Grécke víťazstvo? Krajina síce nezbankrotovala, ale nekrič hop, kým nesplatíš dlh

Toto oznámenie vyvolalo na sociálnych sieťach u zástancov spoločnej európskej meny menšiu extázu. Tak nakoniec to všetko zafungovalo a Grécko nezbankrotovalo. Platí však ľudové porekadlo: „Nekrič hop, kým dlh nesplatíš“.

Najskôr stručná historická rekapitulácia. Koncom roka 2009 hrozil Grécku tvrdý bankrot. Európa zareagovala sériou pôžičiek. Najskôr to bolo 53 miliárd eur z bilaterálnych pôžičiek (Greek Loan Facility), doplnených o 30 miliárd eur z Medzinárodného menového fondu (MMF).

O rok a pol prišiel „dočasný euroval“ (EFSF) so 145 miliardami eur, doplnený o ďalších 28 miliárd eur z MMF. Súčasťou druhého balíka bol aj čiastočný bankrot, pre ktorý sa však našiel prijateľnejší názov „haircut“, pričom sa súkromní veritelia vzdali 107 miliárd eur gréckeho dlhu. Na Slovensku táto „drobnosť“ takmer stála krk Poštovej banky.

Treťou fázou bol slávny trvalý euroval (ESM), z ktorého Grécko dostalo 62 miliárd eur. Počas obdobia rokov 2012 až 2018 sa niekoľkokrát (autor narátal tri prípady) menili dohodnuté úroky a splatnosť pôžičiek. Udalosť, ktorá by sa vo vete súkromného podnikania nazývala reštrukturalizáciou dlhu.

To sme, samozrejme, ešte nespomenuli aktivity Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá za „nové peniaze“ nakúpila grécky dlh v hodnote desiatok miliárd eur (hoci mal oficiálne hodnotenie ako absolútny „junk“) a aktívne ho tým na trhu podporila spolu s dlhmi ďalších štátov.

Záchrana Grécka je tak príbehom série približne šiestich kvázi bankrotov a reštrukturalizácií. Na konci ostali popálení súkromní veritelia, dlh prevyšujúci 200 miliárd eur, za ktorí ručia členovia eurozóny a nová metóda riešenia problémov prostredníctvom inflácie.

Samotné Grécko má naďalej dlh dosahujúci závratných 193 percent HDP, ktorý zvláda platiť vďaka tomu, že jeho priemerná maturita (splatnosť) je 19 rokov, čo je neobyčajne dlho. Slovenský dlh má priemernú maturitu osem rokov. Inými slovami, Grécko sa najbližšie roky stará hlavne o úroky, nie istinu.

Krajina síce natvrdo nezbankrotovala, no dvanásť rokov ekonomicky nerástla. Takáto „záchrana“ mohla fungovať len vďaka tomu, že Grécko je maličká ekonomika (dve percentá HDP eurozóny). Euroval bol aktivovaný aj v prípade Španielska, Portugalska, Írska a Cypru. V prípade veľkých ekonomík, akými sú Španielsko alebo Taliansko, sa však počíta s tým, že zásah eurovalu (samozrejme ruka v ruke s ECB) je preventívny a upokojí trhy skôr, než pôjde do tuhého. Grécky spôsob „úspešného“ zachraňovania takýchto veľkých ekonomík by bol totiž pre eurozónu konečnou.

Tento článok vám prinášame vďaka spolupráci so spoločnosťou Numbrs.