Miroslav Kollár bol zvolený za Kiskovu stranu. To, že sa odmietol zúčastniť na hromadnom podpisovaní koaličnej zmluvy a podriadiť sa jej absurdným procedúram, svedčí o jeho prezieravosti, ale že práve on raz bude zrejme zachraňovať Matoviča s Hegerom, tomu by neveril ani on sám.
Dáva to však istú logiku.
Miroslav Kollár je dnes predsedom ministrany Spolu, čo je niekdajšia strana Miroslava Beblavého, ktorá sa nedostala do parlamentu a on do nej vstúpil po tom, ako odišiel z vlády a od Remišovej. Od progresívcov, s ktorými bola vo volebnej koalícii, sa túto ministranu odlišuje čoraz ťažšie (podobne ako SaS), svoju nádej teraz upínajú na Dzurindu.
Expremiér Mikuláš Dzurinda sa snaží všetky podobné projekty spojiť a vytiahnuť pritom zajaca z klobúka. Zatiaľ však jeho ruka hladí zvnútra len prázdny klobúk.
Každé kúzlo potrebuje čas. A Dzurinda s Mirom Kollárom čas potrebujú. Dzurindovi sa totiž s novým projektom nedarí, nie je oň záujem. Nikomu blízkemu sa integrovať nechce, Dzurinda viac ako voličom chýba niektorým novinárom.
Svoje rozhodnutie k hlasovaniu o nedôvere vláde oznámi Kollár v nedeľu. Každý, kto od Sulíkovej tlačovky hrá o čas, kto nevie, či Hegerovej vláde dôveruje alebo nie, rozmýšľa o niečom inom ako o vláde. Napríklad o sebe.
Za prvý týždeň sa veľa vyjasnilo.
Smer, Hlas, Republika, kotlebovci, Tarabov Život aj Progresívne Slovensko – všetci sú za koniec Hegerovej vlády a predčasné voľby. Pád vlády podporuje aj poslanec Borguľa zo Sme rodina. Ostali dva hlasy, ktoré hrajú o čas. Slavěna Vorobelová, ktorá prišla do parlamentu s Kotlebom, a Miroslav Kollár, ktorý písal program Andrejovi Kiskovi.
Aby vláda prežila, musia ju podržať obaja (keďže Borguľa zo Sme rodina bude za vyslovenie nedôvery, ak nepodá demisiu Mikulec). A obaja, zdá sa, majú dobrý dôvod vládu podržať. Dvere tým smerom si už otvorili. Matovič s Hegerom vedia, čo treba robiť.
Matovič cíti nádej. A zároveň potrebuje prežiť, preto vetoval ústavný zákon Borisa Kollára, ktorý je nevyhnutný pre parlamentné hlasovanie o predčasných voľbách. Boris Kollár sa tým dostáva pod tlak, kuloáre hovoria, že sa rokuje, čo v tejto chvíli znamená, že sa hrá najmä o čas.
Perspektíva vlády sa tým však zlepšuje len krátkodobo.
Ak aj prežije hlasovanie o nedôvere, ak prežije aj hlasovanie o rozpočte (keď podporí vládu Miroslav Kollár v jednom, podporí ju aj v druhom), v apríli budúceho roka vládu pre vysoké zadlženie čaká zákonom stanovené hlasovanie o dôvere. Tomu sa Heger s Matovičom nevyhne a bude potrebovať niečo, čo sa hľadá ťažšie ako 76 hlasov proti vláde. To jest 76 hlasov za vládu.
Predčasné voľby tak napokon môžu byť v rovnakom termíne, ako ich dnes navrhuje opozícia – v septembri 2023.
Ale Mikuláš Dzurinda za ten čas získa tému, ktorou bude útočiť na rozbíjača vlád Sulíka, aj tíšiť vášnivého Matoviča, ktorý na kritike Dzurindu a SDKÚ kedysi vyrástol.