Ústavný súd v utorok vyhlásil rodinný balíček Igora Matoviča za protiústavný. Víťazom sporu je najmä prezidentka Zuzana Čaputová. Ústavný súd sa balíčkom zaoberal práve na jej podnet.
Skrátene by sa dalo povedať, že prezidentka balíček napadla pre tri veci: (1) preto, že bol schválený v skrátenom legislatívnom konaní, (2) preto, že porušuje zákon o rozpočtovej zodpovednosti a (3) preto, že by spôsobil diskrimináciu marginalizovaných skupín.
Treťou námietkou, ktorá sa týkala najmä zníženia prídavkov na deti pre záškolákov a krúžkovného sa súd vôbec nezaoberal, keďže medzitým boli tieto veci z balíčka odstránené a nahradené zvýšeným daňovým bonusom a prídavkami na deti.
V prvej a druhej námietke však súd dal prezidentke za pravdu. Parlament podľa súdu nemal vec prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, lebo podľa neho „ide o systémové riešenie“ a nie „jednorazovú a bezprostrednú pomoc v reakcii na určitú nepredvídanú situáciu či okolnosť.“
Čo sa týka porušenia zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tam sa súd odvolal najmä na hodnotenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá mala proti balíčku viaceré výhrady. Súd sa s výhradami Rady stotožnil a skonštatoval, že vinou skráteného legislatívneho konania poslanci nemali čas oboznámiť sa s jej závermi ani so stanoviskom samospráv, a tak bola ovplyvnená ich schopnosť slobodne uplatniť svoj mandát.
Príliš kreatívne rozhodnutie
Zatiaľ čo rozhodnutie v prípade skráteného legislatívneho konania môže mať pozitívny dopad, v oblasti rozpočtovej zodpovednosti je argumentácia súdu až príliš „kreatívna.“
Už len samotný fakt, že Ústavný súd hodnotí ekonomickú efektívnosť a udržateľnosť rodinného balíčka, je dosť zvláštny. Súdy majú predsa hodnotiť právny rámec, a nie prikláňať sa k jednotlivým ekonomickým analýzam. Tie totiž môžu byť značne odlišné, ba až protirečivé.
Rovnako je to aj v prípade rodinného balíčka. Na ten totiž medzi ekonómami neexistuje jednotný názor. Zatiaľ čo ľudia z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ho kritizujú, štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek ho pomerne presvedčivo obhajuje.
Súd ako jeden z argumentov, prečo viac prihliada na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, uvádza, že tá bola na to ústavným zákonom kreovaná. Ale tu treba dodať, že úlohou Rady nie je obmedzovať parlament. Kritik by preto mohol povedať, že Ústavný súd dáva svojím rozhodnutím príliš silné právomoci tak Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, ako aj sebe samému.
Omnoho dôveryhodnejšie by jeho rozhodnutie pôsobilo, ak by ostal pri tom, že „v zásade nie je povolaný na to, aby sám vyhodnocoval odborné otázky dlhodobej udržateľnosti hospodárenia,“ ako to sám spočiatku konštatuje.
Pomerne ťažko je uveriteľná aj argumentácia, kde Ústavný súd konštatuje, že poslanci nepoznali stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť či samospráv a preto nemohli zodpovedne hlasovať.
Takéto formulácie pôsobia dojmom, akoby sa sudcovia snažili nasilu kritizovať prijatú úpravu a v zápale boja zašli až na hranu svojich právomocí a vlastnej kreativity. Možno aj preto sudcovia Robert Šorl a Peter Straka zaujali rozdielne stanovisko a napísali aj vlastné odôvodnenia rozhodnutia.
Obmedzenie skráteného legislatívneho konania
Na druhej strane, čo sa týka skrátenia legislatívneho konania, vyjadrenie súdu môže v budúcnosti skutočne obmedziť populistické riešenia, akým bolo napríklad schvaľovanie trinásteho dôchodku odchádzajúcou vládou Petra Pellegriniho. Rovnako by mali dopadnúť aj Sulíkove kilečká či Kolíkovej súdna mapa, ktoré taktiež nemali dôvod prechádzať v zrýchlenom režime.
Tu však treba dodať, že poslancom stačí jednoduchou väčšinou zmeniť rokovací poriadok parlamentu a rozhodnutie Ústavného súdu v tejto oblasti stratí zmysel.
Rozhodnutie posilnilo prezidentku
V čase vrcholiacej vládnej krízy má však toto rozhodnutie aj istý politický dopad. Keďže Ústavný súd dal v spore s Matovičom za pravdu jeho kritikom, najmä prezidentke, v určitom zmysle opäť oslabil jeho pozíciu.
Užila si to najmä strana SaS, ktorá toto rozhodnutie komentovala na sociálnych sieťach slovami: „Takto kolegovia z OĽaNO rozvrátili vlastnú vládu, ožobráčili samosprávy, uškodili verejným financiám, z rokovacieho poriadku a ústavy spravili zdrap papiera a legitimizovali ľudí z ĽSNS. Hlavne, že mal minister financií na pol roka zábavu a dôvod na nové konflikty s každým, kto nesúhlasil.“
Vyjadrenie SaS treba čítať najmä vo svetle toho, že SaS horko-ťažko hľadá dôvody, ako by svojím voličom vysvetlila, že ide povaliť ďalšiu vládu bez toho, aby mala plán, čo ďalej.
V strane OĽaNO kontrovali tým, že na podpore pre rodiny sa vlastne nič nemení, keďže parlament medzičasom odstránil kontroverznejšie časti novely. Ale ich komunikácia ukazuje, že v apríli to zbytočne hrotili a napríklad krúžkovné, proti ktorému sa strhla najväčšia opozícia, nemuseli nasilu pretláčať.
Celá táto kauza tak pripomína dva hlavné problémy strany OĽaNO. Jedným je Igor Matovič, ktorý vie ponúknuť dobrý a pre rodiny užitočný nápad, no napokon ho dovedie do štádia, keď ostávajú len zlé možnosti. Druhým sú poslanci OĽaNO, ktorí Matoviča nedokážu krotiť.
Samozrejme, problémom tejto vlády nebolo len OĽaNO, veď napokon SaS v tieto dni tiež predvádza akési verejné harakiri.
Výsledkom je, že z toho celého ťaží najmä prezidentka, ktorá získava ďalšie plusové body vo vlastnom zápase o podobu novej vlády.