Dve mapy Uhorska. Čo nás učí Orbánov šál?

Občas sa u našich južných susedov stane, že mapu súčasného Maďarska nahradia mapou Uhorského kráľovstva. Naposledy takto rozvíril vody Viktor Orbán, keď sa na nedávnom futbalovom zápase nechal odfotografovať so šálom, na ktorom bola silueta Uhorska v maďarských farbách. Nebolo to dielo náhody. Orbán neraz ukázal, že so symbolmi vie narábať a pracuje s nimi vedome. Na slovenskej strane tieto gestá už tradične vyvolávajú protestnú reakciu. A je to v poriadku. Ťažko by bolo uveriť, že si maďarský premiér iba chcel pripomenúť viacnárodné Uhorsko.

Čo ak by však Slováci reagovali inak ako sa očakáva? Sebavedomo. Tak ako píše vo svojej nedávnej eseji Vladimír Palko.

Sebavedomo neznamená odpovedať na provokáciu provokáciou, ani si na oplátku nárokovať územia Maďarska. Našou odpoveďou na privlastnenie si uhorských dejín môže byť to, že sa k nim hrdo prihlásime aj my a vrátime sa tak k Uhorsku spred 19. storočia. 

Carte rouge

Obľúbenou pomôckou niektorých nacionalistov spoza Dunaja bývajú etnické mapy, ktoré ukazujú absolútnu dominanciu maďarského etnika v strede Karpatského bazéna v kontraste s marginálnymi národmi žijúcimi na perifériách Uhorska. Najobľúbenejšou je mapa známa ako Carte Rouge (Červená mapa). Toto pomenovanie si vyslúžila vďaka tomu, že na nej absolútne dominuje maďarská národnosť zobrazená červenou farbou. Vznikla pod vedením grófa Pála Telekiho na účely mierovej konferencie v Trianone a mala byť silným argumentom pre zachovanie Uhorska v jeho pôvodných hraniciach. Maďarská delegácia vedená grófom Albertom Apponyim totiž predpokladala, že na mierovej konferencii bude mať možnosť o osude Uhorska rokovať. 

Mapa vytvorená pod vedením Pála Telekiho na podklade sčítania obyvateľstva v roku 1910. Foto: wikimedia

Maďarské elity vtedy nenechali nič na náhodu a prišli na konferenciu maximálne pripravení. Historik Roman Holec uvádza, že priniesli vraj až 35 memoránd, 311 rozsiahlych príloh a 100 máp, na ktorých pracovali tímy expertov niekoľko mesiacov. Intelektuálne podkutá maďarská delegácia mala pripravených množstvo argumentov, prečo je potrebné Uhorské kráľovstvo zachovať, gróf Apponyi mal pripravenú reč a čerstvo ušitý oblek. K svojmu bohatému šatníku sa totiž nedostal. Jeho šľachtické sídlo v Malinove bolo už nejaký čas v československých rukách a Čechoslováci neváhali jednému z najvýraznejších symbolov maďarizácie sťažiť jeho cestu do Paríža a neumožniť mu zobrať si z kaštieľa jeho garderóbu.

Gróf však nezostal v hanbe, v Budapešti si dal expresne rýchlo ušiť nové obleky, pricestoval do Paríža a v perfektnej francúzštine, doplnenej zhrnutím v angličtine a taliančine, obhajoval existenciu Uhorska a pokúšal sa vyrokovať lepšie podmienky pre Maďarsko (v tomto čase už ťažko hovoriť o Uhorsku, Maďari už zostali vo svojej snahe o zachovanie jednoty krajiny osamotení). Ale rokovať už nebolo o čom. Podmienky mierovej dohody boli dané, dohodové mocnosti už rokovať neprišli. Úlohou maďarskej delegácie bolo len podpísať. A tak sa aj napokon stalo.

Ale späť k mape. Carte Rouge sa preslávila vďaka tomu, že vykresľuje Uhorsko ako krajinu s absolútnou prevahou maďarskej národnosti. Tá je prítomná aj v oblastiach ako sú Kysuce, Turiec, či Liptov. Mapa bola vytvorená na podklade sčítania ľudu z roku 1910, ktoré však bolo značne sporné, na čo už poukázal nejeden historik. 

Iné Uhorsko

Iný príbeh ukazuje mapa, ktorá je síce až z roku 1924, vytvorená je však na základe údajov z roku 1773. Jej autorom je historik ruského pôvodu profesor Alexej Leonidovič Petrov.

Ten dielo vytvoril na podklade najstaršieho uhorského úradného lexikónu sídiel z roku 1773. Lexicon universorum regni Hungariae locorum populosorum, ktorý si objednala Uhorská kráľovská miestodržiteľská rada, je súpisom všetkých sídiel v Uhorsku. Lexikón uvádza názvy miest, mestečiek a obcí vo viacerých používaných jazykových formách, a čo je dôležité, uvádza tiež prevládajúci jazyk obyvateľstva v jednotlivých sídlach.

Národopisná mapa Uher vytvorená A. L. Petrovom na podklade údajov z lexikónu sídiel roku 1773. Foto: gallica

Na prvý pohľad možno mapa nepôsobí príliš odlišným dojmom, než iné mapy zobrazujúce uhorské národnosti. V detailoch sú však rozdiely výrazné. Zásadné. Mapa ukazuje Uhorsko takmer storočie pred systematickou maďarizáciou. Uhorsko, ktoré je mnohovrstevnaté, premiešané a komplikované. Nakresliť jednoznačnú hranicu medzi jednotlivými národmi (resp. jazykmi) by tu bolo prakticky nemožné.

Príkladom, ktorý akoby stelesňoval charakter viacnárodného Uhorska, je formujúce sa centrum kráľovstva, budúca Budapešť. Zatiaľ iba súmestie tvorené Budínom, Starým Budínom a Pešťou. Na malom priestore tohto trojmestia a jeho okolia žijú vedľa Nemci, Maďari, Slováci a Srbi. Navyše pás slovenského osídlenia sa tiahol takmer neprerušene od dnešných slovensko-maďarských hraníc až na juh do Pešti a dokonca ešte hlbšie na juh. Slováci sa preto nemali dôvod ani v centre kráľovstva cítiť ako cudzinci. 

Okolie Budína a Pešti bolo obývané najmä maďarským, nemeckým, slovenským a srbským obyvateľstvom. Foto: gallica

Hoci na prvý pohľad mapa ukazuje väčšie územie obývané maďarským obyvateľstvom, treba si všimnúť, že zhruba stred maďarskojazyčného územia je veľmi riedko osídlený. Oproti tomu slovenské oblasti ako napríklad Turiec či okolie Nitry, ukazujú vysokú hustotu sídiel. Iste, aj na slovenskom jazykovom území by sa našli redšie obývané oblasti. Aj tie však majú omnoho vyššiu hustotu sídiel.

Je dobré túto mapu poznať. Tak pre Slovákov, ako aj pre Maďarov a iné národy Uhorska. Mapa vychádza z lexikónu, ktorý nikomu nestraní. A práve tu môžeme vidieť, že Uhorsko patrilo všetkým. Netreba plakať nad tým, čo všetko Slováci stratili a kde sa všade asimilovali. Treba to však vedieť pre sebavedomejší pohľad na spoločné uhorské dejiny. Možno potom lepšie pochopíme aj našich maďarských susedov. A popritom aj naše vlastné dejiny. Storočia vývoja sa totiž nedajú pochopiť bez kontextu, len pohľadom na mapu modernej Slovenskej republiky.

Ak chcete spoznávať Uhorsko v 18. storočí, tu je vhodný spôsob prokrastinácie.