Boomeri a iní strýkovia. Zúri vojna generácií?
Súčasnosť je premnožená bájnymi tvormi – snehovými vločkami, starými bielymi mužmi alebo zrútenými mileniálmi. Tvárou v tvár tejto mýtickej tvorivosti sa človeku môže vybaviť pokrik Niklasa Luhmanna, nemeckého giganta sociológie. Keď mu ktosi rozprával o tom, čo si ľudia myslia, prerušil ho výkrikom: „Mená! Adresy! Nech si to môžem osobne overiť.“ Výzvu na konkrétnosť je dobré mať na pamäti v čase, keď vraj ľudia vedia, čo si myslia ženy, študenti alebo tí „privilegovaní“ a v ktorom niekoho každú chvíľu vyhlasujeme za hovorcu generácie.
Johnny Depp a Kate Mossová tvorili pár v 90. rokoch, Depp, vekom boomer, sa tejto kategórii svojím správaním vymyká. Foto: Profimedia.sk
Johnny Depp a Kate Mossová tvorili pár v 90. rokoch, Depp, vekom boomer, sa tejto kategórii svojím správaním vymyká. Foto: Profimedia.sk
Na mýtické myslenie zvádza zvlášť rétorika generácií, v ktorej sa vyžívajú politici, verejní intelektuáli a používatelia sociálnych sietí. Aj tento jav si vyslúžil vlastný názov – hovorí sa mu generacizmus. Kedysi bývala generácia relatívne nevinná kategória. Ako meradlo spoločenského vývoja sa stala podstatnou v čase, v ktorom odkaz na storočie alebo na kráľovskú dynastiu prestal mať výpovednú hodnotu. V popredí sa pojem ocitol v povojnovom období. Vojna proti sebe postavila tých, ktorí konflikt zažili, a tých, ktorí poznali až povojnové usporiadanie. Generačné vedomie a sociálna trauma mali tendenciu ísť ruka v ruke.
Dnes sa pojem generácie často javí ako nástroj, ako skutočnosť skôr utvárať ako popisovať. Často posmešné označenia jednotlivých generácií navyše fungujú ako strelivo v kultúrnych vojnách. Negatívny nádych slova boomer je príznačný. Pôvodne išlo o neutrálne označenie pre skupinu narodenú medzi rokmi 1946 a 1964 v Amerike. Slovný základ boom odkazoval jednoducho na prudký nárast počtu novorodencov.