Keďže útoky sa nezmierňujú, riaditelia múzeí v celej Európe sa dostávajú do novej nervóznej rovnováhy, obávajú sa o diela, ktoré majú v starostlivosti, ale nie sú ochotní prijať opatrenia, ktoré by návštevníkom znehodnotili zážitok. Zatiaľ nebolo nič trvalo poškodené. Mnohí sa však obávajú, že nehoda alebo vystupňovanie taktiky protestujúcich by mohlo viesť k zničeniu majstrovského diela.
Akcie, ktoré sa začali v Spojenom kráľovstve v júni, sú čoraz častejšie a odvážnejšie. Spočiatku sa protestujúci lepili na rámy slávnych obrazov, ale odkedy sa minulý mesiac na sociálnych sieťach rýchlo rozšírili zábery aktivistov, ktorí Van Goghove "Slnečnice" poliali paradajkovou polievkou, majstrovské diela boli poliate hrachovou polievkou, zemiakovou kašou a múkou.
Všetky tieto diela boli chránené sklom a projektily protestujúcich sa nikdy nedotkli ťahu umelcovho štetca. Minulý piatok však protestujúci v Paríži vyliali oranžovú farbu priamo na striebornú sochu Charlesa Raya pred priestorom pre súčasné umenie Bourse de Commerce. (Hovorca Bourse de Commerce uviedol, že socha bola v priebehu niekoľkých hodín očistená).
Vo vyhlásení, ktoré začiatkom mesiaca podpísali vedúci predstavitelia viac ako 90 najväčších svetových umeleckých inštitúcií, vrátane Daniela H. Weissa, výkonného riaditeľa Metropolitného múzea umenia, a Glenna D. Lowryho z Múzea moderného umenia v New Yorku, správcovia múzeí uviedli, že sú "hlboko otrasení" "riskantným ohrozením" umeleckých diel zo strany protestujúcich. Aktivisti "vážne podceňujú krehkosť týchto nenahraditeľných predmetov," dodali vo vyhlásení.
Zdá sa však, že len málo múzeí podniklo odvážne kroky na ochranu svojich zbierok. Nórske národné múzeum a múzeum Barberini v nemeckom Postupime, podobne ako Leopoldovo múzeum, zakázalo návštevníkom brať si do svojich výstavných sál tašky alebo bundy. Iné múzeá neurobili žiadne zmeny. V Londýne môžu návštevníci stále nosiť tašky po múzeách vrátane Národnej galérie, Tate Britain, Tate Modern a Britského múzea. Všetky štyri múzeá kontrolujú tašky pri vstupe, ale kontroly sú často povrchné. V Tate Britain minulý piatok ochrankári mávli rukou niekoľkým návštevníkom bez toho, aby sa pozreli do ich batohov.
Wipplinger z Leopoldovho múzea povedal, že kontrola batožiny by aj tak mohla dosiahnuť len málo, pretože predmety ako tuby s lepidlom sa dajú ľahko ukryť. "Ak chce niekto zaútočiť na umelecké dielo, nájde si spôsob," povedal.
Keďže múzeá sa zdráhajú konať, začínajú sa ozývať politici. Taliansky minister kultúry Gennaro Sangiuliano v nedeľu v tlačovej správe uviedol, že jeho rezort zvažuje opatrenia, ktoré by mohol prijať, a to vrátane požiadavky, aby boli všetky obrazy v talianskych múzeách pokryté sklom. Sangiuliano dodal, že takýto program by bol nákladný a v dôsledku toho by sa zvýšilo vstupné do múzeí.
Wipplinger uviedol, že jeho tímy už desaťročia zasklievajú diela v jeho zbierke, ale nedokážu to urobiť rýchlo s každým zostávajúcim kusom. Nereflexné sklo bolo podľa neho nákladné: Práca na obraze strednej veľkosti – povedzme s rozmerom štvorcového metra – by mohla vyjsť približne na 1 000 dolárov.
Robert Read, vedúci oddelenia umenia v poisťovni Hiscox, uviedol, že radí klientom múzeí, aby umiestňovali viac diel vo svojich zbierkach za sklo, ale poistné zmluvy spoločnosti Hiscox to nevyžadujú. Napríklad inštalácia súčasného umenia jednoducho nemôže byť zasklená, povedal.
A niekedy je bariéra medzi obrazom a jeho divákom v rozpore s duchom diela. Mabel Tapia, zástupkyňa umeleckého riaditeľa múzea Reina Sofia v Madride, povedala, že by nikdy nedovolila, aby bol vrchol zbierky, Picassovo protivojnové dielo "Guernica" z roku 1937, vystavený za sklom. Je to "symbol slobody a boja proti fašizmu", dodala.
Tapia povedala, že nedávno presunula ochranku, aby sa mohli sústrediť na významné práce – čo bežne robí v čase protestov –, ale mala pocit, že už nemôže urobiť viac. "Jediné opatrenie, ktoré by skutočne niečo prinieslo, je zatvorenie múzea," povedala Tapia, "a to sa nechystáme urobiť." Dodala, že múzeá majú byť miestom, kde sa ľudia stretávajú a premýšľajú o dôležitých otázkach. "Musíme ich nechať otvorené."
Poisťovateľ Read uviedol, že na riešenie protestov neexistuje "strieborná guľka". Správcovia múzea museli len dúfať, že protestujúci zostanú "jemnými liberálmi strednej triedy", a zariadia to tak, aby zabránili trvalým škodám, dodal.
Tridsaťročný Florian Wagner, člen skupiny Last Generation, ktorý hodil čiernu zmes na Klimtov obraz v Leopoldovom múzeu, telefonicky uviedol, že pred protestom vedel, že dielo je chránené sklom. Ako povedal, tento kúsok si doma nacvičil päťkrát a bol presvedčený, že obraz neznehodnotí. "Nesnažíme sa zničiť krásne umelecké diela," povedal Wagner, ale "šokovať ľudí", aby začali konať v súvislosti so zmenou klímy.
Povedal, že už nebude organizovať žiadne ďalšie protesty, a dodal: "Myslím, že som sa vyjadril." Je si však istý, že ďalší v Rakúsku a v celej Európe budú pokračovať. Dodal, že akcie sa zastavia až vtedy, keď vlády "začnú konať v súvislosti s touto krízou".
Článok pôvodne vyšiel v denníku The New York Times. Všetky práva vyhradené.
