bol hlavným katalyzátorom vývoja ľudského mozgu, píše portál Good News Network.
Pozostatky jedla, ktoré teraz objavili archeológovia, posúvajú potvrdený dátum prvého známeho použitia ohňa na varenie o 600-tisíc rokov naspäť, do najstarších období vzpriameného človeka. Predchádzajúci záznam o jedle pripravenom na ohni bol spred približne 180-tisíc rokov.
Dokázalo sa, že ryby boli pre paleolitickú stravu rozhodujúce a varenie ani grilovanie nevzniklo s homo sapiens. Sklon ľudí jesť varenú stravu sa tak pravdepodobne objavil oveľa skôr, než sme si mysleli.
Jednoduchý lov rovná sa viac času na rozvoj sociálnych aspektov
Toto je tiež prvá štúdia, ktorá ukazuje, aké dôležité boli ryby pre predchodcov súčasného človeka, povedala Zoharová pre The Times of Israel.
Nielenže takéto biotopy poskytovali pitnú vodu a priťahovali do oblasti zvieratá, ale lov rýb v plytkej vode je relatívne jednoduchá a bezpečná práca s vysokou výživovou odmenou, uviedli vedci.
Konzumácia varenej potravy znížila množstvo telesnej energie potrebnej na jej rozklad a trávenie, čo umožnilo ďalší rozvoj, ako napríklad zmeny v štruktúre ľudskej čeľuste a lebky. Takto vzniknutý voľný čas viedol k rozvoju nových sociálnych a behaviorálnych systémov.