1. Prezidentka prehovorila
Prezidentka Čaputová na to išla so správou o stave republiky zostra. Začala kriticky: nárastom chudoby, nezvládnutou energetickou krízou a kolapsom dôvery. Skončila štatistikou o masívnej nespokojnosti v spoločnosti. A výzvou – aj keď diplomaticky zabalenou – na predčasné voľby. Stred prejavu bol ďakovnou rečou Európskej únii a NATO.
Prezidentka vlastne súčasnému parlamentu citlivo vysvetlila, že by mohol zvážiť svoj odchod. A nové voľby.
Boli to silné odkazy. Nestáva sa často, aby hlava štátu naliehala na pád vlády. Alebo rovno na koniec celého parlamentu a zvolených poslancov. Zuzane Čaputovej sa podarilo jedno aj druhé. V marci 2021 verejne vyzvala Matoviča (čiže celú vládu) na demisiu a odchod. Pobúril ju nákup ruskej vakcíny. V novembri 2022 niečo podobné radí poslancom. Pretože ju znepokojuje nárast nespokojnosti a nedôvery.
Práve v tomto však prezidentka nedopovedala jednu veľmi podstatnú vec. Nárast chudoby, rekordná inflácia, pád reálnych príjmov ľudí, nespokojnosť „s celkovým smerovaním“ – to všetko sú len v skromnej miere následky politiky slovenskej vlády. V oveľa väčšej miere sú to následky politiky Západu a Európskej únie. Tej politiky, ktorú aktívne podporuje aj prezidentka. To isté platí aj pre riešenia. Sú hlavne na európskej úrovni.
Energetická kríza a prudká inflácia, ktorá brzdí ekonomický rast, sa začali prejavovať už koncom roka 2021. A stáli za nimi – ako pripomína ekonóm Daniel Lacalle – zlé politické rozhodnutia v EÚ. Hlavne tlak na „zelené energie“ a obmedzovanie spotreby v rámci boja s klimatickými zmenami. Krátko nato prišli politické rozhodnutia o energetických sankciách, čo viedlo k zosilneniu trendov, resp. inflácie. A k ďalším ranám pre priemysel aj pre peňaženky ľudí.
Presne túto politiku – politiku zelenej energie a politiku energetických sankcií – veľmi dôrazne podporovala a podporuje aj prezidentka Čaputová. „Riešenia“, ktoré navrhuje, sú pritom len kozmetické. A virtuálne. S rastom cien a chudoby vraj musí zabojovať vláda – finančnou podporou zasiahnutých podnikov a domácností. Inými slovami: máme si poradiť a pomôcť sami. Prerozdeľovaním toho, čo nám po kríze ostalo vo vrecku. Prípadne aj novými voľbami, ktoré by vraj mohli zastaviť pád dôvery k autoritám.
Jedno aj druhé je ilúzia. Presúvanie štátnych peňazí na hasenie inflácie nepohne s podstatou problému: s predraženými energiami, ktoré sú ekonomicky neúnosné. Predčasné voľby by zas mohli prekonať politickú krízu, no s obnovením celkovej (systémovej) dôvery to bude zložitejšie. Tá má širšie dôvody a koroduje vo väčšine európskych krajín.
Riešením je tlačiť na také európske rozhodnutia, ktorými sa prehodnotí nezmyselná energetická politika EÚ. Teda neúnosný súbeh zelenej agendy a politiky energetických sankcií. Jedno aj druhé sa dá predsa nastaviť tak, aby bola inflácia únosná. Pre ekonomiku aj pre ľudí. Mať extrémne vysoké ceny energií a popritom prosperovať je nemožné.
Ak sa európsku energetickú politiku nepodarí prehodnotiť a vrátiť do rovnováhy, výsledkom bude (celkom nevyhnutne) prehlbovanie krízy aj chudoby. Nielen na Slovensku. V Európe.
Lídrov EÚ a prezidentku Čaputovú pritom môžeme upodozrievať, že im nejde o európske riešenie ani o európske záujmy. Sú posadnutí protiruskou politikou. Energetická revolúcia má priniesť trvalé obmedzenie spotreby energií. Aj za cenu drastického poklesu životnej úrovne Európanov. Hybridná vojna bude nákladná. Vyžiada si obete. Veľa obetí.
A následky? Nárast chudoby? Prepad reálnych príjmov? Kríza dôvery? To nech si vyžerú národné vlády a ich voliči. A ak to bude nutné, nech padajú a nech prichádzajú nové, ktoré bude čakať to isté…
Prejav prezidentky bol veľmi poučný.
2. Aj Kiska prehovoril
So zvláštnymi odkazmi prišiel aj predchodca prezidentky Čaputovej. Kiska sa vrátil k svojej starej obľúbenej téze, že „Slovensko bolo mafiánskym štátom“.
Slová exprezidenta sú úbohé. Kritizovať vlády, mať výhrady k režimu, odsudzovať iných za zlú politiku, to všetko je v poriadku, ak je to primerané. No odsúdiť a zhodiť celý štát ako mafiánsky, to bol extrém. Je smutné, že exprezident túto tupú tézu vytrvalo opakuje.
A opakuje ju z tých istých dôvodov, aké sme videli pred pár rokmi, keď s tým začal. Kým oligarchovia a zločinecké skupiny rozkrádali Slovensko, prezident Kiska bol s kritikou pomerne opatrný. Nevyskakoval. Nechcelo sa mu.
Obrat od prispatého štýlu Kisku k zúrivým obvineniam celej republiky prišiel až po tom, čo Kiskovci narazili na vyšetrovateľov a prokuratúru (2017). Pre podozrenia z daňových podvodov. Až vtedy prezident usúdil, že Slovensko je mafiánsky štát.
A Kiska hlava mafiánskeho štátu, žiadalo by sa vtedy dodať…
Dnes zopakoval to isté a s tým istým motívom. Dôvod: aj dnes, keď je Kiskova strana vo vláde, je Kiska stíhaný za daňový podvod. Prokurátor ho obžaloval. A čaká ho súdny proces.
A aj dnes sa Kiska snaží presvedčiť verejnosť, že jeho kauza bola spolitizovaná a že on je len obeť. Obeť mafie a mafiánskeho štátu.
Smutné. Od bývalých lídrov Kiskovho formátu by sme pri verejných vystúpeniach a rozhovoroch očakávali viac ako očierňovanie Slovenska, ktoré zastupovali.
Kiska tým ukázal, že bol nielen slabý prezident. Je aj veľmi slabý exprezident.
3. Vydierači v bielych plášťoch
Asi najvážnejšou udalosťou týždňa je víťazný pochod lekárskych odborov za vyššími platmi. Ich úspech sa tvári ako dohoda, ale od dohody to malo ďaleko. Bol to diktát platových požiadaviek nemocničných lekárov. Jeho výsledok je vysoko nad finančnými možnosťami rozpočtu a daňových poplatníkov.
Samozrejme, málokto asi pochybuje, že lekári si zaslúžili vyššie platy. Už počas pandémie začali hromadne opúšťať nemocnice. Uprednostnili prácu v ambulanciách alebo v zahraničí. Zvýšenie ich platov bola praktická nevyhnutnosť. Za dohodu by sa však dalo považovať to, čo im vláda (s nožom pod krkom) ponúkla pred dvoma týždňami. Slovenský lekár mal zarábať mierne viac ako český (vyše 4 100 eur s príplatkami). Hoci české ekonomické možnosti sú výrazne lepšie ako slovenské.
Lekári ponuku odmietli. Z vlády "vytrieskali" oveľa viac. K zvýšeným platom chceli ešte ďalšie príplatky za prax. Po novom majú v priemere zarábať 4 600 eur. Oveľa viac ako ich českí kolegovia.
Následky budú drsné. Rozpočet bude preťažený požiadavkami na platy lekárov. O to menej ostane pre ostatných zdravotníkov, na investície do prístrojov, do modernizácie nemocníc… Alebo do valorizácie platov v iných, takisto dôležitých profesiách.
Lekári vlastne dosiahli opak toho, čo sľubovali. Pôvodne tvrdili, že im nejde o platy, ale o kvalitu nemocníc. A o pacientov. Nakoniec sme tu mali bitku o ďalšie príplatky k zvýšeným platom. V takom rozsahu a s takým uleteným výsledkom, ktorý neumožní dvíhať úroveň nemocníc – a doháňať iné dlhy. Tie len porastú.
Visolajský sa bráni, že ich požiadavky boli prijateľné a že vláda vraj zahnala lekárov do kúta. Nie, nebolo to tak (aspoň nie vo finále, počas novembra). Ak niekto niekoho hnal do kúta, tak lekári chorých ľudí.
4. Sulík v slučke
Sulíkovi treba uznať, že vie prekvapiť. Niekedy až tak, že mu takmer nikto nerozumie. To sa stalo aj teraz. Časť poslancov SaS, konkrétne zbehovia zo strany Za ľudí usadení v klube SaS, podržala ministra vnútra Mikulca. Krátko na to Sulík oznámil, že treba odvolať celú Hegerovu vládu. Inak by vraj Fico v riadnom termíne vyhral voľby.
Súbežne s tým sme sa dozvedeli, že Sulík nechce v prípade pádu vlády predčasné voľby. Chcel by rokovať buď o novej koalícii, alebo o dočasnej úradníckej vláde. Predčasné voľby sú z pohľadu poslancov SaS asi posledná možnosť.
Premety Sulíka sa dajú vysvetliť len jediným spôsobom. Dostal sa pod tlak a kopí chyby. Pripomína muža v pasci, ktorý sa z nej snaží dostať – a ešte viac sa zamotáva.
Sulík má pravdu vo východiskách. Jeho plán B – posedkávanie v opozícii – nefunguje. Ani ho nikdy nechcel. Pracoval na pláne A, ktorým malo byť odstavenie Matoviča a vláda Hegera so SaS. Nevyšlo. Odvtedy SaS vytrvalo padá. V prieskumoch je o tretinu slabšia ako v lete.
Spätný pohľad hovorí, že Sulík urobil osudovú chybu. Kým bol vo vláde protiváhou Matoviča, zarábalo mu to. Bez námahy. Keď v lete prepálil požiadavky, prehral súboj s OĽaNO a spadol zo stoličky, dostal sa zo stredu ihriska na okraj. Logicky. Politika SaS prestala byť zaujímavá.
Sulík opäť pôsobil ako špecialista na rozbíjanie vlád. Preto to nemohol preháňať ani v opozícii. Snažil sa plachtiť niekde medzi tolerovaním Hegerovej vlády a opozičnou politikou. Až do štvrtka, keď usúdil, že takto to ďalej nepôjde.
Ešte aj v tom má Sulík pravdu. Nejde to. Nejde to ani jemu, ani vláde, z ktorej odišiel.
Vrcholne absurdné je len to, že spolu s pádom vlády nežiada predčasné voľby. Lebo presne to by bolo politicky poctivé a pre spoločnosť stráviteľné.
Namiesto toho sa chce s vedierkom a lopatkou spustiť dole do septiku, aby z tekutej hmoty modeloval novú vládu. Už tretiu od volieb 2020. Tretí pokus v réžii Sulíka za dva a pol roka. Raz s premiérom Matovičom, potom s premiérom Hegerom, potom…
Po tejto skúsenosti by možno nezaškodilo premyslieť zmenu ústavy. A zvážiť pravidlo, že ak po voľbách padne dvakrát vláda (riadna aj náhradná), parlament sa rozpustí. A tretí pokus bude patriť voličom. Nie chlapíkovi, ktorý sa s iskrou v oku hrá s detonátorom.