Pád Chersonu možno dohodli. Na fronte potrebujeme dva milióny vojakov, tvrdí šéf ruskej provojnovej mimovládky
Zaujímavý pohľad do zákulisia ruskej invázie na Ukrajinu prináša Vladimir Orlov, ruský vojenský expert a pracovník "humanitárnej" mimovládnej organizácie Veče. Nevylučuje otvorenie druhého frontu z Bieloruska a priznáva, že vojnu dronov podcenili všetci. Ústup z Chersonu mohol byť podľa neho dohodnutý.
Vladimir Orlov je šéfom Medziregionálnej verejnej organizácie Veče. Tá sa prezentuje ako mimovládna organizácia, ktorej cieľom je podpora zachovania domácich tradícií a kultúrneho dedičstva. Tento vojenský expert sa v rozsiahlom interview pre portál business-gazeta.ru rozhovoril o mnohých témach – v úvode o bežnom vojakovi, ktorý podľa neho potrebuje oveľa viac než tank, guľomet či rozkaz.
„Život pozostávajúci z miliónov malých vecí vyzerá najživšie a najostrejšie na fronte. Niekedy je neschopnosť umyť sa alebo zorganizovať spoľahlivú rádiovú komunikáciu viac demoralizujúca než nápor nepriateľských síl, ktoré majú prevahu,“ uviedol Orlov.
Vysvetlil, že pomoc, ktorú jeho mimovládka poskytuje vojakom, sa riadi platnou legislatívou. Nemôže nakupovať zbrane, ale ostatné vybavenie áno – napríklad termokamery, uniformy, výstroj, jednoducho veci, ktoré sú životne dôležité.
Jeho mimovládka Veče od prvých dní vojny organizovala pomoc pre vojakov, dodávala im to, čo im chýbalo, alebo to, čo stratili. Orlov zdôraznil, že sa nikdy netajil svojím politickým postojom a bojoval za oslobodenie „ukrajinských oblastí spod banderovského režimu“ ešte predtým, ako sa začal tzv. Euromajdan.
Dôležité drony
Orlov konštatoval, že leví podiel malých bezpilotných lietadiel dodávajú ruským vojakom na kontaktnej línii pracovníci toho, čo by sme mohli nazvať ruským tretím sektorom: „Mnohí odborníci tvrdia, že nášmu vojensko-priemyselnému komplexu chýbali malé drony. Áno, skutočne, teraz väčšinu malých dronov dodávajú dobrovoľníci vrátane našej verejnej organizácie. Problém s dronom je však v tom, že ide o spotrebný tovar a životnosť dronu v prvej línii je veľmi krátka – doslova pár týždňov od prvého letu až po zničenie, a to v prípade, že sa dron dostane do rúk vyškoleného operátora, ktorý ho zhruba vie ovládať. A ak operátor neprešiel príslušným výcvikom, nemá relevantné bojové skúsenosti, potom ide o jeden až dva bojové lety – a dron sa stratí.“
Vladimir Orlov. Foto - veche-info.ru
Podľa Orlova sme v súčasnosti svedkami jedinečnej situácie: „Vidíme prvé masové využitie malých dronov v dejinách. Súhlasím, že až do tohto bodu sa, samozrejme, drony používali v rôznych vojenských konfliktoch, napríklad v Sýrii, Jemene a počas vojenského konfliktu v rokoch 2014 – 2022 v Donbase. Vojensko-priemyselný komplex tomu, samozrejme, pravidelne venoval pozornosť, ale buď nemal zdroje, alebo nedostal úlohu od vlády. V dôsledku toho sa náš vojensko-priemyselný komplex zaoberal výrobou ťažších dronov s užšou špecializáciou, ako sú drony Orlan, výrobky od Zala Aero a podobne. Nedá sa povedať, že by sme nevyrábali drony. Majú len iný účel, sú užšie špecializované, drahé a vyžadujú si iný prístup pri ich použití.“
Podľa Orlova má aj americká armáda problém s malými dronmi: „Ich vojensko-priemyselný komplex premeškal tento moment rovnako a celkovo žiadna z moderných armád sveta nebola pripravená na fenomén Mavic. Povedať, že iba my sme to premeškali, je zásadne nesprávne. Áno, tí istí Američania majú iné produkty, izraelské obranné sily majú svoje vlastné. Základom však je, že v žiadnej armáde na svete nebolo toľko dronov ako Mavic a ani jedna armáda si ani len nepredstavovala, že by ich bolo treba v takých objemoch.“
Cherson možno dohodli
Orlov sa vyjadril aj k novembrovému stiahnutiu ruských síl z ukrajinského mesta Cherson na ľavý breh rieky Dneper. Podľa neho sa o tom hovorilo už od konca augusta. „Všetci o tom hovorili – aj obyčajní ľudia, aj armáda a úradníci. Ešte raz opakujem, neviem pomenovať dôvod. Zrejme na to existujú závažnejšie politické rozhodnutia, ktoré sa možno dosiahli ako výsledok zákulisných rokovaní medzi Johnom Sullivanom (veľvyslanec USA v Rusku do 4. septembra 2022) a naším veľvyslancom v Amerike. Pravdepodobne toto a možno aj niečo iné.“
Volodymyr Zelenskyj v Chersone. Foto: TASR/AP
Orlov zároveň priznal, že ruská armáda na Ukrajine je v defenzíve. Jediným miestom, kde podniká útočné akcie, je Donecká oblasť, kde má za úlohu „oslobodiť“ samozvanú Doneckú ľudovú republiku.
„Situácia sa zlepšuje v porovnaní so situáciou spred šiestich mesiacov. V tejto chvíli bol nepriateľ, ktorý sa predtým priblížil k Donecku, nútený ustúpiť na iné pozície. Musíte pochopiť, že osem rokov sa tu kopali a hĺbili obrovské opevnené oblasti, do ktorých sa preniká s veľkými ťažkosťami. Aby sme to urobili rýchlejšie, musíme zahustiť prednú líniu, a na to potrebujeme zmobilizovať nie 300-tisíc, ale 700-tisíc alebo dokonca milión ľudí. V tomto prípade môžeme povedať, že nasadíme úderné päste a pomocou týchto síl prepálime obranu nepriateľa.“
Mobilizácia
Orlov tvrdí, že mobilizácia 300-tisíc vojakov síce umožní upchať diery v prvej línii, ale nestačí to na podnikanie aktívnych útočných operácií na 1 200 kilometrov dlhom ukrajinskom fronte: „Tam sú na to potrebné pozemné jednotky pre milión ľudí. A to je len na tejto frontovej línii – a stále tu máme pobaltské štáty, Ďaleký východ a sever. Fínsko vstúpilo do NATO, takže na mobilizáciu je potrebných nie 300-tisíc, ale dva milióny ľudí, ak chceme problém vyriešiť rýchlo, efektívne a kvalitne.“
Druhú vlnu mobilizácie tak považuje za nevyhnutnú. „Ak je úlohou postupovať a rýchlo poraziť nepriateľa, potom je druhá vlna mobilizácie nevyhnutná. Toto nie je politická túžba, nie zoznam želaní, nie nadšenie z militarizmu, ale jednoducho štatistika a matematika.“
Počas zimných bojov bude podľa Orlova front stabilný. Nemyslí si, že by Rusko, „kolektívny Západ“ a Ukrajina podnikli výraznejšie pokusy zmocniť sa určitých oblastí. „S najväčšou pravdepodobnosťou bude frontová línia celkom stabilná, nevidím predpoklady na nejaké vážnejšie útočné akcie na oboch stranách.“
Druhý front z Bieloruska?
Na otázku, aká je pravdepodobnosť otvorenia druhého frontu, keďže Rusi podľa pozorovateľov posilňujú svoje vojská v Bielorusku, Orlov uviedol:
„Hovorí sa, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. Myslím si, že v našej situácii je takéto zameranie možné. Plne pripúšťam, že padne rozhodnutie o otvorení druhého frontu z Bieloruska. Ak sa tak stane, uvítam to. Navyše, z tejto strany je najoptimálnejšie odrezať strednú Ukrajinu od jej západnej časti a tým prerušiť zásobovanie zdrojmi tých skupín banderovského režimu, ktoré sú proti nám na línii vojenského kontaktu. Vo všeobecnosti som to očakával už na jar, keď boli naše jednotky nasadené v oblasti Kyjeva. Ale z politických dôvodov náš štát prejavil dobrú vôľu a stiahol odtiaľ vojakov v nádeji, že určité porozumenie zvíťazí nad politickou účelnosťou a armáde bude umožnené viesť operácie spôsobom potrebným na dosiahnutie víťazstva.“
Ďakuje Američanom
S pripomienkou frázy pripisovanej gréckemu filozofovi Hérakleitovi, že vojna je otcom všetkých vecí, a na otázku, či vojna prinútiť Rusko zmeniť sa, stať sa iným vo vzťahu k sebe samému, Orlov odvetil:
„Toto pochopil nielen Hérakleitos, ale všetci starí myslitelia, dokonca aj Sun-c’, ktorý bol ďaleko od gréckeho sveta, ktorý veril, že vojna je základom života a smrti. Preto verím, že áno, tento vojenský konflikt, do ktorého naše politické vedenie nechcelo vstúpiť, zmení našu krajinu. Mimochodom, keď sa na to pozriete takto, tak to boli Američania, ktorí urobili všetko pre to, aby sme to rozbehli, a, samozrejme, objavili sa mnohé problémy v ekonomike, politike vrátane armády. Celá šou sa zrútila a zanechala za sebou reálny fakt, čo máme, čo skutočne dokážeme vytvoriť a čo nám strašne chýba. V istom zmysle je to veľmi dobré, dokonca je za čo ďakovať kolektívnemu Západu, nech to znie akokoľvek zvláštne. Som veľmi vďačný Američanom za to, že nám namočili tváre do našich nedostatkov.“
