Putin by sa nesprával ako Chruščov a vojnu s Ukrajinou označil za čiastočne občiansku. Čo tým sleduje?

Medzinárodne vyvolala väčšiu pozornosť jeho odpoveď na otázku, či by sa v prípade hrozby jadrového konfliktu správal ako Chruščov. Otázku mu položil ruský novinár a expert na medzinárodné vzťahy Fjodor Lukjanov, ktorý vedie časopis Russia in Global Affairs. Putin to rázne odmietol. „Zajtra je 60. výročie rozhodujúceho dňa karibskej krízy, jej vyvrcholenie, keď sme sa v skutočnosti rozhodli ustúpiť,“ položil počas trojhodinovej debaty s Putinom na Valdajskom klube otázku Lukjanov, s tým, či si vie Putin predstaviť, že by sa správal ako Chruščov. „V žiadnom prípade. Za žiadnych okolností si neviem seba predstaviť v role Chruščova,“ odpovedal mu Putin.

Nemenej zaujímavá je Putinova poznámka z toho istého Valdajského klubu, kde súhlasil s tým, že na Ukrajine ide „čiastočne“ o občiansku vojnu. Ako sa dalo očakávať, toto porovnanie následne prevzali ďalší ruskí komentátori. Nielen kvôli tomu, že predtým ruské štátne orgány zakazovali Rusom nazývať tento ozbrojený konflikt vojnou, tento výrok si zaslúži pozornosť.

Slovo „čiastočne“ považujem v celom kontexte za mätúce. Veď vojna by mala byť buď občianskou alebo nie. V Rusku je to však inak. Pretože dávno minulá občianska vojna v Rusku, na ktorú ten výrok nepriamo odkazuje, niesla znaky, ktoré možno považovať za charakteristické aj pre vnútorný konflikt, aj pre vojnu s vonkajším nepriateľom.

Pre pochopenie Putinových slov sa preto musíme vrátiť do Ruska po komunistickom puči v roku 1917.