Bývalý zamestnanec federálnej spravodajskej služby National Security Agency (NSA) Snowden v minulosti prejavil záujem o návrat do USA pod podmienkou záruky spravodlivého procesu. V Rusku v súčasnosti žije spolu so svojou manželkou a deťmi.
Občianstvo, ktoré sa mu podarilo získať, predstavuje kľúčový prvok ochrany pred vydaním do Spojených štátov. V domovskej krajine mu hrozí trest odňatia slobody na tri desaťročia za špionáž, z ktorej ho americká vláda obvinila ešte 21. júna 2013.
Sledovanie miliónov telefonátov pod taktovkou Bieleho domu
Edward Snowden dal začiatkom leta 2013 do pohybu kolotoč udalostí vďaka britskému denníku The Guardian, ktorý ako prvý zverejnil uniknuté dáta. Svet sa dozvedel o tom, ako americké federálne spravodajstvo NSA súdnym príkazom donútilo operátora Verizon sprístupniť záznamy telefonických hovorov Američanov.
Nasledovalo odhalenie viacerých programov, napríklad PRISM [tajný program elektronického sledovania NSA, pozn. red.] a Snowden sa ocitol na úteku v Hongkongu, pričom po zverejnení identity nútene opustil hotel, v ktorom sa zdržiaval.
Krátko po obvinení zo špionáže došlo k úniku informácií o tom, že NSA odpočúva čínske telefonáty a sleduje SMS správy. Snowden nezostal v utajení a jeho tvár obletela svet aj vďaka rozhovoru, ktorý pre denník poskytol.
Nenašiel sa nikto ochotný riskovať, politici priznali škodu
Pre médiá okrem iného uviedol, že o znepokojujúcich zisteniach najprv komunikoval diskrétne a na existenciu utajovaných programov sledovania upozorňoval svojich spolupracovníkov. Podľa jeho slov sa však nenašiel nikto ochotný riskovať prácu či slobodu.
Motiváciou konať sa mu stal rozdiel medzi vládou prezentovanou realitou a tým, s čím sa stretával v radoch CIA a neskôr NSA. Počiatočná domnienka z ochrany civilistov pred teroristickou hrozbou sa zmenila na tvrdú skutočnosť o špehovaní civilistov.
Rozmer úniku, o ktorý sa Snowden postaral, zostáva dodnes prakticky neznámy. Podľa informácií dostupných z vyjadrení vlád niekoľkých krajín sa počet skopírovaných súborov ráta v desiatkach, pravdepodobne i stovkách tisícov.
Neskoršie reakcie domácich i zahraničných politikov sa pokúsili obhájiť existenciu utajených sledovacích programov potrebou bezpečnosti na úkor súkromia.
Vtedajší prezident USA Barack Obama poukazoval na schválenie Kongresom, ktorý nad programom vykonával dohľad. Iní predstavitelia amerických inštitúcií priznali, že Snowdenov únik informácií spôsobil značné bezpečnostné škody. Medzi nimi aj riaditeľ FBI Robert Mueller.
Odhalenia, o ktoré sa Snowden postaral, naštrbili diplomatické vzťahy USA s viacerými krajinami. NSA totiž sledovala komunikáciu mnohých politických predstaviteľov zo spojeneckých krajín, medzi nimi aj vtedajšiu nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú. Kauza výrazne otriasla nemecko-americkými vzťahmi. Merkelovej vláda vtedy do Washingtonu odkázala, že "špehovanie by sa medzi priateľmi robiť nemalo".
Hľadanie útočiska
Po zverejnení citlivých dokumentov požiadal Ekvádor o azyl. Juhoamerická krajina je previazaná s osudmi whistle-blowerov viacnásobne, keďže jej ambasáda v Londýne roky predstavovala úkryt najznámejšieho prenasledovaného informátora Julliana Assangea.
Ten nakoniec skončil v rukách britskej polície, pričom jeho zatknutie odsúdil aj Snowden, hoci jemu Ekvádor azyl neudelil. Assange sa v súčasnosti snaží právnou cestou zabrániť jeho vydaniu do Spojených štátov amerických.
Útek za slobodou skončil úspechom v Rusku
Edward Snowden, nútený opustiť Hongkong, odkiaľ organizoval sériu mohutných únikov, po neúspechu žiadosti o adresovanej ekvádorskej vláde pricestoval do Ruska. Po dlhšom pobyte v tranzitnej zóne ruského letiska Šeremetievo sa obrátil s prosbou o azyl na Moskvu.
Vladimir Putin sa toho času vyjadril, že Snowden môže zostať v Rusku, iba pokiaľ prestane spôsobovať škodu americkým partnerom. Zároveň však uviedol, že ho neplánuje vydať USA. V neskoršom vyjadrení vyhlásil, že Ruská federácia nijako nespolupracovala s Edwardom Snowdenom.
Putin priznal, že ho Snowden zaujíma, no odmietol existenciu akejkoľvek kooperácie vo veciach uniknutých informácií. “Nepomáhame mu, ani mu neubližujeme. Iba sme mu dali azyl,” uviedol šéf Kremľa na tlačovej konferencii pred ôsmimi rokmi. Neskôr sa posťažoval, že Snowden zatiaľ Rusom nič neprezradil.
Trump, Musk a Rogan
Pozornosť širokej verejnosti mu priniesli i vyjadrenia politikov a verejne známych osobností, ktoré sa ho v niektorých prípadoch zastali, inokedy siahli po rétorike Bieleho domu a whistle-blowera Snowdena označili za špióna.
Názorový kurz v priebehu rokov zmenil napríklad bývalý prezident USA Donald Trump. Predtým, než nastúpil do úradu po predchodcovi Barackovi Obamovi, označil Snowdena v rozhovore pre CNN za zradcu a zastrájal sa nemilosrdným zaobchádzaním v prípade zvolenia za prezidenta.
Do silného kontrastu s uvedeným prišlo neskoršie vyjadrenie z pozície šéfa Bieleho domu vo vysielaní Fox News. Trump na otázku novinára o prípadnom omilostení Snowdena reagoval, že sa prípadu začne venovať. Milosť Washingtonu však nakoniec neprišla.
Snowdena dostalo jeho úsilie aj do čiastočne fikcionalizovanej drámy Snowden, ktorú natočil režisér Oliver Stone. Samotný tvorca filmu označil informátora v exile za skutočného patriota.
Diskusiu o osude Snowdena a Assangea nedávno oživil aj najbohatší človek planéty a nový majiteľ sociálnej siete Twitter Elon Musk. V anketovom príspevku sa svojich sledovateľov spýtal, či by dvaja informátori mali byť omilostení.
Výsledky po pár dňoch ukázali, že až 80 percent ľudí súhlasí s ich omilostením [angl. pardoning, pozn. red.]. Hlas v ankete Muska, ktorý začal svojimi verejnými vyhláseniami polarizovať spoločnosť, odovzdalo viac ako 3,3 milióna používateľov.
Z dočasného útočiska sa stalo trvalé
Dočasné vízum neskôr vystriedalo povolenie na trvalý pobyt. Snowdenova manželka Lindsay Millsová otehotnela, následkom čoho Edward v roku 2020 požiadal o udelenie ruského občianstva.
Snowden aj v podmienkach azylu pokračoval s verejným vystupovaním a účasť na rôznych prednáškach mu priniesla podstatnú časť osobných príjmov. Privyrobil si aj publikáciou autobiografickej knihy.
Prostredníctvom telemostov či predom vytvorených záznamov vystúpil na pôde Európskeho parlamentu, svetovej konferencie TED či v populárnych reláciách, napríklad najpočúvanejšom podcaste na svete The Joe Rogan Experience.
Za všetkými svojimi rozhodnutiami si Edward Snowden stojí a považuje ich za to, čo bolo správne urobiť. Na vlastnú obhajobu uvádza, že niektoré z programov, na ktoré únikmi upozornil, boli ukončené.
Získanie občianstva a prisahanie vernosti Ruskej federácii v kontexte aktuálnej situácie na Ukrajine pravdepodobne Snowdenovej popularite a kredibilite neprospeje. Kremeľ vedie agresívnu vojnu na území susedného štátu, ktorá má za následok desaťtisíce obetí.
Snowden zahraničnú politiku Vladimira Putina zatiaľ verejne nepodporil a v kontexte jeho minulých vyjadrení by takýto krok bol prekvapivý. Až budúcnosť teda ukáže, či Snowden prisahal vernosť Rusku len z nutnosti, alebo či ku Kremľu získal nový, naozaj lojálnejší vzťah.