S podobným znením zákona o zimných pneumatikách, ktorý platí v Slovenskej republike, je možné sa stretnúť aj v mnohých ďalších krajinách starého kontinentu. Predovšetkým v tých, kam vodiči najčastejšie jazdia za zimnými športmi – v Rakúsku, Taliansku, Francúzsku alebo vo Švajčiarsku.
V niektorých štátoch sú však pravidlá ešte prísnejšie a zimné pneumatiky musí mať vodič na aute obuté aj vtedy, ak na vozovke nie je ani centimeter snehu či ľadu, pričom majú zákonne určený začiatok a koniec ich používania. Medzi také patria napríklad Turecko, Chorvátsko, Slovinsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko či Fínsko.
Opačná je situácia v štátoch ako Spojené kráľovstvo, Belgicko, Holandsko, Portugalsko, Grécko alebo Cyprus. V nich povinnosť zimných pneumatík uzákonená nie je. Ďalšími krajinami, ktoré spadajú do tejto skupiny, sú napríklad Poľsko, Ukrajina, Maďarsko alebo Bulharsko.
Minimálna hĺbka dezénu sa v jednotlivých európskych štátoch líši
Okrem povinnosti mať zimné pneumatiky, ak sa na vozovke nachádza súvislá snehová vrstva, ľad alebo námraza, platí na Slovensku pre tieto pneumatiky minimálna hĺbka dezénu 3 milimetre pre automobily do 3,5 tony a 6 milimetrov pre vozidlá nad 3,5 tony.
Prekvapením sú krajiny ako Nemecko, Taliansko, Švajčiarsko alebo Španielsko, kde zákony stanovujú minimálnu povolenú hĺbku dezénu zimných pneumatík iba na 1,6 milimetra. Naopak, v Česku si musia vodiči dávať pozor, aby minimálna hĺbka vzorky neklesla pod 4 milimetre.
„S klesajúcou hĺbkou dezénu klesá výkonnosť pneumatík najmä na mokrom povrchu. Na zaistenie spoľahlivej trakcie a dobrej priľnavosti na zasneženom a zľadovatenom povrchu by tak mala byť hĺbka dezénu vždy dostatočná,“ hovorí Aleš Langer, šéf Technického zákazníckeho servisu v spoločnosti Continental Barum.
Zimné pneumatiky by mali mať na svojej bočnici vždy označenie symbolom snehovej vločky s tromi alpskými vrcholmi (3 PMSF = Three Peak Mountain Snow Flake). Základné označenie písmenami M+S (Mud+Snow, teda blato+sneh) postačuje z pohľadu zákona na Slovensku alebo v Česku, ani minimálne však nezaručuje zimné vlastnosti plášťa.
Po roku 2010 prevzala Európa do svojej legislatívy pôvodne kanadské značenie 3 PMSF, keď musí pneumatika preukázať svoje zimné vlastnosti v testoch a od roku 2018 zaradilo Nemecko tento symbol ako prvé na označenie zimných pneumatík. Ako tvrdí Langer, tento symbol ako značenie pneumatík sa postupne začal vyžadovať aj v niektorých ďalších krajinách – napríklad v Nórsku, Fínsku, Švajčiarsku a ďalších.
Aj v zime jazdite bezpečne
Veľký rešpekt si na zimných cestách vyžaduje znížená adhézia, teda priľnavosť pneumatík k povrchu cesty, ktorá je napríklad mokrá, primrznutá alebo zasnežená. Návodov, ako zvládnuť šmyk je veľa. Niektoré sú príliš vedecké a dopodrobna popisujú fyzikálne zákony, iné sú už prekonané.
Strata priľnavosti v nevhodnom okamihu je nepríjemná a každý na ňu podvedome reaguje inak. Na tom, ako udržať auto v požadovanom smere, ako sa vyhnúť prekážke či spomaliť, pracujú konštruktéri od počiatku automobilizmu. Neustále sa vyvíjajú dokonalejšie podvozky, riadenie, brzdy, pneumatiky i elektronické asistenčné systémy. Autá majú čoraz dokonalejšie jazdné vlastnosti, lepšiu ovládateľnosť, ale negatívnu úlohu vo vývoji hrá čoraz vyššia hmotnosť vozidiel i subjektívne horšie vnímanie rýchlosti, najmä vo vyšších autách.
Hranice šmýkania sa nám azda podarilo posunúť ďalej, do vyšších rýchlostí, ale strata kontroly nad situáciou prichádza náhle, času na správnu reakciu je menej. Z poslušného auta sa vzápätí stáva minimálne 1,5-tonové teleso, ktoré je v moci zákona zotrvačnosti. Vtedy obyčajne vodiči tvrdia, že dostali šmyk. Ako nečakaný dar. Šmyk sa nedostavuje, za šmyk je zodpovedný vodič, ktorý ho vyvolal. Či vedome alebo nevedome a niekedy aj v spolupráci so zlým technickým stavom auta či pneumatík.
Typická nebezpečná situácia v zime je šmyk v zákrute. Návody na zvládnutie sa niekedy začínajú teoretizovaním o koncepcii, kde má auto motor (či vpredu alebo vzadu) a ktoré kolesá poháňa. A z toho by sa dalo teoreticky predvídať, ktoré kolesá sa začnú po prekročení istých hraníc skôr šmýkať. Ak sú to predné, je auto nedotáčavé, ak zadné, je pretáčavé.
A pretože korektúra nedotáčavého šmyku, teda predných kolies, je jednoduchšia, intuitívna, snažia sa konštruktéri robiť autá tak, aby boli prirodzene nedotáčavé. Náhly pretáčavý šmyk sa bežným vodičom zvláda ťažšie, dôležitá je presnosť a cit. Hrozí, že auto sa podarí rozkývať a šmyk na opačnú stranu je ešte väčší a rýchlejší, ako pôvodný. Platí, že všetky autá môžu zažiť šmyk predných alebo zadných kolies. Na šmyk zadných kolies však treba urobiť viac chýb a správať sa menej logicky, aby nastal. Azda s výnimkou prudkého pridania plynu pri pohone zadných kolies.
Nedotáčavý šmyk – kedy to príde
Odpoveď je jednoduchá, ak vojdete do zákruty príliš rýchlo. Treba však povedať, že odhad rýchlosti je niekedy ťažší. Stáva sa to, keď je v zákrute iný povrch cesty ako pred ňou, (ľad, sneh, mláka), keď má zákruta menší polomer, ako sa nám zdalo na začiatku, keď otočíme prudko volantom alebo ak zabudneme pustiť brzdu.
Ak sa teda už stalo, že vchádzame do zákruty a auto odmietne zatočiť a má tendenciu ísť rovno, v prvom rade uberieme plyn, potom zmiernime natočenie volantu, teda dáme kolesá viac rovno. Vtedy obyčajne pneumatiky získajú stratenú priľnavosť a po pár metroch môžeme opäť natočenie volantu zväčšiť.
Pohyby volantu by mali byť jemné, i keď je na to obyčajne málo času. Ak je čas a dosť priestoru na brzdenie, dá sa niekedy využiť aj to, ale iba ak v čase brzdenia vyrovnáme volant a potom opäť zatočíme.
Toto však za vás dokáže urobiť aj ABS. Protiblokovací systém principiálne neskráti brzdnú dráhu, ale umožní vám počas brzdenia meniť smer jazdy, teda napríklad obísť náhlu prekážku. Najlepšie je vyskúšať si to na voľnom priestranstve alebo v škole šmyku. Ak chcete výhody ABS využiť efektívne, musíte v kritickej situácii brzdiť naozaj intenzívne, pomerne veľkou silou na brzdový pedál.
Aj auto s predným pohonom alebo štvorkolka, teda prirodzene nedotáčavé, sa môže stať pretáčavým, tu však museli nastať menej prirodzené okolnosti. Vodič napríklad v zákrute príliš náhle ubral plyn, pribrzdil alebo zatiahol ručnú brzdu. Príčina môže byť aj v aute: nesprávny tlak v zadných pneumatikách, opotrebované zadné pneumatiky, zlé rozloženie nákladu, preťažené auto, opotrebované zadné tlmiče pruženia či opotrebované pružiny. Ak má auto predný pohon, pridaním plynu sa pretáčavý šmyk vyrovná ľahšie.
Dôležitá je prevencia
Rovnako dôležité, ako vedieť šmyk zvládnuť, je vyhnúť sa mu. Je to jednoduchšie. Vyžaduje si to dodržiavanie istých zásad. Nešoférujte v nevhodnej obuvi, hrubé podrážky a vysoké opätky čižiem bránia citlivému ovládaniu pedálov. Volant držte v správnej polohe oboma rukami. Dokonale sa sústreďte na jazdu. Sledujte situáciu čo najďalej pred svojím autom a predvídajte, čo zlé urobia ostatní účastníci cestnej premávky.
Správny postup pri prejazde zákrut je:
- brzdite iba vtedy, ak máte kolesá v priamom smere, ak auto ide ešte po rovine
- zaraďte vhodný prevodový stupeň
- už pred zákrutou spomaľte tak, aby ste mohli v zákrute jemne pridávať plyn
- volantom otáčajte jemne a plynulo
- voľte stopu prejazdu tak, aby bol polomer oblúka čo najväčší
- neunáhlite sa, zostaňte dlhšie pri vonkajšom okraji svojho jazdného pruhu
- počítajte s priestorovou rezervou, ak by bolo treba korigovať miernu nedotáčavosť
- vo výjazde veďte auto opäť na vonkajšiu stranu svojho jazdného pruhu
Dôležité je nedať sa prekvapiť. Počítajte s poľadovicou najmä na mostoch či v zákrutách orientovaných na sever, kam málo svieti slnko. Pozorujte povrch cesty, ak je doteraz mokrá lesklá cesta matná, primŕza. Ak nikoho neobmedzíte, skúste si prudším pribrzdením, ako auto reaguje na neznámom povrchu. Buďte pozorní, ak sa zmenší odpor riadenia alebo sa zmení šum vychádzajúci z pneumatík.