Začal platiť nový sankčný mechanizmus, ktorý sa týka ropy. Hrozia vyššie ceny i nedostatok palív

Šiesty balík európskych sankcií, ktorý sa od pondelka spustil, má za cieľ znížiť príjmy Kremľa z predaja ropy ruskými firmami. Od tohto dňa platí v rámci EÚ zákaz dovozu ropy, ktorá má pôvod v krajine medveďa.

Štáty, ktoré boli závislé na Rusku ako najväčšom dodávateľovi a nemajú v blízkej budúcnosti iné alternatívy, si však vyrokovali výnimky. Ruská ropa bude preto aj naďalej prúdiť ropovodom Družba do Maďarska, Česka a Slovenska. Poľsko a Nemecko, kam tiež prúdi ropa cez Družbu, uzavreli dohodu o čo najskoršom ukončení dovozu týmto ropovodom. Výnimku dostalo taktiež Bulharsko. Tieto štáty tak naďalej môžu odoberať ropu z Ruska a spracovávať ju.

Od 5. februára, keď začne platiť aj zákaz dovozu produktov z ruskej ropy (benzín, nafta), však tieto krajiny, ktorým sa udelila výnimka, nebudú môcť spracovanú ruskú ropu exportovať do ostatných členských štátov. V praxi to bude znamenať, že ak rafinéria Slovnaft spracuje ruskú ropu, po tomto dátume ju nebude môcť predať napríklad v Poľsku či Rakúsku. Jedinou výnimkou je Česká republika, ktorá si bude môcť obstarávať produkty z ruskej ropy až do 5. decembra 2023. Po tomto dátume však všetky krajiny, ktorým sa udelila výnimka, budú môcť ruskú ropu obstarávať a spracovávať len pre vlastnú spotrebu.

Okrem týchto opatrení prijala Európska únia v rámci šiesteho balíka sankcií aj zákaz „poskytovať priamo alebo nepriamo technickú pomoc, sprostredkovateľské služby alebo finančné prostriedky či finančnú pomoc súvisiace s prepravou – vrátane presunov z lode na loď – ropy alebo ropných výrobkov [...] do tretích krajín, ak tento tovar má pôvod v Rusku alebo sa vyváža z Ruska“.

Panovali však obavy, že takéto opatrenie by narušilo trh s ropou a spôsobilo ešte väčšie obmedzenie ponuky, keďže mnoho tretích krajín využíva pri obchodovaní s ropou európske služby, najmä tie poisťovacie.

Tie aspoň čiastočne utíšil a vyriešil mechanizmus cenového stropu, ktorý začal platiť takisto v pondelok. Únia, členovia skupiny G7 a Austrália sa dohodli na obmedzení ceny ruskej ropy na 60 amerických dolárov za barel, pričom ide o politiku zameranú práve na ostatných zákazníkov Moskvy.

Cenový strop sa má presadzovať najmä prostredníctvom spoločností, ktoré poskytujú prepravné, poisťovacie a iné služby pre ruskú ropu. Ak odoberateľ ruskej ropy zaplatí viac ako je limit, tieto spoločnosti nebudú môcť poskytovať svoje služby, čím sa má zabrániť preprave ropy a jej obchodovaniu za vysoké sumy. Pokiaľ budú tretie krajiny nakupovať ruskú ropu pod aktuálnym cenovým limitom, spoločnosti budú mať zelenú. Väčšina týchto firiem má podľa informácií CNN sídlo v Európe alebo v Spojenom kráľovstve.

Bude to fungovať?

Napriek tomu, že je tento mechanizmus celkom logický a cenový strop by mal ruské príjmy znížiť, je otázne, nakoľko bude fungovať a či sa nebude obchádzať. Ďalšou otázkou, na ktorú sa treba pýtať, je, aké budú následky týchto sankcií pre celú koalíciu, ktorá mechanizmus vymyslela.

Krajiny ako Čína či India sa totiž ku skupine štátov a zoskupení uplatňujúcich cenový strop nepridali. Naďalej odoberajú ruskú ropu, ktorej trhová cena sa aktuálne pohybuje práve niekde okolo 60 dolárov za barel. Navyše existujú obavy z toho, že indické a čínske spoločnosti by postupne dokázali nahrádzať a suplovať európske prepravné a poisťovacie služby. Podľa CNN by Rusko a jeho zákazníci mohli začať využívať viac lodí a poisťovní mimo Európy a Spojeného kráľovstva, aby obišli pravidlá, pričom by sa čoraz viac spoliehali na takzvanú tieňovú flotilu.

"Kapacita tejto flotily rastie a pravdepodobne by mohla na nejaký čas zvládnuť ruské objemy," uviedol Richard Bronze, šéf geopolitiky vo výskumnej spoločnosti Energy Aspects.

Podľa experta na energetickú politiku z think-tanku Bruegel Simonea Tagliapietra nebude mať strop veľký vplyv na ruské financie. "Limit nie je uspokojivé číslo," uviedol s dôvetkom, že môže zabrániť Kremľu profitovať, ak ceny ropy náhle vystrelia vyššie, respektíve ak bude strop nižší.

"Limit by sa mohol časom znížiť, ak chceme zvýšiť tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina," uviedol. Problém však vidí v tom, že západné krajiny už strávili „veľa mesiacov čakaním na opatrenie, ktoré by znížilo Putinove zisky z ropy“.

Robin Brooks, hlavný ekonóm Inštitútu pre medzinárodné financie vo Washingtone, minulý týždeň na Twitteri napísal, že obmedzenie na 30 amerických dolárov by "Rusku spôsobilo finančnú krízu, ktorú si zaslúži". Cenový strop na úrovni 60 dolárov preto už dlhodobo kritizuje.

The G7 oil price cap has the potential to help Ukraine NOW by sending Russia into financial crisis. We were wrong to carve out Russian energy, which gave Putin big hard currency inflows & easy financial conditions. A cap of $30 will give Putin the financial crisis he deserves... pic.twitter.com/yewhbkEq3P

— Robin Brooks (@RobinBrooksIIF) November 26, 2022

Prečo nie je strop nižší?

Zodpovedať túto otázku v dvoch či troch odsekoch je azda nemožné. Zdá sa však, že čiastočne ide o snahu predísť ďalšiemu rastu cien, čiastočne o snahu zamedziť obchádzaniu sankcií, vytváraniu tieňových flotíl a prekvitaniu šedej ekonomiky.

„Výrazný rozdiel medzi cenou ruskej ropy a globálnymi referenčnými cenami by vytvoril obrovské arbitrážne príležitosti,“ píše vo svojom príspevku vedúci pracovník z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie Ben Cahill. Dodáva, že „mnohí obchodníci by boli v pokušení podvádzať prostredníctvom nelegálnej prepravy, miešania ropy alebo manipulácie s dokumentmi, aby sa dostali k lacnejšej ruskej rope a získali veľké marže“. Tvorcovia politík podľa neho môžu cieliť aj na „obmedzenie rastu nových poisťovacích, zaisťovacích a maklérskych služieb z iných krajín“.

Cahill si pritom myslí, že stanovenie cenového stropu na úrovni okolo aktuálnej trhovej ceny ruskej ropy pravdepodobne iba predĺži status quo. Ako väčší problém pre Rusko vidí skôr európske embargo, kvôli ktorému by sa v prvej polovici budúceho roka „mohol začať prejavovať pokles (ruskej) produkcie“. „Zatiaľ sa však cenový strop neukázal ako silný nástroj na oslabenie ruskej ekonomiky,“ uzatvoril pracovník známeho think-tanku.

Ceny porastú najmä od februára

Odhliadnuc od účinnosti stropu na kremeľskú pokladnicu treba zdôrazniť aj ďalší problematický fakt. Rusko avizovalo, že krajinám, ktoré budú cenový strop uplatňovať, prestane Moskva ropu dodávať a ruské firmy znížia produkciu. To bude významným faktorom, ktorý do veľkej miery ovplyvní ceny. Ak Kremeľ slovo dodrží, poženie ich smerom nahor.

Druhým faktorom bude, samozrejme, embargo zo strany EÚ, ktoré vstúpilo od pondelka do platnosti. Situácia sa však zrejme ešte viac zhorší po piatom februári, keď sa začne uplatňovať aj zákaz dovozu produktov z ruskej ropy. Ako najväčší problém sa pritom okrem vysokých cien javí aj hrozba výpadkov v dodávkach.

„Od 5. februára, keď sa vyprázdnia nádrže – ktoré sú teraz preplnené ruskými produktami […] –, nastane problém a (produkty z ropy) budú chýbať. Vzťahuje sa to najmä na naftu,“ upozornil minulý týždeň v relácii TA3 generálny riaditeľ Slovnaftu Oszkár Világi.

Nielen Világimu sa však nafta javí ako najviac problematická. Na to, že jej zásoby sú po celom svete nízke, sme len nedávno upozornili aj v Štandarde. Na niektorých miestach v USA je totiž tento tovar už teraz nedostatkový a prognózy nie sú ružové.

Po ďalší príklad netreba chodiť ďaleko, stačí sa ísť pozrieť na maďarské čerpacie stanice, ktoré doteraz stropovali ceny pre domácich občanov, čo sa ukazuje ako dlhodobo neudržateľné. Na niektorých miestach teraz jednoducho nie je čo natankovať. Ďalší rast cien a takéto výpadky sa, zdá sa, stávajú realitou aj v našich končinách.