Mali sme tie najlepšie úmysly, ale dopadlo to tak ako vždy. Tento okrídlený bonmot Viktora Černomyrdina je azda najlepším možným komentárom k aktuálnemu vývoju v maďarskej ekonomike. Žiada sa dodať, že inak to dopadnúť ani nemohlo.
Keď maďarská vláda v utorok večer zrušila cenový strop na pohonné hmoty, nestalo sa nič prekvapivé. Pre ľudí znalých ekonomickej teórie či histórie nebolo otázkou, či sa tak stane, ale kedy sa tak strane. Azda všetko, čo sa v Maďarsku v tejto veci udialo, je ako z učebnice.
Maďarskú politiku pritom mnohí obdivovali a dávali za vzor. Lenže ekonomické zákonitosti nemožno len tak poprieť. Vysoké ceny akejkoľvek komodity sú prejavom jej vzácnosti. A žiaden cenový strop či podobný štátny zásah nemôže problém vzácnosti vyriešiť.
Zápas odsúdený na neúspech
Cenový strop na palivá sprevádzali v Maďarsku problémy od začiatku. Umelo znížená cena zvyšovala spotrebovávané množstvo či už zo strany domácich alebo zahraničných spotrebiteľov. Vláda preto neskôr pristúpila k diskriminácii zahraničných a firemných zákazníkov.
Problémy sa vyostrili v súvislosti s odstávkou Dunajskej rafinérie v Száhahalombatte, ktorá je jediným producentom pohonných látok v Maďarsku. Tá prišla kvôli odstávke o takmer polovicu výrobnej kapacity. Za normálnych okolností by výpadok mohol kompenzovať dovoz z iných štátov. Vzhľadom na cenový strop by však išlo o značne stratovú činnosť.
Situácia v poslednom období tak v Maďarsku nápadne pripomínala pomery v Spojených štátoch na počiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia, o ktorej som písal v septembri. Fronty pred čerpacími stanicami, niektoré z nich úplne bez palív, iné s obmedzeným odberom na jedného zákazníka.
Rovnako ako v americkom príbehu spred pol storočia, ani v tom maďarskom neboli primárne príčiny nedostatku vonkajšie, teda embargo a vysoké svetové ceny ropy. Príčinou bol cenový strop, ktorý podnikateľom zabránil v efektívnej alokácii vzácnych zdrojov. Aj výsledok je rovnaký, vláda napokon kapitulovala a nezmyselný strop zrušila.
Poučenie pre ostatných?
Hoci by niekto odmietol závery ekonomickej teórie, v tomto prípade na vlastnú škodu, ťažko môže ignorovať historické skúsenosti. Samozrejme, podobne ako v prípade ropných šokov v sedemdesiatych rokoch minulého storočia môžu byť následky mylne pripísané iným príčinám. Tak či tak, skúsenosť ukazuje, že odstránenie cenového stropu problémy s nedostatkom vyrieši.
Z maďarskej skúsenosti plynie viacero poučení. Jedným je, že cenový strop neodstráni nedostatok danej komodity. Ak niečo spôsobí, tak presný opak. Tým, že cenu umelo drží nízko, vyvoláva v spotrebiteľoch dojem, že regulovaná komodita nie je až taká vzácna, a teda nie je dôvod ňou šetriť.
Iné poučenie sa týka možnosti odstrihnúť sa od ostatných štátov a riešiť si problémy po svojom. Maďari sa spoliehali na vlastné produkčné kapacity a schopnosť dohodnúť si dodávky surovín z Ruska. Z toho azda usúdili, že môžu vlastný trh regulovať, ako sa im zapáči.
Lenže žiadna ekonomika nie je dosť robustná na to, aby sa mohla úplne oddeliť od iných. Zvlášť to platí o malých ekonomikách, ako je tá maďarská či slovenská. Tam, kde sa o sebestačnosť pokúšajú, vedie to k problémom a chudobe. Pritom nikdy nejde len o jednu komoditu – separátne riešenia na jednom trhu môžu ostatné štáty odplatiť na inom.
Je zjavné, že potrebujeme hľadať iné riešenia než cenové stropy. Také, ktoré vyriešia príčiny vysokých cien, teda nedostatok potrebných komodít – či už zvýšením ponuky, alebo znížením dopytu. Manipulácia s cenami nie je riešením, len chabým zakrytím podstaty problému. A ako vidieť v Maďarsku, funguje len krátkodobo.