Nešlo o falošné sľuby s nulovými emisiami ani o špekuláciu s povolenkami na oxid uhličitý. Impulz na vznik prvého elektrického auta značky Nissan bol prozaický, na trhu nebol dostupný benzín. V roku 1947 sa japonská vláda rozhodla podporiť vývoj nového modelu Nissan Tama s iným druhom pohonu.
Konštrukcie sa ujali leteckí inžinieri zo spoločnosti Tachikawa Aircraft Company, aj preto bolo auto na prvý pohľad škatuľovité, ale relatívne aerodynamické, napriek úplne plochému čelnému sklu. Skelet 3035 milimetrov dlhej karosérie s rázvorom 2000 milimetrov sa spočiatku vyrábal z dreva. Do Tamy sa zmestili štyria cestujúci, ale vyrábali sa aj úžitkové verzie vo forme malých valníkov.
Olovená batéria naplnená elektrolytom z kyseliny sírovej mala napätie 40 voltov a bola uložená zboku pod podlahou. Jej kapacita 162 ampérhodín stačila na 65 kilometrov jazdy. Maximálna rýchlosť bola 35 kilometrov za hodinu, ale odporúčaná bežná cestovná bola 28 kilometrov za hodinu.
Pod prednou kapotou, ktorá údajne pripomínala papuľu aligátora, sa nachádzal jednoduchý motor na jednosmerný prúd s napätím 36 voltov. Výkon motora bol 4,5 konských síl (3,3 kilowattu). Hmotnosť Nissanu Tama bola 1100 kilogramov.
Zvláštnosťou boli zvláštne vybrúsené šošovky na svetlometoch. Dnes by sme takéto svetlá volali projektorové. V Japonsku sa ich zachovalo iba desať a predávajú sa na burzách aj za tisíc eur.
