Rozhodli ste sa prinášať ľuďom dobré správy. Mohli ste si vybrať omnoho jednoduchšiu cestu, napríklad ich len textovo zverejniť. Vy ich však vyrábate z textílie a použitých materiálov. Prečo?
Pretože som chcel, aby ľudí zahrial dobrý pocit pri pohľade na mäkké huňaté textilné ilustrácie zobrazujúce dobré správy. Textil, látky, plsť a vlna podporujú tú pozitívnu emóciu, ktorú má vyvolať prečítanie dobrej správy. Zároveň chcem, aby bolo z ilustrácií cítiť, že sú ručne vyrobené z reálnych materiálov, ktoré sa dajú chytiť do ruky. Moje štúdio je plné najrôznejších textílií. Dostávam ich väčšinou od ľudí, ktorým je ľúto vyhodiť svoje staré nepotrebné oblečenie. Ja im za to vždy pošlem fotku toho, čo som z ich oblečenia vyrobil. Keď sme napríklad točili film Šarkan, skoro každý z členov štábu prispel do scénografie kusom svojho obľúbeného oblečenia.
S týmto nápadom ste prišli v čase pandémie. Bola ona hybnou silou, ktorá vás presvedčila o tom, že je viac ako kedykoľvek predtým potrebné prichádzať s dobre mieneným obsahom?
Áno, práve pandémia bola dôvodom, prečo som začal aktívne hľadať dobré správy. Keď vypukla kríza v marci 2020, z médií sa na nás začalo valiť veľa zlých správ. Upadal som do predstavy, že svet je každým dňom horší a rútime sa do záhuby. Cítil som, že aj u mňa začína prevládať negatívna nálada. Musel som si teda nájsť rozptýlenie, niečo, čo ma poteší, nadchne a inšpiruje v týchto neľahkých dňoch. Začal som preto aktívne vyhľadávať dobré správy z celého sveta, ktoré sa okolo nás stále dejú, len o nich nie je niekedy tak počuť. Každý týždeň som si vybral jednu dobrú správu a vyrobil k nej veselý obrázok z použitého textilu. Spočiatku som ilustráciu vytvoril len občas, viac-menej pre seba a úzky okruh priateľov. Keď som však videl, ako pozitívne medzi nimi rezonujú, povedal som si, že ich skúsim novým obrázkom potešiť každý týždeň. A tak mi pod rukami vznikalo čoraz viac príbehov.
Z toho vzišla v roku 2021 dokonca kniha s názvom Rok dobrých správ.
Je to ilustrovaná knižka z vydavateľstva Monokel pozostávajúca z päťdesiatich dvoch dobrých správ, ktoré sa vo svete udiali v uplynulom roku. Takéto správy som si celý rok priebežne odkladal a zbieral ich. Ilustrovaná knižka má svojím (trochu ironickým) názvom napovedať, že v uplynulom roku sa udialo vo svete aj veľa dobrých vecí. Že ľudia mali skvelé nápady, že sa dlhodobo snažili zmeniť niečo k lepšiemu alebo urobili pre druhých len malé gesto či nezištný dobrý skutok.
Kde všade zbierate námety?
Najskôr som dobré správy hľadal v bežných online médiách, ktoré informujú o všetkom dianí. Bolo pre mňa náročné nájsť dobré správy v spleti negatívnych správ, a tak som sa začal zameriavať na niekoľko zahraničných portálov, ktoré zbierajú dobré správy. Aj medzi nimi sa však často stane, že prečítam sto dobrých správ a nakoniec nevyberiem ani jednu. Snažím sa totiž zameriavať najmä na tie malé pozitívne príbehy a zaujímavé nápady, ktoré robia svet lepším. Niektoré mi dokonca posielajú známi a kamaráti. Zopár som ich už aj odpočul z obyčajných rozhovorov a jedného či dvoch milých príbehov som bol aj svedkom.
Vnímate v tejto činnosti istú paralelu s režisérstvom a animovaním detských filmov, s ktorými máte ako ilustrátor a režisér skúsenosť, alebo je to pre vás diametrálne odlišná forma umeleckého vyžitia a podávania príbehu?
Keďže kresliť moc neviem, ako animátor aj ilustrátor som sa vynašiel, a to vďaka textilu, ktorý mi pod rukami ožíva do rozprávkových svetov. Šampiónom môjho srdca sa už v detstve stala stop motion bábková animácia, ktorá si síce vyžaduje božskú trpezlivosť, no oproti sterilne čistým obrazom digitálnej tvorby prináša aj zvláštne čaro. Animáciu zbožňujem, avšak často trvá niekoľko rokov, kým vidím výsledok v podobe hotového filmu. Po niekoľkých takýchto projektoch som mal pocit, že chcem vytvoriť niečo malé, statické a rýchle, tak som si povedal, že kniha bude tým správnym médiom pre tento projekt. Výsledky mojej práce som zrazu videl priebežne každý týždeň a to ma veľmi tešilo. Bol to pre mňa úplne nový pocit. Teraz, keď si kniha už žije vlastným životom, uvažujem, že premením niektoré ilustrácie na animované videá.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ako ste už spomenuli, z textílie ste vyrobili aj animovaný film s názvom Šarkan, ktorý vyjadruje dôležitosť silných medziľudských vzťahov, a ktorý získal viac ako šesťdesiat medzinárodných cien. Bol práve on prvotný motív, pre ktorý ste sa rozhodli pokračovať s obrázkami z textilu?
Pred tromi či štyrmi rokmi, keď som pripravoval scény a scénografiu pre svoj animovaný film Šarkan, som si uvedomil, že textílie sú veľmi dobrou surovinou pre ilustráciu aj animáciu. Celé prostredie filmu bolo vytvorené z látok a starých šiat, ktorých sa chceli moji priatelia zbaviť. Textil som si zamiloval, pretože som mohol pohybovať jeho štruktúrou vlások po vlásku. Preto som celú scénografiu do filmu vyrobil z dlhosrstých kobercov, kožušín a chlpatých látok. Ilustrácie Roku dobrých správ sú vyrobené presne rovnakým spôsobom.
Keďže pozitívne správy komunikujete prostredníctvom obrázkov aj na sociálnych sieťach, stretli ste sa už so spätnou väzbou, že sa vďaka vašej kreatívnej tvorbe ľuďom zlepšila duševná pohoda?
Áno, veľa ľudí mi zvykne často písať, že po prečítaní knižky prehodnotili ich negatívny pohľad na uplynulý rok. Po tom, čo vyšiel prvý Rok dobrých správ, mi na moje prekvapenie začali čitatelia posielať ďalšie dobré správy. Návštevné knihy na výstavách mojich textilných ilustrácií zaplnili pozitívne príbehy od množstva neznámych ľudí a v niektorých školských triedach dokonca vznikli nástenky plné dobrých skutkov. Moja zbierka pozitívnych príbehov sa aj po vydaní knižky naďalej rozrastala. A to dokonca aj v čase, keď nás zasiahla zdrvujúca správa o vojne v susednej krajine.
Prepadli ste vtedy opäť istej beznádeji?
Na krátky čas, no tentokrát som už vedel, ako si s tým poradiť. Bol som presvedčený, že aj na pozadí tak strašnej udalosti, akou je vojna, sa deje veľa dobrých, často nenápadných skutkov a príbehov. Začal som si ich ukladať, vystrihovať a zhromažďovať. Snažil som sa priebežne vyberať tie, ktoré ma potešili, dojali, či niečomu naučili. Každý týždeň som si zo svojej databázy dobrých správ jednu vytiahol a vyrobil som k nej obrázok. Ani som sa nenazdal a pod rukami mi vznikol druhý Rok dobrých správ.
Stalo sa, že dobrá správa zo sveta zapadala do vášho konceptu, no vytvoriť z nej obrázok bolo viac ako nereálne?
Deje sa mi to dosť často. Nie každá správa je totiž ilustrovateľná či dostatočne fotogenická. Také správy si potom odkladám do svojej databázy dobrých správ a možno ich raz využijem na niečo iné.
Overujete si všetky dobré správy, ku ktorým sa dostanete?
Často si počas prípravy a výroby zvyknem písať s aktérmi dobrých správ a overovať si niektoré detaily. Zvyknem s nimi konzultovať ich príbeh, aby som ho potom mohol čo najvernejšie preniesť do ilustrovanej podoby.
Aký bol váš úplne prvý príbeh, ktorý ste vytvorili?
Úplne prvá pozitívna správa, ktorú som našiel, bola o starom Austrálčanovi, ktorý uplietol vlnené svetre pre tučniaky ohrozeným únikom ropy do oceánu, aby ich ochránil pred otravou, ktorú by si mohli spôsobiť pri čistení srsti. Tento príbeh sa mi zapáčil natoľko, že som rozstrihal svoje staré svetre a vyrobil z nich svetríky pre tučniakov.
Ako vás vnútorne obohacuje to, že sa neustále obklopujete vyhľadávaním dobrých správ?
Veľmi intenzívne pociťujem, že čítanie dobrých správ zo sveta má veľmi pozitívny vplyv na moje psychické zdravie a pohodu. Všímam si na sebe, ako sledovanie spoločenskej situácie priamo ovplyvňuje moju náladu. Naopak, cítim, ako u mňa silnie negatívna a pesimistická nálada skoro zakaždým, keď si na internete prečítam prehľad zlých správ alebo si len vypočujem bežné udalosti týždňa v spravodajskom podcaste.
Neskúšali ste sa teda od správ úplne odstrihnúť? Poznám ľudí, ktorí to pre svoje zdravie a duševnú pohodu urobiť museli.
Niekoľkokrát som skúšal sa na istý čas úplne odstrihnúť od správ a prakticky som ignoroval nielen politické, ale aj spoločenské dianie. To však u mňa nikdy dobre nefungovalo, pretože som skrátka chcel ostať informovaný o dianí v našej spoločnosti a zaujímať sa o to, čo sa v našom okolí deje. Neskôr som napríklad skúšal otvárať nadpisy len tých ,,dobrých", alebo aspoň neutrálne ladených článkov, napríklad o zaujímavých ľuďoch, cestovaní, startupoch, športe, vede, vzťahoch, filmoch či sebarozvoji. A ostatné články, napríklad o trestných činoch, škriepkach politikov, ich bombastických nápadoch, zvyšovaní cien či o predražených zákazkách som skrátka prestal otvárať a prečítal som si iba ich nadpis. Uznávam, že takýto prístup je trochu povrchný až alibistický, no pre mňa zároveň aj kompromisné riešenie, ako si udržať elementárny prehľad aj psychickú pohodu.
Aká pozitívna správa ovplyvnila v poslednom čase vás?
Bol som hrdý, keď som si prečítal, že slovenská ultramaratonistka Lenka Vacvalová prebehla v Peru 850 km cez jeden z najstarších trailov na svete a vyzbierala tak peniaze na kúpu unikátneho prístroja pre detskú onkológiu v Bratislave. Rozosmiala ma správa o zaľúbencoch z indického štátu Kérala, ktorých neodradili od svadby ani dlhotrvajúce dažde a povodne, pretože na obrad do chrámu sa doplavili vo veľkom hrnci. Dojalo ma, že zraneného horolezca v chorvátskych horách zachránil pred umrznutím jeho pes, ktorý ho vlastným telom zohrieval trinásť hodín, kým prišla pomoc.
Zhotovované obrázky je však možné zakúpiť si už aj v podobe pexesa, obrázkov na stenu, pohľadnice alebo knižky. Je to pre vás spôsob ako šíriť a rozposielať dobro ďalej?
Áno, s vydavateľom Petrom Michalíkom z knižného vydavateľstva Monokel sa snažíme hľadať aj ďalšie formy, ako dostať dobré správy medzi ľudí a utvrdiť ich v presvedčení, že aj v ťažkých časoch sa medzi ľuďmi deje veľa dobrého a že aj malé, nenápadné gestá robia svet lepším.
Martin Smatana vyštudoval animáciu na VŠMU v Bratislave a na FAMU v Prahe. Počas štúdia pracoval v estónskom filmovom štúdiu Nukufilm a niekoľko rokov viedol workshopy animovaného filmu. Absolventský film Šarkan (The Kite) mal premiéru na Berlinale 2019 a bol nominovaný do semifinále študentských Oskarov. Získal viac ako 60 medzinárodných cien. Na Slovensku získal národnú filmovú cenu Slnko v sieti, cenu Igric, cenu Nadácie Tatrabanky za umenie, hlavnú cenu Viktora Kubala na Bienále animácie Bratislava, cenu divákov Febiofestu a cenu najlepší slovenský film na Fest Anča 2019. Ako prvý slovenský film bol zaradený do filmotéky MoMA (Museum of Modern Art v New Yorku), kde sa bude počas najbližších troch rokov premietať v náučnom cykle pre rodiny s deťmi. Martin je autorom ilustrovanej knihy Rok dobrých správ. Po troch rokoch vývoja začína natáčať svoj nový autorský film pre deti s názvom Ahoj leto.