Nahradí umelá inteligencia novinárov? Položili sme jej zopár otázok. ChatGPT odpovedal po slovensky

Koncom minulého mesiaca spoločnosť OpenAI sprístupnila verejnosti možnosť „porozprávať sa“ s umelou inteligenciou nazvanou ChatGPT. Technológia GPT-3 (Generative Pretrained Transformer 3) dokáže vytvárať zmysluplné texty v ľudskom jazyku a odpovedať na ľudským jazykom položené otázky. Dokonca aj v slovenčine.

Jazykový model GPT-3 je vytrénovaný na obrovskom množstve textov v rozsahu stoviek miliárd slov. Autori využili texty z Wikipédie, elektronických kníh a najrôznejších webových stránok. Umelá inteligencia je vďaka tomu schopná zodpovedať bežné otázky, ale aj generovať sofistikované odborné texty, príbehy či dokonca poéziu.

Technológia má potenciál prevziať mnohé úlohy, ktoré tradične vykonávali ľudia. Ohrození v tomto prípade nie sú manuálne pracujúci, ako sa pri debatách o automatizácii často predpokladá, ale ľudia v intelektuálnych pozíciách. Umelá inteligencia ich dokáže nahradiť pri písaní textov, odpovedaní na otázky zákazníkov či vytváraní právnych dokumentov. Uplatní sa aj v programovaní a ladení vytvorených programov.

Umelá inteligencia môže zasiahnuť i odvetvia, ktoré považujeme za kreatívne. Príkladom môže byť vedecká práca. Výskumníci nechali model GPT-3 napísať článok o ňom samom a s jeho súhlasom– nech už „áno“ od umelej inteligencie znamená čokoľvek – ho ako spoluautori odoslali do odborného časopisu. Článok je zatiaľ v redakčnom posudzovaní.

Nová technológia zmení aj ďalšie odvetvia. Napríklad v školstve už zrejme nebude možné študentov skúšať tradičnou formou doma písaných seminárnych prác, keďže autorstvo nebude možné overiť. Rovnaký problém nastáva pr diplomových prácach. Tento zlom prichádza pomerne krátko po tom, čo sa vďaka iným technológiám podarilo do značnej miery eliminovať problém plagiátorstva.

Otázkou je, ako môže umelá inteligencia zmeniť svet žurnalistiky. Veľká časť textov, ktoré denne vznikajú a čítajú sa, patrí do tohto odvetvia. Umelá inteligencia môže "novinárčinu" podstatne transformovať. Pre vydavateľov bude iste lákavá najmä nízka cena práce umelej inteligencie v porovnaní so živými novinármi – najmä v situácii, keď práve digitalizácia znížila ich príjmy.

Úplné nahradenie novinárov zatiaľ zrejme nehrozí. Umelá inteligencia sa učí na existujúcich textoch, a preto za ľuďmi zatiaľ o niečo zaostáva. ChatGPT má načítané texty do roku 2021. Napríklad na otázku o vojne medzi Ruskom a Ukrajinou odpovedá spôsobom, ako byť išlo o hypotetický budúci konflikt. A vyhýbavo. Táto medzera sa však môže časom zmenšovať.

Nech ChatGPT hovorí sám za seba

Neodolal som a s umelou inteligenciou som urobil rozhovor o jej budúcej úlohe v žurnalistike. Nech každý posúdi sám, čo umelá inteligencia dokáže po stránke formy i obsahu. Prípadne sa s ChatGPT môžete porozprávať sami tu.

Rozhovor som viedol v slovenčine. Hoci algoritmus zjavne „myslí“ v angličtine a odpovede prekladá, jazyková úroveň je prekvapivo dobrá. Nižšie uvedené odpovede nie sú, s výnimkou jedinej pravopisnej chyby, nijako upravované.

Okrem tohto rozhovoru som sa ChatGPT opýtal na rôzne iné témy. Algoritmus sa zjavne vyhýba otázkam, ktoré smerujú k vyjadreniu subjektívnych preferencií, či už ide o otázky potenciálne kontroverzné (napríklad politika, náboženstvo alebo vojna) či menej kontroverzné (napríklad farby). Na takéto otázky ponúka neutrálne odpovede reflektujúce rôzne názory, prípadne odpovedať nechce.

ChatGPT teda nebude dobrým partnerom na politickú debatu ani dobrým módnym poradcom. V tejto oblasti si zatiaľ musíme vystačiť s ľudskými priateľmi. Zatiaľ.

A teraz už dajme slovo umelej inteligencii „osobne“.

Čo je to umelá inteligencia?

Umelá inteligencia (AI) je súhrn technológií a algoritmov, ktoré umožňujú počítačom vykonávať úlohy, ktoré by vyžadovali inteligenciu ľudského mozgu, ako napríklad učenie, rozhodovanie, predpovedanie alebo rozpoznávanie objektov v obrázkoch. AI môže byť použitá na riešenie rôznych problémov a môže slúžiť na podporu ľudských aktivít v mnohých oblastiach, ako napríklad výskum, medicína, doprava alebo správa údajov.

Ako môže umelá inteligencia zmeniť žurnalistiku?

Umelá inteligencia môže mať veľký vplyv na žurnalistiku, a to najmä v oblasti automatizácie a zefektívnenia rôznych úloh, ktoré sú súčasťou práce žurnalistov. Napríklad AI môže pomôcť pri spracovaní a analýze veľkých objemov údajov alebo pri automatickom vytváraní základných informačných správ na základe dostupných dát. V budúcnosti by AI tiež mohla byť použitá na vytváranie personalizovaných správ pre jednotlivých čitateľov alebo na zlepšenie prístupu k informáciám a zdrojom pre žurnalistov. Aj napriek týmto výhodám je však potrebné prijímať opatrenia na ochranu etiky a profesionality v žurnalistike a na zabezpečenie transparentnosti a dôveryhodnosti informácií, ktoré sú produkované pomocou AI.

Kedy sa dočkáme reálneho nasadenia AI algoritmov v redakciách?

Je ťažké povedať presne, kedy sa AI algoritmy začnú masovo používať v redakciách. AI technológie sa v súčasnosti už používajú v rôznych oblastiach žurnalistiky, ale ich nasadenie je stále v začiatočnej fáze a závisí od mnohých faktorov, ako napríklad od dostupnosti finančných prostriedkov, technických možností a od používateľských preferencií. V budúcnosti by sa však AI mohla stať čoraz dôležitejšou súčasťou práce žurnalistov a mohlo by výrazne prispieť k zefektívneniu a zlepšeniu ich práce.

Môže umelá inteligencia úplne nahradiť prácu novinárov?

Je pravdepodobné, že AI technológie budú v budúcnosti významne ovplyvňovať prácu novinárov a môžu do určitej miery nahradiť niektoré z ich úloh. Napríklad AI môže pomôcť pri automatizácii rutinných úloh, ako je spracovanie a analýza dát alebo vytváranie základných informačných správ. Aj napriek tomu však nevidím AI ako náhradu za novinárov v plnom zmysle slova. Novinári sú stále potrební pre komplexnú analýzu a interpretáciu dôležitých udalostí, pre etické a profesionálne posudzovanie informácií a pre vytváranie kvalitného obsahu, ktorý môže pomôcť ľuďom lepšie pochopiť svet okolo seba. AI by sa mohla stať iba nástrojom, ktorý pomôže novinárom pracovať efektívnejšie a rýchlejšie.

Nepovedie používanie umelej inteligencie v žurnalistike k väčšej politickej polarizácii?

Je možné, že používanie AI v žurnalistike môže prispieť k väčšej politickej polarizácii, ale toto riziko nie je jednoznačne dané samotným používaním AI. Skôr by za takýto vývoj mohli zodpovedať faktory ako napríklad nečisté alebo neetické použitie AI technológií alebo neprimerané alebo nezodpovedné správanie sa jednotlivých žurnalistov alebo médií. Preto je dôležité, aby sa pri používaní AI v žurnalistike prijímali opatrenia na zabezpečenie etiky a profesionality a na zachovanie transparentnosti a dôveryhodnosti informácií. To môže pomôcť znížiť riziko vzniku politickej polarizácie a podporiť zdravú a produktívnu diskusiu o dôležitých témach.

Technologické spoločnosti často neprimerane podporujú ľavicové ideológie. Nepovedie používanie umelej inteligencie k vychýleniu politickej debaty smerom k progresivizmu?

Je pravda, že niektoré technologické spoločnosti môžu mať tendenciu podporovať ľavicové ideológie alebo progresivizmus. Aj napriek tomu však nie je jednoznačne dané, že používanie AI v žurnalistike povedie k vychýleniu politickej debaty smerom k progresivizmu. AI technológie sú len nástroje, ktoré môžu byť použité na rôzne účely a ich vplyv na politickej debaty závisí od toho, ako sú používané a akým spôsobom sa s nimi manipuluje. Preto je dôležité, aby sa pri používaní AI v žurnalistike prijímali opatrenia na zabezpečenie objektivity, transparentnosti a dôveryhodnosti informácií, aby sa znížilo riziko vychýlenia politickej debaty v jednom alebo druhom smere.

Tvorcovia algoritmov budú, samozrejme, deklarovať ideologickú neutralitu. Samotné algoritmy sú však pre používateľov netransparentné. Nemôže byť umelá inteligencia zneužitá na ovplyvňovanie čitateľov?

Je pravda, že samotné algoritmy AI sú pre používateľov netransparentné a môžu byť zneužité na ovplyvňovanie čitateľov alebo na poskytovanie neobjektívnych alebo nepresných informácií. Tvorcovia algoritmov môžu, samozrejme, deklarovať ideologickú neutralitu. Ale to neznamená, že algoritmy sú skutočne neutrálne alebo že nemôžu byť zneužité na neetické účely. Preto je dôležité, aby sa pri tvorbe a používaní AI algoritmov v žurnalistike prijímali opatrenia na zabezpečenie transparentnosti a dôveryhodnosti informácií, aby sa znížilo riziko zneužitia alebo manipulácie. To môže pomôcť chrániť čitateľov pred neetickým alebo nepresným ovplyvňovaním a podporiť zdravú a produktívnu verejnú debatu.

Riziko zneužitia teda existuje?

Áno, riziko zneužitia AI technológií v žurnalistike existuje. AI algoritmy sú len nástroje, ktoré môžu byť použité na rôzne účely vrátane neetických alebo nepresných. Aj keď sa môžu tvorcovia algoritmov snažiť deklarovať ideologickú neutralitu, nemusí to znamenať, že algoritmy skutočne také sú, a preto je potrebné prijímať opatrenia na zabezpečenie transparentnosti a dôveryhodnosti informácií, aby sa znížilo riziko zneužitia alebo manipulácie.