Kto bude vládnuť po páde vlády? Čo bude s 200 eurami na dieťa či kompenzáciami cien energií?

Dni existencie vlády Igora Matoviča a neskôr Eduarda Hegera mohli byť počnúc utorkom zrátané. Hlasovanie sa však po súhlase poslancov presunulo na štvrtok večer. Pokiaľ stále platia sľuby všetkých poslancov, vláda si iba kúpila dva dni času a nedôvera jej bude vyslovená neskôr.

Ak by k tomu skutočne prišlo, treba upresniť, že tento dôležitý zlom nemá za následok okamžitý odchod jednotlivých ministrov zo svojich funkcií. Kabinet bude vládnuť v demisii až dovtedy, kým prezidentka Zuzana Čaputová nevymenuje nový.

Minister síce fyzicky odchádza zo svojej funkcie po vyslovení nedôvery, ale vláda samotná až vtedy, keď sa prezidentka rozhodne vymenovať nový kabinet. Ale obdobie, kým sa rozhodne, môže teoreticky trvať aj do volieb. Prezidentka by pre upokojenie situácie mohla riadením vlády poveriť znova poveriť Eduarda Hegera. V hre je však aj úradnícka vláda.

Z týchto riadkov vyplýva, že občania by na vlastnej koži štvrtkové hlasovanie Národnej rady SR až tak pocítiť nemuseli. Respektíve, nie tak, ako sa to na prvý pohľad javí.

V bežnom živote totiž môže niektorých z nich oveľa viac zabolieť krach alebo odklad viacerých štedrých opatrení, ktoré v uplynulom období schválila vláda a ktoré robia obrovský prievan v štátnej pokladnici a zvyšujú spoločný dlh.

„Nejde o to, či je to naša alebo vaša vláda, ak vláda padne, dostanú pred Vianocami namiesto darčeka slučku okolo krku,“ povedal vo svojom vystúpení počas prebiehajúcej schôdze parlamentu minister práce Milan Krajniak s tým, že ich povinnosťou je pomôcť 99 percentám ľudí.

Na snímke minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak (Sme rodina) počas 78. zasadnutia NR SR 6. decembra 2022 v Bratislave. Foto: Martin Baumann/TASR

Stojí to a padá na rozpočte

Opatrenia a nielen tie totiž vo veľkom ohrozuje neschválenie rozpočtu na rok 2023, ktoré by po páde vlády nabralo reálne kontúry. Pripomeňme, že predseda parlamentu Boris Kollár už vopred avizoval, že ak by vláda hlasovanie neustála, o takzvanom zákone roka by sa nehlasovalo a rokovanie by prerušil. Tento vývoj by Slovensko posunul k rozpočtovému provizóriu naneurčito.

V prípade, že táto takmer bezprecedentná situácia skutočne nastane, štát musí hospodáriť podľa rozpočtu, ktorý bol schválený na predchádzajúci rok, až kým parlament neschváli novú verziu. Vyplýva to zo zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. 

Každý mesiac môžu štátne inštitúcie v tomto krízovom režime minúť dvanástinu z celkovej sumy, ktorá im bola priznaná v predchádzajúcom roku. Ak ju neminú celú, nemôžu si ušetrenú sumu preniesť do nasledujúceho mesiaca.

Katastrofa pre ekonomiku?

„Znamenalo by to prepad ekonomiky rádovo o 4,1 percenta HDP, stratu 52 800 pracovných miest, to znamená rast nezamestnanosti  takmer o dva percentuálne body na 8 percent a rast inflácie z očakávaných 13,5 percenta na 17,3 percenta,“ povedal pre Denník E štátny tajomník ministerstva financií.

Šéf rovnakého rezortu Igor Matovič prípadné rozpočtové provizórium označil za katastrofu pre štát. Problémom podľa ministra je napríklad to, že neminuté peniaze nie je možné prenášať do ďalších mesiacov a ani prerozdeľovať usporené financie v prospech iných štátnych organizácií.

Rozpočtové provizórium je v čase vysokej inflácie veľkým rizikom aj podľa ministerky pre investície Veroniky Remišovej. Poukazujú na to podľa jej slov aj národná banka, samosprávy, zamestnávatelia aj zamestnanci. Remišová vyzvala opozíciu na podporu rozpočtu. Ministerka v RTVS povedala, že v čase krízy by mala opozícia zaujať ľudský postoj a zákon podporiť.

Pripomeňme, že štátny rozpočet na aktuálny rok počíta s tým, že výdavky dosiahnu 26,95 miliardy eur. Ešte v polovici októbra si však koalícia rozpočet navýšila o približne 1,5 miliardy, čo znamená, že celkovo štát plánuje tento rok minúť 28,45 miliardy eur. Návrh rozpočtu na budúci rok počíta s výdavkami vo výške 35 miliárd, čo je medziročný nárast o osem miliárd eur.

Na snímke štátny tajomník Ministerstva financií SR Marcel Klimek počas 116. rokovania Vlády SR v Bratislave v stredu 9. novembra 2022. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Je tu aj svetlý moment

Niekdajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová (1998 – 2002) však upozornila, že zákon o rozpočtových pravidlách v čase svojho vzniku nepočítal s európskymi zdrojmi a pokiaľ sa interpreti zákona nepokúsia do jednej dvanástiny zahrnúť aj európske zdroje, bude ich mať vláda k dispozícii v plnom rozsahu. To by podľa nej situáciu uľahčilo. Ale iba za predpokladu, že ich bude vedieť efektívne využiť. 

„Pri dobrom manažovaní prostriedkov štátneho rozpočtu v prípade nežiaduceho rozpočtového provizória a efektívnom manažovaní európskych zdrojov by nemusel byť budúci rozpočtový rok ani v prípade provizória kritický. To by sme však museli mať vo vláde schopných krízových manažérov,“ upokojuje.

Čoho sa provizórium nedotkne?

Rozpočtové provizórium by však nemalo dopad na nedávno zvýšené platy lekárov, keďže tie štát nefinancuje priamo. Platy sa vyplácajú zo zdravotného poistenia, ktoré hradí náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou.

Rovnako by mal ostať nedotknutý 200-eurový príspevok na dieťa. „Sociálne výdavky majú prioritu. Tých by sa rozpočtové provizórium dotknúť nemalo. Štát ich bude vyplácať. Obmedzia sa však iné investície,“ vysvetlil odborník Inessu na verejné financie Radovan Ďurana.

Je dôležité zdôrazniť, že ak by aj nebol schválený rozpočet, neovplyvnilo by to ani všetky iné sociálne dávky, poistné, náklady na financovanie dlhu alebo aj eurofondy.

Na snímke zľava predseda Základnej odborovej organizácie LOZ v Detskom kardiocentre – NÚSCH, a.s., Bratislava Ján Sýkora, predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský a podpredseda LOZ UNB Kramáre Zoltán Jány. Foto: TASR/Dano Veselský

Oblastí, kde môžu nastať problémy, je viacero

Naopak, nejasná by podľa vládnych ekonómov bola aj avizovaná pomoc rodinám, firmám a subjektom verejného sektora v čase energetickej krízy, čo by mohlo vyústiť do veľkého prepúšťania. K sľúbenému mzdovému navýšeniu by sa zas nemuseli dostať učitelia či iní zamestnanci platení zo štátnej pokladnice a ich prilepšenie si by tak ostalo iba na papieri.

Otáznik by visel aj nad kofinancovaním viacerých projektov napojených na eurofondy. Slovenská republika by sa pravdepodobne mohla rozlúčiť s ambíciou vynaložiť na zbrojenie dve percentá HDP, s ktorými počíta minister obrany.

Ten, kto by takisto utŕžil ranu pod pás, by boli zdravotnícke zariadenia ako také, pretože rozpočet verejného zdravotného poistenia by bol znížený o nezanedbateľných 515 miliónov eur. 

„Neschválenie štátneho rozpočtu by sa zásadne dotklo najmä osobnej vlakovej dopravy, dopravné výkony by sa museli zredukovať asi o polovicu. Problémy by to, samozrejme, spôsobilo aj v oblasti investícií,” informovalo ministerstvo dopravy.

 „Pre ministerstvo kultúry by to znamenalo zrušenie dotácií na obnovu kultúrnych pamiatok, podporu živej kultúry, vydavateľskej a publikačnej činnosti či fyzickej a informačnej debarierizácie. Tieto prostriedky sú pre mnohé subjekty a jednotlivcov často kľúčovým a fundamentálnym faktorom pre ich ďalšiu existenciu a rozvoj,“ povedala hovorkyňa ministerstva kultúry Zuzana Viciaňová.

Eduard Heger (v popredí) pri predstavovaní cien energií na budúci rok. Foto: Pavel Neubauer/TASR

Provizórium, ale iba trochu

Je dôležité zdôrazniť, že aj tie najčernejšie scenáre vychádzajú z predpokladu, že rozpočtové provizórium bude platiť po celý rok 2023. K ich naplneniu však máme stále ďaleko, keďže o rozpočte môže parlament hlasovať teoreticky aj každý týždeň, lebo ide o zákon, pri ktorého opätovnom predkladaní neplatí nutnosť dodržania šesťmesačnej legislatívnej prestávky.

Odborníci sa však zhodujú na tom, že rizikom je aj čiastočné – napríklad niekoľkotýždňové – hospodárenie v rozpočtovom provizóriu. Štát, firmy a aj občania sa totiž potrebujú od 1. januára zariadiť a vstup do nového roka vo veľkej neistote ich môže zabolieť.

Predčasné voľby za rozpočet?

Práce na záchrane navrhovaného rozpočtu vo vysokej politike, zdá sa, prebiehajú v plnom prúde. V médiách sa totiž krátko po zverejnení tohto článku objavili informácie, podľa ktorých môže koalícia takpovediac zobchodovať predčasné voľby za schválenie rozpočtu.

„….skrátenie volebného obdobia napríklad na september, výmenou za to, že bude schválený rozpočet a bude sa môcť vyplácať energetická pomoc, je racionálne a je to v prospech ľudí,“ poznamenal minister Krajniak.

Politik to zároveň pred stredajším rokovaním vlády označil za najvyššiu prioritu a skonštatoval, že toto isté hovorí jeho hnutie Sme rodina na rokovaniach aj koaličným partnerom.