Holandsko vyvlastní tisíce fariem. Pre dusíkové limity Únie

Kabinet sľubuje, že vyvlastneným podnikateľom ponúkne adekvátnu finančnú kompenzáciu, ktorá má prevyšovať hodnotu tej-ktorej farmy. Z uniknutých informácií vyplýva, že má ísť o zhruba 120 percent hodnoty poľnohospodárskych podnikov, ale zatiaľ to nie je potvrdené.

Ak vybrané farmy ponuku vlády neprijmú dobrovoľne, na rad príde nútený výkup. Tento scenár pritom nemusí byť zriedkavý, keďže predchádzajúci mechanizmus dobrovoľného výkupu a ukončenia činnosti využilo len okolo 30 farmárov.

Britský bulvár Express pripomenul, že uniknutý dokument o úvahách o vyvlastnení farmárov sa objavil na verejnosti už v septembri. Vtedy však vláda hasila paniku tvrdením, že ide o „scenár poslednej možnosti“.

Dlhšia história problému

„Pre podnikateľov v poľnohospodárstve bude existovať systém ukončenia (ich činnosti), ktorý bude čo najatraktívnejší,“ uviedla podľa denníka Telegraph Christianne van der Walová, holandská ministerka pre prírodu a dusík vo vláde premiéra Marka Rutteho.

Pripomenula, že s najväčšími priemyselnými znečisťovateľmi začnú pracovať individuálne a ku každému budú voliť prístup šitý na mieru. Zároveň budú sprísňovať povolenia. "Po roku uvidíme, či to bolo dosť,“ upresnila politička.

Pripomeňme, že už v roku 2019 holandská Štátna rada rozhodla, že každá nová činnosť, ktorá uvoľňuje dusík, vrátane poľnohospodárstva a stavebníctva, musí získať povolenie. To zabránilo ďalšiemu rozšíreniu chovov ošípaných aj hydiny.

Podkladom pre súčasné dianie je tiež júnová mapa rozdeľujúca krajinu na zóny, v ktorých sa do roku 2030 musia emisie znížiť o 12 až 95 percent podľa ich blízkosti k chráneným prírodným oblastiam (Natura 2000). V krajine ich je 162.

Cieľom prísne zelenej politiky, ktorá odštartovala už pred rokmi, je obmedzenie holandských emisií oxidu dusičitého a čpavku v priemere o 50 percent do roku 2030.

Zelení aktivisti zatiaľ krotia vášne

Ekológovia sú pri pohľade na súčasný vývoj opatrne optimistickí. Natasja Oerlemansová, vedúca potravinárskeho tímu Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) v Holandsku, povedala, že hoci farmári zodpovednosť za dodržiavanie pravidiel systému nenesú, reforma bola potrebná už roky.

„Myslíme, že by to mohlo viesť k sľubnej ceste pre veľmi potrebnú agrotransmisiu v Holandsku,“ skonštatovala s dôvetkom, že stále nie je isté, ako vláda presadí odstávky podnikov, ak jej prístup na báze dobrovoľnosti zlyhá.

Problém sa podľa kritikov presunie inam

Sjaak van der Tak, predseda farmárskej lobistickej skupiny LTO Nederland, na poplach nebije. Vidí však viacero otáznikov. „Samozrejme, je pozitívne, že sa sľubuje dobrý systém dobrovoľného ukončenia. Ale tí, ktorí sú pre nás stredobodom, budú čeliť viacerým ďalším obmedzeniam," predpokladá.

„Tieto zníženia sú také závažné, že vidiecke komunity budú ekonomicky úplne zdevastované,“ povedal hovorca LTO Nederland Sander van Diepen ešte v júni tohto roka, teda v čase, keď nebola známa presná podoba škrtov.

Kritici rovnako upozorňujú, že problém so znečistením sa iba presunie inam. „Globálne poľnohospodárstvo je v určitom zmysle nulový súčet,“ vysvetlil v letnom rozhovore Ted Nordhaus, výkonný riaditeľ globálneho výskumného centra Breakthrough Institute. „Takže ak produktivita a výnosy v Holandsku klesnú, znamená to, že dopyt sa dostane niekde inde,“ ozrejmil.

Kroky holandskej vlády majú podľa zástupcu kampane na vystúpenie Holandska z EÚ Gabriela van de Bloemfonteina aj alternatívne vysvetlenie. „Holandská vláda predstiera, že chráni našu prírodu tým, že vyvlastňuje našich farmárov, ktorí na ich pôde žili generácie a dlho sa starali o našu potravinovú bezpečnosť, zatiaľ čo na druhej strane naše politické elity vítajú rekordné počty azylantov prichádzajúcich do našej krajiny v roku 2022,“ povedal s tým, že vláda chce na prevzatých pozemkoch stavať domy pre migrantov.

Holandsko agrosektorom prekypuje

Holandsko je podľa portálu Investopedia hneď za Spojenými štátmi americkými druhým najväčším exportérom poľnohospodárskych produktov na svete. Má pritom ešte menšiu rozlohu ako Slovensko. Medzi hlavné vývozné produkty holandských fariem patria kvety, mliečne výrobky, vajcia, mäso a zelenina.

Keď pred niekoľkými mesiacmi premiér Rutte predstavil svoj Plán pre dusík, krajinu ochromili obrovské protesty. Počas nich prišlo k streľbe, rozrážaniu policajných zátarás k domu ministerky či k blokovaniu distribučných centier a letísk.

Popri farmách prostredie znečisťujú aj priemyselné podniky. Medzi najväčšie z nich patria firmy, ako Tata Steel, letisko Schiphol, rafinérie koncernov Shell, BP a Esso, Dow chemicals a priemyselné spoločnosti, ako Olam Cacoa a Cargill Cacoa, píše Guardian s odvolaním sa na holandské médiá.