Je priskoro tvrdiť, že paragraf 363 sa zneužíva proti spravodlivosti

Po zrušení obvinenia Roberta Fica, Roberta Kaliňáka a ďalších zo založenia zločineckej skupiny paragraf 363 neschádza zo stránok médií a politický spor oň pokračuje. Opäť sa proti nemu vyjadrila i prezidentka.

Úprimne hovorím, že paragraf 363 vo mne nebudí nadšenie. Je to mocný nástroj v rukách generálneho prokurátora, ktorý môže zrušiť obvinenie ktoréhokoľvek trestne stíhaného. Nedá sa vylúčiť jeho zneužitie. Zneužitia sa síce môže dopustiť každý vyšetrovateľ či prokurátor, ale len v obmedzenom rozsahu svojej pôsobnosti. Paragraf 363 v rukách generálneho prokurátora má dosah na všetko.

Pravda je aj to, že možnosť zneužitia predsa existuje i u mnohých iných právomocí iných predstaviteľov štátnej moci.

Nevyrušuje ma samotné premýšľanie o oslabení právomoci generálneho prokurátora vyplývajúceho z paragrafu 363. Keďže však platí „Dvakrát meraj a raz rež“,  mali by sme byť pri zmene paragrafu opatrní.

Keď vyhodnocujem diskusiu, nachádzam dve navzájom súvisiace slabé stránky argumentácie podporovateľov zrušenia, či aspoň oslabenia paragrafu 363.

Má vždy rozhodnúť súd?

Keď sa v lete 2021 objavili prvé rozhodnutia generálnej prokuratúry rušiace uznesenia Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) o obvinení známych osôb, hlavným argumenom proti paragrafu 363 bolo to, že vraj o vine či nevine má vždy rozhodnúť súd.

Ale veď tento argument nesedí.

Hociktorý vyšetrovateľ a prokurátor má možnosť niektoré trestné stíhania zastaviť. Nie na každého, voči komu bolo vznesené obvinenie, býva podaná obžaloba, pred ktorou sa obhajuje na súde. Veď ročne v stovkách, až tisícoch prípadov sa bežne udeje to, že prokurátor alebo vyšetrovateľ čosi zastaví. A nikto proti tomu nenamieta.

Niekedy sa tak stane v mediálne sledovaných kauzách. Napríklad Robert Fico bol trestne stíhaný  za údajný extrémizmus, keď sa v roku 2019 zastával poslanca Mazureka, odsúdeného Najvyšším súdom za hanlivé výroky voči rómskemu etniku. Aj vtedy Fica stíhala NAKA. Uznesenie o vznesení obvinenia v apríli 2021 zrušil špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, a to z dôvodu nezákonnosti stíhania podľa paragrafu 230 trestného poriadku.

Nikto proti tomu nenamietal.

Kritici paragrafu 363 sa nezaoberajú argumentáciou generálnej prokuratúry

Druhou súvisiacou slabou stránkou odporcov paragrafu 363 je ich ignorácia argumentov, ktoré Žilinkova generálna prokuratúra používala. Kritici sa neunúvali analyzovať jednotlivé argumentácie a poukazovať na ich prípadnú chybnosť. Jednoducho odmietali zrušenie obvinení cez paragraf 363 tak akosi všeobecne. Ale prečo? Prečo nechcú bod za bodom v každom prípade zrušenia obvinenia vyvracať tvrdenia generálnej prokuratúry?

Preberme si štyri zrušenia obvinení vznesených NAKA pod dozorom Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Zrušenie obvinenia šéfa Penty Jaroslava Haščáka, ku ktorému došlo v auguste 2021, zrušenie dvoch obvinení Vladimíra Pčolinského v tom istom mesiaci a terajšie zrušenie obvinenia Fica a spol. Fico, Kaliňák a ďalší boli obvinení zo založenia organizovanej zločineckej skupiny.

Pozrime sa na tieto kauzy bližšie a pýtajme sa, v čomže bolo použitie paragrafu 363 škandalózne.

Jaroslav Haščák. Foto: Jakub Kotian/TASR

Haščákovi sa musela Slovenská republika ospravedlniť

Spolumajiteľ Penty Haščák bol obvinený v roku 2020, lebo údajne nezákonne obchodoval s nahrávkou akcie Gorila, a vzali ho do väzby.

Najvyšší súd SR však už vo februári 2021 označil jeho väzbu za nezákonnú. Stalo sa tak pol roka predtým, ako generálna prokuratúra zrušila obvinenie. V marci 2022 Haščák žiadal od ministerstva spravodlivosti náhradu škody vo výške 13 miliónov eur s dôvetkom, že sa jej vzdá, ak sa mu ministerstvo za nezákonnú väzbu ospravedlní. Ministerstvo sa Haščákovi písomne ospravedlnilo a bývalá ministerka Kolíková to nedávno nazvala formalitou.

Ale veď paragraf 363 sa používa v situácii, keď došlo k nelegálnemu postupu proti stíhanému. Rozhodnutie generálnej prokuratúry úplne ladí s rozhodnutím Najvyššieho súdu a neskorším postupom ministerstva spravodlivosti. V čom je teda problém s použítím 363-ky v tejto kauze?

Mimochodom, to predsa neznamená, že Jaroslav Haščák je neviniatko. Už niekoľko dní je opäť trestne stíhaný v inej veci.

Ficova zločinecká skupina

Ficova zločinecká skupina, ktorú údajne založil, mala škodiť ľuďom ako Igor Matovič, Andrej Kiska  a prokurátor Vasiľ Špirko. O čo išlo? Pred pár rokmi, keď  polícia vyšetrovala údajné daňové prešľapy Igora Matoviča a Andreja Kisku, v médiách sa objavovovali informácie, že to tak bolo na Ficovu objednávku. Mohlo to tak byť. Celkovo by mi to ladilo s Ficovým spôsobom chápania politiky, ktorý býva odpudivý.

Ale zločinecká skupina? Pred pol rokom som na Štandarde o tomto obvinení Fica napísal: „Označiť Ficovo konanie za naplnenie podstaty zločineckej skupiny je trochu komické. Neviem si predstaviť to dokazovanie a dotiahnutie veci do konca. Obávam sa, že to bude trochu fraška.“

Oprávnenosť týchto slov sa teraz potvrdila.

Generálna prokuratúra sa v odôvodnení kriticky zamerala práve na tú prehnanú  umelú snahu vyšetrovateľov vyhlasovať Ficove a Kaliňákove intrigy za zosnovanie zločineckej skupiny. Odôvodnenie generálnej prokuratúry uvádzalo, že ešte i zákonné menovanie funkcionárov polície bolo v obvinení označované za činnosť zločineckej skupiny.

Roman Mikulec a Robert Fico. Foto: TASR/Martin Baumann

Spomínam si, ako som vtedy na jar neveriacky čítal o Ficovom obvinení a sám seba som sa pýtal, či je to všetko, čo na neho majú. Hneď mi napadlo, že ak to je naozaj všetko, tak sa to môže skončiť len trápne. A naozaj to bolo všetko, čo mali a naozaj to skončilo hlúpo. Domnievam sa, že súdny človek s troškou skúseností s trestným konaním musí chápať, že toto sa nedá dotiahnuť do odsúdenia súdom.

Použitie 363-ky je úplne v poriadku.

Trestné stíhanie v sebe obsahovalo ešte aj určitú morálno-politickú trápnosť spočívajúcu v tom, že Ficov spolok v kauze nevystupoval v role obvinených z finančných deliktov, ale v role tých, ktorí chceli iných stíhať za finančné delikty. Teda zločineckosť Ficovej skupiny mala byť v tom, že ona chcela za korupciu stíhať Matoviča. Celé to je dosť v rozpore s protikorupčnou agendou terajšej vlády.

Prejdime na kauzy Vladimíra Pčolinského. Začnime najprv kauzou č. 2.

Keď sa prípad z hľadiska dôkazov úplne zrúti

Policajt a kajúcnik Marián Kučerka vypovedal proti bývalému riaditeľovi SIS V. Pčolinskému, že Pčolinský mu vraj dal úplatok, aby Kučerka nestíhal istú firmu. NAKA obvinila v apríli 2021 Pčolinského z korupcie. Ten už bol v tom čase vo väzbe v inej veci.

Kučerkovo svedectvo bolo jediným dôkazom proti Pčolinskému. Svedkovia, ktorých Kučerka navrhoval, aby potvrdili jeho svedectvo, nepotvrdili nič. Forenzné dokazovanie nepotvrdilo nič.

A v roku 2022 sa úplne zrútilo aj Kučerkovo svedectvo, keď Kučerka obviňoval vyšetrovateľov NAKA a prokurátorov ÚŠP z nátlaku a uviedol, že pri podávaní svedectva proti Pčolinskému ani nevedel, čo mu dali vyšetrovatelia podpísať.

Aká škoda sa teda mala stať, že generálna prokuratúra v auguste 2021 obvinenie Pčolinského zrušila? Mimochodom, v odôvodnení vtedy upozorňovala na problém nadmerného spoliehania sa vyšetrovateľov na výpovede kajúcnikov. Že to je problém, sám Kučerka neskôr svojím správaním potvrdil.

NAKA a ÚŠP mohli po zrušení Pčolinského obvinenia vyšetrovanie obnoviť. Neurobili to a niet sa čomu čudovať.

Foto: Jaroslav Novák/TASR

Prvá Pčolinského kauza

V Pčolinského kauze č. 1 NAKA obvinila riaditeľa SIS z brania úplatku, ktorý mu vraj poskytol Z. Kollár za to, aby ho SIS nesledovala. Z. Kollár údajne dal 40-tisíc eur známemu kajúcnikovi Ľ. Makóovi, ten Pčolinského námestníkovi Borisovi Beňovi, ten si vraj polovicu ponechal a polovicu dať Pčolinskému. Následne bolo zastavené odpočúvanie Kollárovho telefónu.

Jediné svedectvo proti Pčolinskému pochádzalo od kajúcnikov Makóa a Beňu. Z nich Beňa bol už právoplatne odsúdený v inej veci. Dôkazy forenzného typu sa nenašli. Pokyn na zrušenie odpočúvania vydal Beňa. O prípade sme na Štandarde písali po tom, čo obvinenie generálna prokuratúra zrušila v auguste 2021.

Táto kauza je jediná zo štyroch, kde NAKA a ÚŠP obnovili trestné stíhanie a prokurátor ÚŠP už podal žalobu na súd. Čakáme teda na súd.

Dôkazná situácia sa oproti pôvodnému stíhaniu zmenila v tom, že Z. Kollár, ktorý pôvodne popieral, že dal úplatok, v obnovenom stíhaní priznal, že Makóovi odovzdal tých 40-tisíc.

Tým však pribudla vo vyšetrovaní ďalšia vážna komplikácia. Jeden z dvojice Kollár a Makó totiž klame. Kollár tvrdí, že iniciátorom podplácania bol Makó, Makó zase tvrdí, že ním bol Kollár. Makó v tejto kauze zatiaľ nie je stíhaný. Vznesenie obvinenia má zatiaľ odložené z dôvodu jeho kajúcnictva. Ak to však to bol Makó, kto to úplatkárstvo vymyslel (čo tvrdí Kollár), potom došlo k porušeniu zákona, lebo trestný poriadok neumožňuje odloženie stíhania spolupáchateľa, ktorý bol priamo iniciátorom trestného činu.

Nevedno nič o tom, že by sa týmto vážnym rozporom vyšetrovatelia zaoberali.

Zoroslav Kollár prichádza na výsluch do budovy NAKA v Nitre 28. októbra 2020. Foto TASR/ Henrich Mišovič

Pčolinského kauza č. 1 je jedinou zo štyroch prípadov použitia 363-ky, kde si viem predstaviť, že by niekto mohol naďalej tvrdiť, že radšej to bolo treba nechať na súd. Čo však neznamená, že argumenty generálnej prokuratúry nie sú opodstatnené. Stále platí, že jedinými dôkazmi proti Pčolinskému sú svedectvá troch viťúzov, z ktorých dvaja sú odsúdení, tretí na súd ešte len čaká, dvaja si navzájom protirečia, jeden, zatiaľ nevedno ktorý, určite klame.

A opäť pripomeňme. Pčolinský v roku 2020 po rozhovore s Makóom, ktorý ho informoval o možnosti úplatku od Kollára, o tom hneď informoval Lipšica, vtedy už nádejného špeciálneho prokurátora. Vyšetrovatelia veria, že potom Pčolinský ten úplatok zobral?

Mimochodom, o Pčolinského vine mal pochybnosti i hlavný nositeľ vládnej protikorupčnej agendy Matovič.

Neriešime otázku viny či neviny

Aby nedošlo k omylu, neriešime tu otázku viny či neviny obvinených, ktorým bolo obvinenie zrušené pomocou paragrafu 363. Snažíme sa len vecne analyzovať, či argumenty použité pri použití 363-ky obstoja.

A nech sa na to pozeráme akokoľvek, dôkazy, že paragraf 363 bol zjavne zneužitý, zatiaľ nenachádzame.

Maroš Žilinka. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Problém tkvie v inom

Skutočný problém vyšetrovania závažnej korupcie totiž tkvie v inom. Je v prílišnej politizácii problému korupcie.

Politický rozmer korupcie nemožno celkom ignorovať, lebo sú také strany a vlády, kde korupcia kvitne viac, a potom také, kde je jej menej.

Mám na mysli prvoplánovú politizáciu, keď sa útočí primárne na politikov, hoci korupcia má širší rozmer, lebo sa týka nielen politikov, ale aj štátnych úradníkov, policajtov, prokurátorov a sudcov. A týka sa  podnikateľov.

Ficovská politizácia

Robert Fico vedie veľmi brutálnu kampaň proti NAKA a ÚŠP. V mnohých čiastkových tvrdeniach má pravdu. Zároveň však tému príliš politizuje, keď demagogicky tvrdí, že vyšetrovatelia a prokurátori konajú na objednávku vlády. Že na Slovensku vláda zneužíva orgány činné v trestnom konaní (OČTK) na represie voči opozícii, že to je ohrozenie demokracie a podobne.

Lenže na tvrdenie, že OČTK konajú proti opozičným politikom na priamu objednávku vlády, niet žiadnych dôkazov. Je to skôr naopak. Spornosť niektorých kontroverzných činov polície (nátlak na svedkov, nadmerné spoliehanie sa na kajúcnikov, nadmerná demonštrácia sily pri zadržiavaní) ide skôr na vrub nízkeho stupňa kontroly zo strany vedenia ministerstva vnútra ako na vrub politickej vládnej objednávky. V tomto Fico zavádza.

Foto: Dano Veselský/TASR

Fico tiež podsúva, že všetky tie vyšetrovania sú vykonštruované. Nuž, to nie je pravda. Ficove vlády sa vyznačovali vysokým stupňom korupcie. Aby sme si to uvedomili, stačí sa rozprávať s podnikateľmi o získavaní zákaziek, a stačí počúvať Makóove svedectvá.

Matovičovská politizácia

Lenže presne tak nadmerne politizuje fenomén korupcie už dlho aj Igor Matovič. Matovič rétorikou zmazáva rozdiel medzi Ficovou politickou zodpovednosťou a trestnoprávnou zodpovednosťou.

Fico je politicky úplne zodpovedný za korupciu, ktorú NAKA a ÚŠP odhaľujú. Je to korupcia jeho vládnych období. Za ňu by mal byť politicky potrestaný odchodom z politiky. Lenže, až na výnimky, to nie je korupcia, za ktorú sú stíhaní ministri jeho vlád alebo sám Fico. Pokus OČTK s údajnou Ficovou zločineckou skupinou sa, ako sme už hovorili, obhájiť nedá.

Matovič však húževnatou rétorikou o mafii a o Ficovi ako jej hlave navodzuje dojem, že uspokojiť sa možno len s trestnoprávnymi dôsledkami, ktoré by mal Fico niesť. Túto rétoriku šírili aj médiá.

Tým sa, paradoxne, odvádza pozornosť od spomínanej nespochybniteľnej Ficovej politickej zodpovednosti za korupciu. Veď dalo by sa to hrať mediálne tak, že všetci tí Makóovia, Slobodníkovia a iní, sú Ficovým maslom na hlave. Lenže namiesto toho Makó hrá u časti verejnosti pomaly hrdinskú rolu a už tretí rok verejnosť očakáva zavretie Fica, ku ktorému nedochádza.

Odpor voči používaniu paragrafu 363 je však skôr výsledkom frustrácie časti verejnosti, ktorú korupcia trápi. Stále treba zdôrazňovať, že kritici 363-ky sa nevyjadrujú ku konkrétnym dôvodom, prečo bola použitá.

Keďže časť voličov uverila Ficovej kampani, časť frustrovanej protikorupčnej verejnosti si zase osvojila matovičovský pohľad, máme tu dva protichodné tábory, ktoré oba majú značne pokrivený pohľad na realitu. A medzi tými tábormi máme mlčiacu väčšinu.

Ľudovít Makó. Foto: Jakub Kotian/TASR

OČTK potrebujú upokojenie na prácu

Keď som sledoval vlnu vznášania obvinení, ktorá sa začala v roku 2020 (paradoxne už ku koncu Pellegriniho vlády akciou Búrka), hovoril som si, že ak sa štvrtina z nich dotiahne do právoplatného odsúdenia, bude to veľký úspech OČTK. Problémom bývajú veľké očakávania verejnosti. Nie je vhodné ešte ich aktívne zvyšovať.

Právoplatne je odsúdený bývalý špeciálny prokurátor Kováčik a nepochybujem, že budú i ďalšie verdikty. OČTK však potrebujú upokojenie. Mali by ukázať, že majú výdrž. Nemali by o sebe uveriť, že nerobia chyby. Nemali by ísť do vznášania obvinení, ktoré už na začiatku vzbudzujú úsmev. Vyšetrovatelia by nemali celé dôkazné bremeno nechávať na pleciach kajúcnikov.  A najmä, vedenie ministerstva vnútra by sa nemalo tváriť, že ich podriadení vždy konajú správne.

Možno tu raz paragraf 363 nebude alebo sa aspoň oslabí. Rád o tom budem uvažovať. Na základe jeho doterajšieho používania je však priskoro tvrdiť, že bol zneužívaný na zabránenie spravodlivosti.