Čo sa ukázalo v parlamente. Reportáž z hlasovania

Pred budovou boli jednoduché zábrany, balkón bol plný novinárov, v sále rušno. Svoju misiu v tomto volebnom období si naplnil poslanec Pročko, vypýtal si slovo s procedurálnym návrhom a „v mene všetkých poslaneckých klubov“ poblahoželal poslankyni Kataríne Hatrákovej k narodeninám. Odmenou obidvom bol potlesk. Jej nebohý otec, kedysi minister hospodárstva krátko po Novembri, zvykol blízkym hovorievať, aby mu zavolali, keď padne vláda. Dnes ale nebol ten deň.

Zrejmé to ale chvíľu nebolo.

Hneď úvod schôdze a 30-minútová prestávka na rokovanie ukázali, že Matovič nemá v parlamente väčšinu. Pár minút pred jedenástou mi dobre informovaný poslanec hovorí, že Matovič je "formát", keďže ponúkol termín predčasných volieb na september, ale musí s tým súhlasiť aj Fico, keďže Matovič si nie je istý postojom Budaja a jeho skupinky poslancov, ktorá takéto dohody odmieta.

Znepokojujúce na tom je, že Matovič s Ficom nedokázali spolu rokovať, tak ako toho kedysi nebola schopná Radičová. Bol to sprostredkovaný odkaz, s mafiou sa predsa nerokuje, všakže.

Fico ho ale odmietol. Buď budú predčasné voľby v júni, alebo nič. Časť opozičných poslancov sa na Fica hnevá, človek blízky Robertovi Ficovi mi hovorí, že to nemohol prijať. Matovič mu nemôže dávať požiadavky, Fico je tu predsa suverén, nie Matovič.

Po polhodine sa hlasuje. Šeliga chce presun hlasovania na nadchádzajúcu schôdzu, snemovňa sa smeje, predseda parlamentu ho upozorní, že na takýto návrh potrebuje hovoriť v mene troch poslaneckých klubov, ale podporia ho len dva (OĽaNO, Sme rodina). Kollár urobí drobný vtip smerom k SaS, tá je ale jednotná a za klub stanovisko naraz vykríknu desiati poslanci.

Šeliga navrhne, aby sa hlasovanie posunulo na koniec tejto schôdze, získa 74 hlasov. Vláda nemá väčšinu. V sále ale chýba napätie.

Poslanec Šípoš navrhne kompromisný návrh, aby sa hlasovalo vo štvrtok o sedemnástej. Dva a pol dňa k dobru. Na tabuli je 76 poslancov. Vláda získala dva dni na ďalšie rokovanie. V tomto sa správa Matovič s Hegerom inak ako Radičová. Ráno je pre nich múdrejšie večera.

V kuloároch počuť, že Sulík nechce voľby, chce pokoriť Matoviča a za každú cenu ho vyhnať z vlády. Vystupuje pokojne, je ale akosi nezvyčajne zarastený, akoby na niektoré veci nebol čas. Po hlasovaní však zvyšuje stávku. Už nestačí odchod Matoviča, SaS má ďalšie požiadavky. A úplne zbytočne zase opakuje reči o fašistoch. Akoby zabudol, že pre publikum, ktorému sa chce zapáčiť, bol fašistom aj on. A opäť poľahky môže byť.

Do očí bije jedna vec. Nikde nevidieť Pellegriniho. Stratil sa. Nepočíta s ním žiadny scenár, jeho strana neskúša žiadnu hru, dodal hlasy Sulíkovi a akoby už bol zbytočný.  

Necítiť žiadne veľké emócie, ale predsa len sa zdá, že po chodbách kráča početná skupina (onedlho) bývalých politikov. Pôsobia odovzdane. „Kúpili Krošláka,“ počujem z jednej strany. Ale útecha to nie je, ani vysvetlenie. Pridlho sa tu mizerne vládne, všetci to vedia.

Matovič pôsobí po celý čas koncentrovane, utiahnuto. Neuráža, nekričí, akoby cítil, že je o ňom už rozhodnuté. Ako som napísal inde, zažíva vrchol svojej kariéry, toto všetko sa celé tie roky postupne budovalo. Ale hrad je z piesku.

Už je vraj pripravené premenovanie strany, počujem od kohosi, ale chuť po ďalšej kampani tu nebadať. Ešte nie.

Jeden mladík z úradu vlády povie čosi o historickej chvíli, ale dejiny sa nad tým len usmiali. V utorok trinásteho vláda nepadla ani sa nevyriešil jej problém.

Všetci silní aktéri zvyšujú stávky. Fico trvá na voľbách v júni, Sulík pridáva požiadavky nad rámec odchodu Matoviča, akoby chcel opäť vládnuť, člení a štiepi sa opozícia aj vládna koalícia. Len Pellegrini nikde. To nie je pre lídra opozície dobre.

Keď odchádzam, neubránim sa dojmu, že národ im to predsa len nezabudne.