Od základov. Preteky o dostihnutie čínskej dominancie v oblasti kovov vzácnych zemín

Napriek svojmu názvu nie sú vzácne zeminy až také vzácne (obrázok 1). V zemskej kôre sa nachádzajú v hojnom množstve. Je však ťažké nájsť ich v izolovaných koncentrovaných ložiskách. Takmer vždy sa nachádzajú v nepatrných množstvách medzi tonami iného materiálu. Práve to ich kvalifikuje ako "vzácne" a často spôsobuje, že ich ťažba je ekonomicky nerentabilná. Aj preto je ich ťažba náročná na zdroje a ničivá pre životné prostredie.

Priemyselné odvetvia v hodnote biliónov dolárov sa spoliehajú na vzácne zeminy, ale celková veľkosť trhu so vzácnymi zeminami je pomerne malá. Neúplné informácie znemožňujú získať presné čísla, ale v roku 2019 sa celková hodnota dovozu vzácnych zemín odhadovala na niečo vyše 1 miliardy dolárov.Tento trh však bude exponenciálne rásť. Podľa niektorých odhadov bude len Európa do roku 2030 potrebovať päťkrát viac vzácnych zemín a do roku 2050 až 26-krát viac vzácnych zemín.Pritom sa odhaduje, že ponuka sa do konca desaťročia len zdvojnásobí.

Pohyblivé piesky

Od 60. do 80. rokov 20. storočia boli USA najväčším producentom prvkov vzácnych zemín na svete. S baňou Mountain Pass v Mohavskej púšti v Kalifornii mali prakticky monopol na ťažbu vzácnych zemín. Čína potom prijala cielené opatrenia, ktoré trvali desaťročia, aby ovládla toto odvetvie. V polovici 80. rokov 20. storočia poskytla zľavy na vývoznej dani, ktoré drasticky znížili náklady čínskych ťažobných spoločností. V dôsledku toho sa ťažba vzácnych zemín v rokoch 1985 až 1995 zvýšila takmer šesťnásobne a celosvetový podiel Číny na ťažbe vzácnych zemín vzrástol z cca 21 percent na cca 60 percent.

V tom istom čase začali spoločnosti a krajiny na celom svete využívať lacnú ponuku Číny a čoraz viac sa na ňu spoliehali pri zabezpečovaní svojich potrieb v oblasti vzácnych zemín. To odrádzalo od veľkoplošnej výroby inde a ďalšie bane po celom svete sa začali zatvárať. Aj spoločnosti ťažiace vzácne zeminy sa postupne začali sťahovať do Číny, aby využili jej nižšie náklady a voľnejšie environmentálne normy. V 90. rokoch 20. storočia, keď prebiehal tento proces presunu, vyhlásila Čína vzácne zeminy za chránené a strategické nerastné suroviny. Tým sa zahraničným ťažobným spoločnostiam zakázalo využívať zdroje vzácnych zemín v Číne a ich účasť sa obmedzila na spoločné podniky s domácimi firmami.

Koncom 90. rokov 20. storočia čínsky štát zaviedol vývozné kvóty na rudy a zároveň podporil vývoz spracovaných foriem vzácnych zemín, ako sú oxidy, kovy a zliatiny. To mu umožnilo získať dominantné postavenie v oblasti spracovania vzácnych zemín. V rámci svojho desiateho päťročného plánu v roku 2001 uskutočnil významné investície do výskumu a vývoja s cieľom udržať si technologický náskok v tejto oblasti. Počiatkom 21. storočia tak Čína ovládla ťažbu vzácnych zemín a v rokoch 2004 až 2011 vlastnila takmer celý trh.

Čiara v piesku

V roku 2010, keď Čína kontrolovala takmer 100 percent celosvetovej ťažby vzácnych zemín, začala využívať svoje postavenie na to, aby sa presadila na medzinárodnej scéne. Po spore v súvislosti so zadržaním kapitána čínskej rybárskej lode japonskými štátnymi orgánmi vo vodách v blízkosti sporných ostrovov Senkaku/Diaoyu zakázala na dva mesiace vývoz vzácnych zemín do Japonska. To viedlo k prudkému nárastu svetových cien dovozu vzácnych zemín a ceny niektorých vzácnych zemín, napríklad neodýmu, sa zvýšili až tridsaťnásobne.

Krajiny si vďaka tomuto militantnému využitiu ponuky vzácnych zemín uvedomili vplyv, ktorý si Čína za desaťročia vytvorila, a začali konať. V roku 2011 japonská vláda prostredníctvom Japonskej národnej korporácie pre ropu, plyn a kovy a japonskej obchodnej spoločnosti Sojitz investovala 250 miliónov dolárov do austrálskej spoločnosti Lynas, ktorá sa zaoberá ťažbou vzácnych zemín. V roku 2012 EÚ, USA a Japonsko podali Svetovej obchodnej organizácii (WTO) niekoľko žalôb proti Číne. Tieto žaloby prinútili Čínu v roku 2015 ukončiť systém vývozných kvót. V roku 2016 však s odvolaním sa na obavy o životné prostredie tieto rozhodnutia obišla zavedením limitov na domácu výrobu a ťažbu.

V tomto období začali USA, EÚ, Japonsko, Kanada a Austrália pripravovať stratégie na diverzifikáciu svojich dodávok vzácnych zemín. V roku 2017 USA nakoniec označili vzácne zeminy za "kritické nerasty" v nariadení č. 13817. Kritické nerasty boli definované ako "(i) nerast alebo nerastný materiál, ktorý nie je palivom a je nevyhnutný pre hospodársku a národnú bezpečnosť Spojených štátov, (ii) ktorého dodávateľský reťazec je zraniteľný voči narušeniu a (iii) ktorý plní základnú funkciu pri výrobe výrobku, ktorého absencia by mala významné dôsledky pre naše hospodárstvo alebo národnú bezpečnosť" (Nariadenie č. 13817, “A Federal Strategy to Ensure Secure and Reliable Supplies,” 82 Federálny register 60835 (2017).

V roku 2019 začala Čína opäť militantne využívať svoje zásoby vzácnych zemín, keďže sa zvýšilo obchodné napätie s USA. Keď prezident Trump zaradil čínsku firmu Huawei na čiernu listinu, Si Ťin-pching navštívil mesto Kan-čou v provincii Ťiang-si – región známy svojimi veľkými ložiskami vzácnych zemín. Niekoľko dní po návšteve Si Ťin-pchinga zvýšila Čína clá na vývoz vzácnych zemín z 10 percent na 25 percent. Týždeň po návšteve Národná komisia pre rozvoj a reformy, jeden z mocných čínskych plánovacích orgánov, hrozivo vyhlásila, že "ak chce niekto používať výrobky zo vzácnych zemín na obmedzenie rozvoja Číny, potom ľudia z revolučnej sovietskej základne a celý čínsky ľud nebudú spokojní". Túto pripomienku strategického vplyvu Číny na priemysel vzácnych zemín doplnil článok, ktorý vyšiel v denníku People's Daily komunistickej strany. V článku s názvom Spojené štáty, nepodceňujte schopnosť Číny vrátiť úder sa otvorene konštatovalo, že "Washington úplne precenil svoju schopnosť manipulovať globálnym dodávateľským reťazcom a chýba mu sebapoznanie. USA sú odsúdené na facku, ktorá ich čaká po tom, ako sa prebudia a prestanú snívať."

Úspešný štart projektu

V posledných rokoch sa zintenzívnilo úsilie o zmiernenie zraniteľnosti dodávateľského reťazca, ktorú spôsobila kontrola Číny nad trhom so vzácnymi zeminami. V septembri 2020, v nadväznosti na čínske sankcie voči spoločnosti Lockheed Martin, prezident Trump podpísal nariadenie, v ktorom vyhlásil závislosť USA od dovozu kritických materiálov za "neobvyklú a mimoriadnu hrozbu", ktorá predstavuje stav národnej núdze. Vláda USA preto investovala viac ako 9 miliónov dolárov do spoločnosti, ktorá prevádzkuje jedinú funkčnú baňu na vzácne zeminy v USA. Táto baňa – Mountain Pass v Kalifornii –  bola zatvorená v roku 2002 pre obavy o životné prostredie, v roku 2015 opäť skrachovala a nakoniec ju v roku 2017 znovu získala spoločnosť MP Materials. V januári 2021 čínske ministerstvo priemyslu a informačných technológií navrhlo zaviesť nové kontroly výroby a vývozu vzácnych zemín zamerané na obranný priemysel USA, čo viedlo k ďalšiemu nariadeniu Bidenovej administratívy. Výsledkom bola ďalšia investícia vo výške 35 miliónov dolárov do spoločnosti MP Materials, zameraná na výstavbu závodu na spracovanie a separáciu vzácnych zemín. Baňa je v súčasnosti v prevádzke a predstavuje približne 15 percent celosvetovej produkcie vzácnych zemín.

V USA a Kanade sa zakladajú desiatky ďalších projektov na ťažbu a zušľachťovanie vzácnych zemín. Okrem Severnej Ameriky je spoločnosť Lynas, ktorá bola spomenutá vyššie, jednou z mála spoločností zaoberajúcich sa vzácnymi zeminami, ktorá je nezávislá od Číny. Ťaží vzácne zeminy v Austrálii a má rafinériu v Malajzii. Čínska spoločnosť sa v roku 2009 pokúsila kúpiť väčšinový podiel v spoločnosti Lynas, ale tento pokus zablokovala austrálska vláda. Spoločnosť Lynas mala otvoriť závod na spracovanie vzácnych zemín v USA v roku 2021, ale teraz sa predpokladá, že bude otvorený v roku 2025 s finančnou podporou 120 miliónov dolárov od Pentagónu. Ďalšia austrálska spoločnosť, Iluka resources, plánuje vybudovať prvú "plne integrovanú rafinériu vzácnych zemín" v Austrálii s finančnou podporou 1,2 miliardy dolárov od austrálskej vlády.

Viacero spoločností chce začať realizovať projekty v Afrike. Napríklad austrálska ťažobná spoločnosť Ionic Rare Earths získala finančné prostriedky na projekt v Ugande. Ministerstvo obrany USA údajne skúmalo projekty v Burundi a Malawi. V roku 2020 investovala Japonská národná korporácia pre ropu, plyn a kovy 20 miliónov dolárov do ďalšieho projektu v Namíbii. Ďalšou potenciálne významnou lokalitou je baňa Steenkampskraal v Južnej Afrike, ktorá má údajne najvyššiu kvalitu vzácnych zemín na svete.

V septembri 2022 prijala EÚ "zákon o kritických surovinách" s cieľom riešiť nebezpečenstvo závislosti od zahraničných vzácnych zemín. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Európskej únie v roku 2022 uviedla, že "vzácne zeminy budú čoskoro dôležitejšie ako ropa a plyn...". EÚ sa snažila diverzifikovať svoje dodávky vzácnych zemín z Číny tým, že sa obrátila na Rusko. Vojna na Ukrajine a následné sankcie však toto úsilie skomplikovali.

Rusko zasa predstavilo plány na rozšírenie svojej produkcie vzácnych zemín. V roku 2020 oznámilo, že investuje 1,5 miliardy dolárov, aby zvýšilo svoj podiel na svetovom trhu so vzácnymi zeminami na 10 percent s cieľom stať sa druhým najväčším výrobcom vzácnych zemín po Číne. Rusko pravdepodobne využije aj svoju rastúcu hospodársku, politickú a vojenskú prítomnosť v Afrike na získanie kontroly nad väčším množstvom dodávok.

Na mnohostrannej úrovni spustili USA v júni 2022 partnerstvo v oblasti bezpečnosti nerastných surovín. Ide o kolektívne úsilie zahŕňajúce partnerov, ako sú Austrália, Kanada, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Japonsko, Južná Kórea, Švédsko, Spojené kráľovstvo, USA a EÚ, s cieľom vybudovať "robustné, zodpovedné kritické dodávateľské reťazce nerastných surovín na podporu hospodárskej prosperity a klimatických cieľov". Ide o novú iniciatívu, ktorej cieľom je podporiť kolektívne investície a strategické združovanie zdrojov na zabezpečenie bezpečných a spoľahlivých dodávok dôležitých nerastných surovín vrátane vzácnych zemín. Partnerstvo sa zišlo v septembri tohto roku na okraji Valného zhromaždenia OSN a stretlo sa so štátmi bohatými na zdroje, ako sú Argentína, Brazília, Demokratická republika Kongo, Mongolsko, Mozambik, Namíbia, Tanzánia a Zambia.

Okrem alternatívnych lokalít sa skúmajú aj alternatívne metódy získavania vzácnych zemín. Jednou z alternatívnych metód je využívanie banských odkalísk, ktoré zostali po opustených baniach na zlato, striebro a meď v USA. EÚ tiež financovala iniciatívy na recykláciu permanentných magnetov s cieľom z nich získať vzácne zeminy. Niekoľko spoločností sa zaoberá aj hlbinnou ťažbou v Tichom oceáne. Ak by sa cena vzácnych zemín výrazne zvýšila, tieto metódy by sa mohli stať čoraz rentabilnejšími.

Terra Firma

Keď krajiny začali diverzifikovať svoje dodávky vzácnych zemín, Čína začala konať. Rozšírila svoje domáce kapacity, ako aj svoju medzinárodnú prítomnosť v tomto odvetví. Od roku 2021 čínska vláda investovala do ťažobného komplexu Bayan Obo rekordných 1,9 miliardy dolárov na rozšírenie prevádzky. Baňa Bayan Obo vo Vnútornom Mongolsku je najväčšou baňou na vzácne zeminy na svete, čo sa týka zásob a produkcie. Funguje od roku 1957 a v súčasnosti ju prevádzkuje čínska štátna firma. Odhaduje sa, že má viac ako 40 miliónov ton preukázaných zásob, čo by znamenalo, že tvorí viac ako 80 percent celkových zásob Číny a viac ako 40 percent svetových zásob. V súčasnosti sa tiež podieľa takmer na polovici celosvetovej produkcie.

V zahraničí rozšírili svoju prítomnosť čínske firmy s úzkymi väzbami na vládu. Najmä jedna spoločnosť, Shenghe Rare Earth, si zabezpečuje podiely vo vysoko strategických aktívach. Najväčším akcionárom spoločnosti Shenghe je výskumný ústav čínskej vlády China Geological Survey, ktorého materskou organizáciou je čínske ministerstvo prírodných zdrojov. Vo svojom riadení a prevádzke má úzke väzby na štátnu spoločnosť Aluminum Corporation of China. Je registrovaná v Šanghaji a je jednou z mála spoločností, ktoré pôsobia v celom dodávateľskom reťazci vzácnych zemín.

Spoločnosť Shenghe vlastní 9,9 percenta spoločnosti MP Materials, ktorá prevádzkuje jedinú funkčnú baňu na vzácne zeminy v USA. Spoločnosť Shenghe pôvodne kúpila svoj podiel v spoločnosti, keď v roku 2017 zachránila baňu pred bankrotom. Okrem toho, že je jedným z hlavných akcionárov spoločnosti, je aj jediným odberateľom bane, čo znamená, že celá produkcia vzácnych zemín v USA sa posiela na spracovanie do Číny. Preto vláda USA považuje svoju jedinú baňu na vzácne zeminy za národný bezpečnostný problém.

MP Materials nie je jediným podnikom spoločnosti Shenghe v zahraničí. Má memorandum o porozumení s austrálskou spoločnosťou RareX o ťažbe vzácnych zemín v západnej Austrálii. V roku 2016 získala aj 9,4-percentný podiel v spoločnosti Greenland Minerals Ltd. Greenland Minerals je austrálska spoločnosť, ktorá mala ťažiť Kvanefjeld. Kvanefjeld je jedným z najväčších ložísk vzácnych zemín na svete – podľa jedného odhadu predstavuje jeho produkcia 10 percent svetových zásob. Plány na využitie Kvanefjeldu sa však nedávno skomplikovali. V nedávnych voľbách v Grónsku zvíťazila strana Inuit Ataqatigiit, ktorá v kampani sľubovala zrušenie projektu ťažby vzácnych zemín v Kvanefjelde. Treba pripomenúť, že prezident Trump v roku 2019 navrhol kúpu Grónska práve v čase, keď USA začali aktívne hľadať alternatívne dodávky vzácnych zemín.

Okrem Shenghe Čína využila svoju monumentálnu iniciatívu Jeden pás, jedna cesta (OBOR) na zabezpečenie strategických aktív po celom svete. Nedávno sa hovorilo, že Čína chce získať dodávky vzácnych zemín v Afganistane. V priebehu niekoľkých hodín po ústupe Spojených štátov začala nadväzovať kontakty s vládou Talibanu a oznámila, že chce zohrávať významnú úlohu v hospodárskom rozvoji a obnove vojnou zničenej krajiny. Odhaduje sa, že Afganistan má zásoby vzácnych zemín v hodnote 1 až 3 biliónov dolárov, čo by ho zaradilo medzi najväčších dodávateľov na svete. Prázdnota po USA tak predstavuje jedinečnú príležitosť pre Čínu, aby sa ešte viac presadila na trhu.

Dôsledky

Podľa najnovších odhadov US Geological Survey sa Čína v súčasnosti podieľa na 60 percentách celosvetovej ťažby a vlastní cca 37 percent celosvetových zásob (obrázok 2). Čína má takmer úplnú dominanciu aj v spracovaní vzácnych zemín. V roku 2020 vyrábala cca 85 percent oxidov vzácnych zemín a cca 90 percent kovov, zliatin a permanentných magnetov zo vzácnych zemín.

Čína je tak hlavným svetovým výrobcom vzácnych zemín a má rozhodujúci vplyv na ich spracovanie a rafináciu. Čínske štátne firmy v zahraničí sú navyše buď vplyvnými akcionármi, alebo držiteľmi zmlúv o odbere najväčších svetových projektov v oblasti vzácnych zemín. Vďaka tejto dominancii má Čína veľký vplyv na priemyselné odvetvia a dodávateľské reťazce, ktoré závisia od vzácnych zemín. Ako už v minulosti ukázala, neváha využiť svoje dominantné postavenie na presadzovanie svojich zahraničnopolitických cieľov.

Na rozdiel od ropy sa však vzácne zeminy dajú ťažiť takmer kdekoľvek. Neexistujú krajiny, ktoré by si mohli nárokovať monopol na samotný prírodný zdroj. Výzvou pre konkurenčné krajiny tak bude dosiahnuť technické a finančné možnosti, ktoré Čína budovala desaťročia, a dosiahnuť dostatočnú úroveň výroby v rámci svojich pracovných a environmentálnych noriem. Teoreticky teda bude výzvou zaviesť výrobu v strednodobom horizonte.

Proces dosiahnutia nezávislej výroby vzácnych zemín nevyhnutne vyostrí geopolitické súperenie. Pravdepodobne sa začnú preteky o zdroje podobné súpereniu veľmocí o ropu. Svetové veľmoci sa budú usilovať o krajiny bohaté na zdroje po celom svete a tieto krajiny si budú musieť vybrať, či sa pridajú na stranu západného bloku alebo čínsko-ruského bloku. Je  pravdepodobné, že sa zvýši počet sabotážnych akcií a dokonca vojnových konfliktov s cieľom zabezpečiť si dodávky vzácnych zemín. Oblasti strategického záujmu sú teda vystavené vysokému riziku, že sa stanú predmetom zástupných vojen alebo iných druhov priamych a nepriamych konfliktov.

Čína môže nakoniec začať účtovať poplatky za vzácne zeminy v jüanoch. Žiadosť o platbu v jüanoch za komoditu, ktorá má pre svetové hospodárstvo taký zásadný význam, by prispela k ďalšiemu rozpadu svetového menového systému a zosadeniu amerického dolára z pozície svetovej rezervnej meny. Zlomy globálneho menového systému sa tento rok už prejavili aj na iných komoditných trhoch. Turecko oznámilo, že začne platiť za ruský dovoz v rubľoch, Saudská Arábia plánuje predávať svoju ropu v jüanoch a Rusko oznámilo, že Čína bude platiť za svoj dovoz plynu pomocou rubľa a jüanu. Aj ďalšie krajiny v Ázii a na Strednom východe vytvárajú bilaterálne menové výmenné linky, aby znížili svoju závislosť od dolára. Irán okrem toho navrhol vytvorenie novej meny  členom Šanghajskej organizácie pre spoluprácu. Šanghajská organizácia pre spoluprácu je najväčšou regionálnou organizáciou na svete z hľadiska geografického rozsahu a počtu obyvateľov a zahŕňa 40 percent svetovej populácie a 30 percent svetového HDP. V tomto čoraz napätejšom kontexte je pravdepodobné, že niektoré krajiny sa rozhodnú pre neutrálnu menu, ktorá bude mimo zorného poľa geopolitického súperenia, ako napríklad bitcoin.