Opäť máme za sebou aj Rok dobrých správ! Pripomína nám to knižka Martina Smatanu

Rozhodli ste sa prinášať ľuďom dobré správy. Mohli ste si vybrať omnoho jednoduchšiu cestu, napríklad ich len textovo zverejniť. Vy ich však vyrábate z textílie a použitých materiálov. Prečo?

Pretože som chcel, aby ľudí zahrial dobrý pocit pri pohľade na mäkké huňaté textilné ilustrácie zobrazujúce dobré správy. Textil, látky, plsť a vlna podporujú tú pozitívnu emóciu, ktorú má vyvolať prečítanie dobrej správy. Zároveň chcem, aby bolo z ilustrácií cítiť, že sú ručne vyrobené z reálnych materiálov, ktoré sa dajú chytiť do ruky. Moje štúdio je plné najrôznejších textílií. Dostávam ich väčšinou od ľudí, ktorým je ľúto vyhodiť svoje staré nepotrebné oblečenie. Ja im za to vždy pošlem fotku toho, čo som z ich oblečenia vyrobil. Keď sme napríklad točili film Šarkan, skoro každý z členov štábu prispel do scénografie kusom svojho obľúbeného oblečenia.

S týmto nápadom ste prišli v čase pandémie. Bola ona hybnou silou, ktorá vás presvedčila o tom, že je viac ako kedykoľvek predtým potrebné prichádzať s dobre mieneným obsahom? 

Áno, práve pandémia bola dôvodom, prečo som začal aktívne hľadať dobré správy. Keď vypukla kríza v marci 2020, z médií sa na nás začalo valiť veľa zlých správ. Upadal som do predstavy, že svet je každým dňom horší a rútime sa do záhuby. Cítil som, že aj u mňa začína prevládať negatívna nálada. Musel som si teda nájsť rozptýlenie, niečo, čo ma poteší, nadchne a inšpiruje v týchto neľahkých dňoch. Začal som preto aktívne vyhľadávať dobré správy z celého sveta, ktoré sa okolo nás stále dejú, len o nich nie je niekedy tak počuť. Každý týždeň som si vybral jednu dobrú správu a vyrobil k nej veselý obrázok z použitého textilu. Spočiatku som ilustráciu vytvoril len občas, viac-menej pre seba a úzky okruh priateľov. Keď som však videl, ako pozitívne medzi nimi rezonujú, povedal som si, že ich skúsim novým obrázkom potešiť každý týždeň. A tak mi pod rukami vznikalo čoraz viac príbehov.