Prečo perlička? Tí starší si pamätajú problémy Credit Suisse (CS), ktoré plnili stránky finančných novín na začiatku októbra. Túto finančnú inštitúciu vtedy niektorí nazývali novým Lehman Brothers. Švajčiarska banka manažujúca 1,4 bilióna dolárov aktív totiž patrí medzi desať najväčších investičných bankových domov sveta a je súčasťou tímu „too big to fail“. Čo sa udialo na začiatku októbra a aká je situácia teraz?
V uplynulých rokoch zbieral Credit Suisse jeden zlý bod za druhým. Švajčiarske banky sú známe tým, že taktne mlčia pri otázke pôvodu peňazí klientov aj pri pozadí niektorých obchodov. CS to už ale vybuchovalo pod rukami. Počas krátkeho obdobia sa ocitla v škandále bulharskej drogovej mafie (a bola prvou veľkou trestne stíhanou bankou vo švajčiarskej histórii), utajovania majetku ruských oligarchov, úniku informácií o klientoch, sledovania bývalých manažérov či v „bermudskom“ a tiež „tuniakovom podvode“ v Mozambiku. Len posledný menovaný škandálik ju stál na pokutách viac ako pol miliardy dolárov.
Viac ako pokuty ale peňažný ústav zaťažili katastrofálne investície. V marci 2021 pri páde Greensil Capital prišli klienti Credit Suisse o tri miliardy dolárov. O mesiac neskôr stratila samotná CS vyše päť miliárd dolárov pri páde amerického fondu Archegos. Za rok 2021 tak banka zaknihovala stratu 3,7 miliardy frankov a rok 2022 začala opäť s masívnym mínusom. Do toho prišlo ochladenie investičného trhu v dôsledku ruského vpádu na Ukrajinu a zdražovanie dlhu kvôli zmenám monetárnej politiky.
To sa, samozrejme, zrkadlilo na cene akcií banky Credit Suisse. Tie z pandemickej hodnoty okolo 12 frankov za akciu postupne klesali až pod hranicu štyroch frankov, čo stiahlo trhovú kapitalizáciu banky z 50 miliárd dolárov v roku 2017 na biednych 10 miliárd dolárov. Súvaha banky ale stále vyzerala solídne – pomer kapitálu k aktívam (takzvaný CET1, ktorý slúži ako vankúš na straty) bol 13,8 percenta, výrazne nad švajčiarskym minimom a ďaleko nad úrovňou okolo 6 percent, typickou pre banky pred rokom 2008. Štandardné boli aj ukazovatele likvidity, teda množstva rýchlo dostupných peňazí na pokrytie strát.
Začiatkom októbra však začal hrniec predsa len kypieť. Šírili sa klebety o problémoch banky a manažment musel upokojovať veľkých klientov. Cena CDS (Credit Default Swap – poistenie dlhu pre veriteľov) prudko stúpla z 1 percenta takmer na 6 percent. To je pre banku problém, taká cena investorom signalizuje vysoké riziko bankrotu v najbližších rokoch a zároveň si žiada príslušný výnos na dlhopisoch, aby ich držitelia neprerábali. Zrýchlil sa aj výber vkladov z banky, ktorých za kvartál v čistom odtieklo 54 miliárd dolárov.
Banka Credit Suisse preto spustila rozsiahly program reštrukturalizácie svojej štruktúry. Rozdelí sa na tri banky – tradičnú (tejto zložke sa dosiaľ darilo najlepšie), investičnú a „zlú“ banku, do ktorej sa presunú problémové aktíva. O prácu do roku 2025 príde deväťtisíc z 52-tisíc zamestnancov, tento rok už takmer 3-tisíc. Väčšina prepúšťania sa udeje v Európe, keďže nová investičná banka CS First Boston sa bude zameriavať primárne na americký trh.
Na transformáciu potrebuje Credit Suisse peniaze. Tie získava predajom nových akcií, kde je hlavným kupujúcim saudská banka SNB, ktorá za 1,5 miliardy frankov získala 10-percentný podiel v CS. Druhým zdrojom peňazí sú dlhopisy v hodnote päť miliárd eur, za ktoré CS platí krvavé úroky. Jej eurobond nesie ročný kupón 7,75 percenta, čo je výnos donedávna spájaný len s junk dlhopismi. Iné banky aktuálne platia okolo štyroch percent. Aj pri úspešnom vykonaní celej operácie najbližšie čakajú švajčiarsku banku prinajlepšom chudobné roky.
Zdá sa, že „Lehman moment“ sa zatiaľ nekoná. Veľká investičná banka po sérii zlých rozhodnutí spadla do blata, ale dokázala sa za cenu strát pre akcionárov opäť postaviť. Bola to však banka s pomerne dobrými číslami a tučnými vankúšmi. Rastúce úroky a nepokoj na finančných trhoch čakajú na ďalšie finančné inštitúcie.
Tento článok vám prinášame vďaka spolupráci so spoločnosťou Numbrs.
