Definitívne schválenie zmeny definície manželstva v USA. Prečo to prišlo teraz a čo môže byť následkom

Snemovňa reprezentantov USA vo štvrtok hlasovala pomerom hlasov 258:169 za schválenie Zákona o rešpektovaní manželstva (Respect for Marriage Act- RFMA). Za návrh hlasovalo všetkých 219 demokratov a taktiež 39 republikánov. Keďže ho predtým už schválil aj Senát, zákon putuje na podpis už len prezidentovi Joeovi Bidenovi, ktorý už avizoval, že ho podpíše.

RFMA nahrádza predchádzajúci Zákon o ochrane manželstva (Defense of Marriage Act- DOMA) z roku 1996, ktorým vtedy zákonodárcovia definovali manželstvo ako zväzok jedného muža a jednej ženy a jednotlivým štátom dávali možnosť neuznávať rovnakopohlavné zväzky uzavreté v iných štátoch.

Hlavný rozdiel medzi týmito dvoma zákonmi je teda v povinnosti uznávať homosexuálne manželstvá. Zatiaľ čo DOMA jednotlivým štátom umožňoval neuznávať zväzky osôb rovnakého pohlavia uzatvorené v iných štátoch, RFMA to vyžaduje od federálnych úradov aj jednotlivých štátov.

Uzákonenie súdneho rozhodnutia

Paradoxné na celej situácii je, že nič z toho nie je novinkou, keďže jednotlivé štáty USA museli uznávať homosexuálne zväzky už od roku 2015, keď im to nariadil Najvyšší súd v rozsudku v prípade Obergefell vs. Hodges.

Tento kontroverzný rozsudok bol vyvrcholením niekoľkoročných právnych bitiek. Vystupovali v nich homosexuálne páry, guvernéri jednotlivých štátov a rôzni sudcovia po tom, čo viaceré štáty USA začali uznávať homosexuálne manželstvá. Osoby, ktoré takéto zväzky uzavreli, sa snažili o ich legalizáciu súdnou cestou aj v štátoch, ktoré manželstvá osôb rovnakého pohlavia neuznávali.

Výsledkom boli väčšinou súdne rozhodnutia v prospech homosexuálnych manželstiev, aj keď nie vždy. Jeden z nižších súdov totiž rozhodol v prípade, kde pár žaloval štát Ohio v neprospech dvojice, pričom sudca sa odvolal na rozhodnutie Najvyššieho súdu v prípade Baker vs. Nelson. Výsledkom bolo, že sa celá vec dostala pred Najvyšší súd, ktorý vo veľmi kontroverznom rozhodnutí pomerom hlasov 5:4 rozhodol v prospech homosexuálnych manželstiev a nariadil všetkým štátom uznávať rovnakopohlavné zväzky uzatvorené v iných štátoch.

Dôvodom, prečo demokrati znova vytiahli túto tému, je prelomové júnové rozhodnutie sudcov Najvyššieho súdu v prípade Dobbs vs. JWHO, ktorým Najvyšší súd vrátil jednotlivým štátom právomoc regulovať potraty podľa vlastnej vôle. Sudcovia Najvyššieho súdu pri tejto príležitosti vydali štyri rozhodnutia. Väčšinové, ktoré zhŕňa argumenty väčšiny sudcov, ktorí súhlasili s rozhodnutím súdu. Nesúhlasné, kde traja sudcovia nesúhlasiaci s väčšinovým rozhodnutím uverejnili prečo s rozsudkom nesúhlasia. A potom ešte dve rozhodnutia sudcov, ktorí súhlasia s rozhodnutím, ale uvádzajú iné argumenty ako väčšinové rozhodnutie.

Autormi týchto rozhodnutí sú Clarence Thomas a Brett Kavanaughm pričom sudca Thomas vo svojom rozhodnutí píše, že podľa neho by sa mali znova prerokovať aj všetky ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré používajú podobnú argumentáciu (právo na súkromie) ako v prípade Roe vs. Wade. Thomas tu výslovne menuje tri prípady a to Griswold vs. Connecticut (ktoré zrušilo zákony zakazujúce antikoncepciu), Lawrence vs. Texas (zákaz kriminalizácie homosexuálneho pohlavného styku) a napokon už spomínaný Obergefell vs. Hodges, ktorý prinútil štáty uznávať homosexuálne manželstvá.

A tu sa konečne dostávame k tomu, prečo sa americký parlament zaoberal homosexuálnymi manželstvami. Skutočným dôvodom RFMA je zamedziť Najvyššiemu súdu zrušiť „právo“ na homosexuálne manželstvá. Tu treba dodať, že Najvyšší súd zatiaľ nemá na stole žiaden prípad, ktorý by niečo podobné požadoval a podobné prípady neriešia ani nižšie súdy. Samozrejme, ak by na to prišlo, je dosť možné, že súčasné zloženie súdu by skutočne rozsudok v prípade Obergefell vs. Hodges zrušilo. Ale ak chceme pochopiť skutočné pohnútky demokratov vytiahnuť práve teraz takúto tému, musíme si uvedomiť, že sa o ňom rokovalo v čase volieb, keď sa demokrati snažili burcovať svojich voličov na téme dúhových ľudských práv.

Následky

Aj napriek vyššie spomenutým skutočnostiam však nie je schválenie zákona len formalitou. Naopak, bude mať široké následky.

Hlavný je, že skutočne sťaží prípadnú snahu vrátiť jednotlivým štátom možnosť neuznávať homosexuálne manželstvá uzatvorené v inom štáte.

Druhým je, že otvára cestu polyamorii, čiže ďalšej redefinícii manželstva. Tento termín označuje vzťah, v ktorom je viacero osôb, pričom môže ísť tak o homosexuálne ako aj heterosexuálne vzťahy.

O tom, že to nie je úlet pritiahnutý za vlasy, svedčí aj nedávny verdikt sudkyne z New Yorku, ktorá uznala za rodinu troch mužov. V rozsudku, kde sa odvolávala aj na viackrát zmieňovaný rozsudok v prípade Obergefell vs. Hodges sa pritom pýtala, či „musia všetky netradičné vzťahy zahŕňať primárne iba dve osoby?“ Mimochodom, presne na to, že Obergefell môže viesť k manželstvám viac ako dvoch osôb v roku 2015 upozorňoval sudca John Roberts, ktorý vtedy tvrdil, že: „z pohľadu histórie a tradície, skok od manželstva ľudí opačného pohlavia k rovnakopohlavným manželstvám je omnoho väčší ako ten od dvojčlenného k viacpočetným zväzkom, ktoré majú v niektorých kultúrach vo svete hlboké korene.“

Napokon, tento zákon otvára možnosť náboženskej diskriminácie, keďže viaceré náboženstvá a cirkvi neuznávajú zväzky osôb rovnakého pohlavia za manželstvo. Platí to pre tri najväčšie monoteistické náboženstvá, teda kresťanstvo, islam aj židovskú vieru. Práve preto sa voči tomuto zákonu ozvali aj americkí katolícki biskupi, ktorí kongresmanov aj senátorov viackrát vyzvali, aby zákon nepodporili.

Obava náboženskej diskriminácie

Americkí biskupi pritom namietali dve veci. Po prvé, tvrdili, že pre dieťa je najlepším miestom pre zdravý vývoj rodina zložená z otca a matky. Po druhé, tvrdili, že schválenie zákona by mohlo viesť k obmedzeniu náboženskej slobody. Podrobný popis toho, prečo si to biskupi myslia, sa nachádza tu. Ich výhrady by sa v zásade dali zhrnúť do dvoch bodov.

Prvým je, že náboženské organizácie, ale aj jednotlivci by kvôli tomuto zákonu mohli byť nútení robiť veci v rozpore so svojim svedomím. Ako príklad uvádzajú, že katolícke adopčné agentúry by podľa neho mohli byť nútené umiestňovať deti aj k párom žijúcim v rovnako pohlavnom zväzku. Na svadbách homosexuálov budú podľa nich nútení zúčastňovať sa aj cukrári, kvetinári a ďalší podnikatelia, ktorí s nimi nesúhlasia. Prípadne, že katolícke charity poskytujúce sociálne dávky určené pre manželské páry by podľa neho mohli byť nútene uznávať ich aj osobám žijúcim v homosexuálnom manželstve. Momentálne cirkvi od tejto povinnosti chráni rozhodnutie v prípade Fulton vs. City of Philadelphia, ale nový zákon môže podľa biskupov tento prípad znova otvoriť.

Druhým dôvodom je, že po prijatí zákona existuje možnosť, že by bola cirkvám odobratá výhoda oslobodenia od daní. Tu sa biskupi odvolávajú na prípad Bob Jones University, ktorej boli takéto výhody odobraté po tom, čo odmietla prijímať čiernych študentov aj v čase, keď už bola zrušená rasová diskriminácia. To podľa nich vytvára precedens pre rovnaké konanie v oblasti uznávania homosexuálnych zväzkov.

Pozmeňujúce návrhy

Aj pre tieto výhrady sa schvaľovanie zákona značne naťahovalo. Snemovňa reprezentantov totiž prvotný návrh RFMA schválila už v júli. Keď jej návrh prišiel do Senátu, viacerí senátori sa ho snažili vylepšiť a pridali k nemu pozmeňujúce návrhy, ktoré mali zabezpečiť, že náboženské neziskové organizácie nebudú musieť poskytovať služby alebo tovary na oslavy manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Stanovili aj, že návrh zákona neoprávňuje federálnu vládu uznať polygamné manželstvo.

Náboženskí predstavitelia, ako aj viacerí senátori však tieto pozmeňujúce návrhy nepovažujú za dostatočné záruky. Ako informuje CNA, senátori Mike Lee, James Lankford či Marco Rubio preto predkladali ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré mali cirkvám zaistiť väčšiu mieru ochrany. Ale ani jeden z návrhov neprešiel. Rovnako pochodili kongresmani, ktorí sa snažili zákon opraviť na pôde Snemovne reprezentantov.

V USA preto, zdá sa, čoskoro začne platiť Respect for Marriage Act, teda Zákon o rešpektovaní manželstva. Aj on ukazuje, ako rýchlo a ľahko je v dnešnej dobe možné predefinovať celý právny systém štátu. Ešte v roku 1996 demokratický prezident Bill Clinton podpisoval Zákon o ochrane manželstva, ktorý vtedy podporoval aj terajší šéf Bieleho domu, vtedajší senátor Joe Biden. Dnes, ani nie tridsať rokov odvtedy, bude ten istý Joe Biden, človek, ktorý o sebe hovorí, že je oddaným katolíkom, podpisovať zákon s opačným účinkom.