Maďarská zahraničná politika voči Slovensku viedla vždy cez Komárno – cez Maďarov na Slovensku. Vytváralo to z času na čas isté pnutie, podporovalo nacionalistov na oboch stranách Dunaja a nebolo to dobré pre nás a v dôsledku ani pre našich Maďarov.
Včera sme videli zmenu.
Bratislavu navštívil minister zahraničných vecí Péter Szijjártó a bolo ho všade plno.
Stihol stretnutie so svojím náprotivkom ministrom Káčerom (najväčším kritikom Orbána vo vláde), aj oficiálne stretnutie ministrov vo formáte V4. Stretol sa aj s ministrom financií Matovičom (po jeho boku sedeli poslanci Gábor Grendel a György Gyimesi), po rannej omši ho prijal arcibiskup Stanislav Zvolenský, stretol sa s Petrom Žigom z Hlasu, so zástupcami maďarskej Aliancie aj s Robertom Ficom a vedením jeho strany v centrále Smeru.
Keď si pozriete fotky, všade samé úsmevy a dobrá nálada. To všetko krátko pred tým, ako aj Slovensko bude v Bruseli hlasovať o návrhu na zablokovanie 7 miliárd eur pomoci pre Maďarsko. K tomu hlasovaniu dôjde v čase, keď iná krajina V4 predsedá Únii.
Skutočný odkaz Szijjártóvej bratislavskej návštevy bol však ešte hlbší. A stretnutie s Robertom Ficom v tom zohráva kľúčovú rolu.
Maďari stoja o spoluprácu, stoja aj o podporu Slovenska pred hlasovaním o návrhu Európskej komisie, ale ešte viac odkazujú, že potrebujú spojenca.
Povedzme hneď a jasne, že slovenská vláda by mala Maďarsko podporiť a návrh Európskej komisie odmietnuť. Rozkladá totiž EÚ a neprimerane trestá Maďarsko, ktoré nie je ani skorumpovanejšie, ani bezprávnejšie, ako iné štáty Únie. Správa eurofondov a masívnej podpory cez Fond obnovy v Taliansku, Rumunsku, Bulharsku či Grécku je zrejme väčším problémom, ešte viac to platí pre dlhy a migráciu. A ak si Brusel vyberá jeden terč namiesto riešenia problému, je to účelové a je za tým ideológia. Jedno aj druhé EÚ ohrozuje viac ako maďarské vnútroštátne právo.
Poďme však k skutočnému odkazu Szijjártóvej návštevy.
„Robert Fico si zaslúži úctu Maďarov a Maďarska,“ bývalý premiér je na Slovensku „politik určujúceho významu,“ ak niekomu vadí, že sa s ním stretám, „je to jeho problém“. Szijjártó by Fica podporil viac iba vtedy, keby sa „pomýlil“ a nazval ho nie bývalým, ale budúcim premiérom.
Žiadny slovenský politik doteraz nedostal z Maďarska takú výraznú podporu. Ešte aj v Aliancii musia závidieť.
Čo sa to deje?
Najskôr kontext.
Slovenské médiá stretnutie Fica a Szijjártóa a jeho obsah plošne odignorovali. Do verejnoprávnej televízie sa dostala iba kritická reakcia ministra Káčera naň, nič z toho, čo na Súmračnej zaznelo. Ale keď použijete vyhľadávač, zistíte, že všetky maďarské naše médiá o tom informovali.
Takže Viktor Orbán úspešne poslal odkaz Maďarom na Slovensku. Ten odkaz znie jednoducho: Maďarsko by privítalo návrat Roberta Fica k moci.
K tomu tri poznámky.
Po prvé, Orbán by takto nadštandardne nepodporoval Fica a Smer, keby na to nezadávala dôvod slovenská vláda. Od zmeny vlády v roku 2020 sme oslabovali V4, nedokážeme sa jasne vyjadriť, či Maďarsko podporíme pri hlasovaní o návrhu Komisie na odobratie 7 miliárd eur z Fondu obnovy. Nehráme čistú a otvorenú hru ani voči Poľsku, ani voči Maďarsku. Hegerov úsmev so šálom nie je všeliek, napokon rozhoduje jasné slovo a zdvihnutá ruka.
Nekoná ani slovenský parlament, ktorý by vládu a ministra Káčera mohol zaviazať na nejakú politiku voči Maďarsku, V4 aj Bruselu. Nedeje sa nič z toho.
Orbán zároveň vie, že to nesmie prehnať. Prehnal to s priamou podporou Babiša pred voľbami v Česku, o to horšie sa k nemu teraz správa Fialova vláda. A Česi, ako ukázal ich minister zahraničných vecí v Bratislave, si už na Maďarsko osvojili bruselský pohľad.
Orbán je v zložitej situácii. Presnejšie v mimoriadne zložitej situácii.
A to je druhá poznámka.
Dôvodom nie sú len fondy a tlak z EÚ, dôvodom sú aj dôsledky jeho politiky súvisiacej s vojnou na Ukrajine. Orbán pritom neurobil chybu, s Ukrajinou je solidárny, Maďarsko prijalo, podobne ako ostatná štáty V4, vysoké počty utečencov, podporilo všetky sankcie proti Rusku. V tom sa správajú ako každý člen EÚ či NATO (výnimkou v Aliancii je iba Turecko).
Maďarsko však nevyváža na Ukrajinu zbrane, dôvodom je maďarská menšina na západe štátu, aby sa nestala terčom ruských útokov. A Budapešť ani nevolá po čoraz ďalších sankciách proti Rusku, naopak, upozorňuje na to, že neplnia svoj účel a poškodzujú Európu a záujmy našich firiem a štátov. Preto žiadajú ich prehodnotenie a zmenu prístupu. Možno to zhrnúť do vety, že medzi Ruskom a Európou nemá byť železná opona. Vlastne ešte niečo neprenikavejšie ako bola železná opona.
Na Maďarsko dlhodobo ostro útočí prezident Zelenskyj, niektorí lídri EÚ aj USA (Biden ho nepozval na demokratický samit). Orbán vie, že jeho krajina na to doplatí bez ohľadu na to, či vo vojne „vyhrá“ (čítaj preváži) Ukrajina alebo Rusko. Ak „vyhrá“ Ukrajina, Maďarsko bude označené za zradcu a vyvrheľa, ak „vyhrá“ Rusko, tlak Západu (najmä USA) na našu časť Európy bude ešte väčší a Maďarsko bude ako v kliešťoch.
Dá sa tomu čeliť iba čiastočne – a iba so spojencami. Úspech pritom nemajú v rukách Maďari.
Zmenu môže priniesť iba zmena politiky USA, Orbán preto stavil na rozhodnú podporu Trumpa. V Európe prišiel o spojenca v Slovinsku, udržuje kontakty so Srbskom (nečlen EÚ), ale najdôležitejší je Vyšehrad. V Česku stavil na Babiša, u nás na Fica.
Dosť riskantná hra, ale zrejme nemá alternatívu.
V svojej podstate však ide o racionálnu úvahu. Ak sa má stredná Európa vymaniť spod tvrdšieho hegemoniálneho tlaku USA posilňujúceho spory, ktoré nie sú v našom záujme, zásadne rozhodujúca je koalícia krajín na východe Európy. Dnes ju „dirigujú“ Američania, ale nikto nedoplatí na dlhodobú vojnu na Ukrajine viac ako východná Európa. Orbán sa však nesnaží len vyvažovať americký tlak, on plní dôležitú rolu aj pre niektoré veľké západoeurópske štáty. Dovolí si povedať viac ako Macron a rozhodne viac ako Scholz.
Nemci a Francúzi tiež doplácajú na vojnu na Ukrajine a Orbán pre nich v istom zmysle plní dôležitú rolu. Podľa jednej rumunskej znalkyne Vatikánu to bol Orbán, kto varoval pápeža Františka pred tým, že „štekot NATO“ vedie k vojne, a Orbánovo slovo tým vzrástlo. Aj z Moskvy odsunutý metropolita Hilarion skončil v Budapešti.
Akákoľvek zmena politiky proti vojne sa tak viac či menej opiera o Orbána.
A na tento vlak včera definitívne nastúpil aj Robert Fico, čo je tretia poznámka k téme.
Fico včera na tlačovke so Szijjártóm povedal na tému vojny viac ako doteraz. Oznámil, že ak sa Smer dostane k moci, zastavia sa zbrojné dodávky na Ukrajinu. (Doteraz Smer kritizoval dodávky zbraní, ak sme ich nedokázali adekvátne nahradiť, argumentom teda bola domáca obranyschopnosť.) Slovensko bude naďalej pomáhať, ale už iba humanitárnou pomocou. Zbrane dostanú stopku.
Fico bude proti „nezmyselným pôžičkám“ z EÚ Ukrajine, tento štát nazval jedným z najskorumpovanejších ak aj nie vôbec "najskorumpovanejším na svete," pomoc preto musí prísť inak. (Tému rozkrádania zahraničnej pomoci už dnes za dverami riešia všetci veľkí hráči, píše o nej Economist a varujú pred ňou insideri, ktorí upozorňujú na „40-percentné fíčko“ a budovanie novej oligarchie na Ukrajine, jedna má vznikať okolo armády, druhá okolo prezidenta.)
Fico sa včera stal najotvorenejším kritikom Ukrajiny v našej politike.
Je to prvá úvaha, ktorá ide poza horizont vojny a ktorá začína pracovať s tým, že vojnou zničená a mimoriadne vyzbrojená Ukrajina sa môže stať zdrojom problémov pre okolité štáty. Táto téma je dnes verejným tabu, ale každá zodpovedná vláda si kladie aj otázky, čo bude po vojne, koľko utečencov sa vráti a čo sa stane, ak Ukrajina zostane oligarchickým štátom.
A napokon, Fico sa pridal k Orbánovi aj v tom, že požaduje "reformu sankcií" voči Rusku.
Vo všetkých týchto témach sa môže Robert Fico oprieť o podporu verejnej mienky na Slovensku, ale takisto si musí byť istý, že práve vstúpil do otvoreného konfliktu s vládou a veľvyslanectvom USA u nás.
Médiá a mimovládky, ktoré presadzujú transatlantickú líniu, nevyhnutne pritvrdia. To, že o jeho vyhláseniach sa nebude písať ani vysielať v médiách, je len začiatok.
Bolo to zrejmé už dlhšie, ale odvčera sa o tom nedá pochybovať. Témou najbližších parlamentných volieb bude Robert Fico. A za problém sa nebude považovať to, čo Fico znamenal v minulosti, ale najmä to, čo by reprezentoval v budúcnosti.
Zo slovenskej strany bude súčasťou tohto zápasu aj staronová otázka, do akej miery sa o nás rozhoduje doma a do akej za našimi hranicami.
Jedno nespochybniteľné plus však včerajšia návšteva Szijjártóa v centrále Smeru prináša. Ak Orbán naozaj potrebuje Slovensko a Fica ako spojenca, tak potom témy ako šál s mapou Uhorska, skupovanie pôdy a majetkov na juhu Slovenska, či dvojaké občianstvo a Benešove dekréty, by sa naozaj otvárať nemali.