Propagácia dobrovoľnej smrti vyvolala zdesenie. Firma reklamu stiahla z internetu s oficiálnym odôvodnením, že kampaň sa už skončila a splnila svoje ciele. Zdá sa, že išlo o osobný projekt šéfa spoločnosti Petera Simonsa, ktorý naznačil, že to je pozitívny prípad korporátnej zodpovednosti. La Maison Simons vraj má „zodpovednosť spolupracovať s našimi komunitami a pomáhať budovať také komunity, v ktorých by sme chceli zajtra žiť a zanechať ich našim deťom“. Celá kauza je krásnou ukážkou, ako sa v Kanade v priebehu niekoľkých rokov obchod so smrťou stal úplne bežnou a desivou súčasťou spoločnosti.
Eutanázia začala v podstate dopĺňať kanadský sociálny systém a zdravotníctvo
V roku 2015 kanadský Najvyšší súd rozhodol, že právo na eutanáziu je obsiahnuté v ústave. Zvrátil tak svoje predchádzajúce rozhodnutie z roku 1993. Na argumenty oponentov, ktorí upozorňovali na rýchle uvoľňovanie pravidiel v krajinách, kde bola eutanázia legalizovaná, v podstate odpovedal, že v Kanade to nehrozí. Parlamentu dal 12 mesiacov na zavedenie súdneho verdiktu do legislatívy.
Stalo sa tak v júni 2016 a napriek viere kanadských sudcov, že žiadna šikmá plocha nehrozí a eutanázia zostane krajnou voľbou pre pár nevyliečiteľne chorých, ktorí majú neskutočné bolesti, eutanázia začala v podstate dopĺňať kanadský sociálny systém a zdravotníctvo. Od jej zavedenia týmto spôsobom zomrelo zhruba 30-tisíc Kanaďanov a trend sa zrýchľuje.
V roku 2021 si zvolilo dobrovoľnú smrť takmer 10-tisíc ľudí. Celkovo v roku 2021 bola eutanázia príčinou smrti 3,3 percenta všetkých kanadských úmrtí, v progresívnych provinciách, ako Britská Kolumbia a Quebec, to bolo dokonca päť percent. Najškandálnejšie však je, že mnoho týchto ľudí zomrieť nechcelo, v eutanázii však videli jediný spôsob, ako von z bezvýchodiskovej situácie.
V spote kanadskej spoločnosti La Maison Simons propagujúcom eutanáziu účinkovala Jennyfer Hatchová. Tá asistovanú samovraždu podstúpila. Po negatívnych reakciách verejnosti bola táto reklama stiahnutá.
Príkladom je práve aj Jennyfer z reklamy La Maison Simons. Plným menom Jennyfer Hatchová mala Ehlersov-Danlosov syndróm, vzácne a nevyliečiteľné ochorenie spojivového tkaniva. Dúfala v paliatívnu starostlivosť a v zmiernenie symptómov. Nechcela zomrieť, chcela žiť čo najdlhšie, aj vo svojom zlom zdravotnom stave. Na svoju hrôzu však zistila, že schválenie žiadosti o eutanáziu je celkom priamočiare, na rozdiel od medicínskej starostlivosti, ktorá by jej priniesla úľavu od utrpenia. Novinárke Penny Daflosovej z CTV News povedala, že pre ňu bolo jednoduchšie zohnať „smrtiacu starostlivosť“ ako „lekársku starostlivosť“. A hrozilo jej aj bezdomovectvo.
Nie je zďaleka jediná, pre koho je eutanázia skôr prostriedkom úniku zo zlej sociálnej situácie ako ukončením nesmierneho zdravotného utrpenia. Päťdesiatjedenročná žena z Ontária mala chronické alergie na chemické čistiace prostriedky. Alergiu jej zhoršoval aj cigaretový dym. Počas pandémie sa jej stav zhoršil. Pre koronavírus sa chodby častejšie umývali a čistili a v domoch zatvorení ľudia fajčili, dym sa jej dostal do bytu ventiláciou.
Po dvojročnom neúspešnom usilovnom hľadaní nového bytu, ktorý by vyhovoval jej zdravotným problémom a zároveň bol finančne dostupný, požiadala o eutanáziu a vyhoveli jej, hoci jej lekári dosvedčili, že v prípade absencie chemických čistiacich prostriedkov sa jej zdravotný stav rapídne zlepšuje. Jej rodina žiadala neúspešne štát o vyhovujúci sociálny byt.
Ďalšia žena požiadala o eutanáziu, pretože pre svoje hendikepy upadla do chudoby a nemohla dôstojne žiť. Jej problémy neboli smrteľné. Vo Vancouveri požiadala o eutanáziu žena s chronickými bolesťami. Pre server Vancouver City News povedala, že „nechce zomrieť, ale jej mesačný príjem ani po dočasnom zvýšení v rámci programu COVID-19 nestačí na to, aby udržala bolesť na znesiteľnej úrovni“.
Toto nie je moja šou
Potom je tu prípad Rogera Foleyho s mozgovou chorobou, ktorý sa tak vyľakal rečami nemocničného personálu o návrhoch na podstúpenie eutanázie, že si ich začal nahrávať. V jednej nahrávke mu riaditeľ nemocničnej etickej komisie povedal, že jeho pobyt nemocnici stojí „viac ako 1 500 dolárov denne“. Foley odpovedal, že to znie ako nátlak, a spýtal sa, aké sú plány na dlhodobú starostlivosť o neho. „Roger, toto nie je moja šou. Mojou úlohou bolo zistiť, či máte nejaký záujem o asistované úmrtie,“ odpovedal riaditeľ etiky podľa agentúry AP, ktorá má nahrávku k dispozícii. Foley tvrdí, že sám sa predtým o eutanázii nikdy nezmienil.
AP popísala aj prípad Alana Nicholsa, šesťdesiatjedenročného muža s depresiou a s ďalšími zdravotnými problémami, z ktorých však ani jeden neohrozoval jeho život. V júni 2019 bol hospitalizovaný pre obavy, že by mohol spáchať samovraždu. O mesiac neskôr rodina dostala správu, že požiadal o eutanáziu a vyhoveli mu. V jeho žiadosti bol uvedený iba jeden zdravotný problém, ktorý viedol k schváleniu žiadosti o smrť, strata sluchu.
O svojich skúsenostiach so zdravotno-sociálnym systémom vypovedala pred kanadským parlamentom aj paraolympionička a veteránka kanadskej armády Christine Gauthierová. Žiadala sociálnych pracovníkov o inštaláciu schodiskovej sedačky do svojho domu, aby sa dostala na druhé poschodie. Sociálny pracovník jej namiesto toho ponúkol zaradenie do programu eutanázie.
Podobnú skúsenosť mal vojenský veterán, ktorý sa uchádzal o liečbu posttraumatickej stresovej poruchy a poškodenia mozgu. Zamestnanec ministerstva starostlivosti o veteránov sa mimovoľne zmienil, či zvažoval eutanáziu.
Stlačte trojku
Provincia Saskatchewan zasa riešila konflikt so svojou zdravotnou linkou, kam ľudia môžu volať, ak sa chcú poradiť s medicínskymi problémami. Donedávna volajúci mohli zvoliť poradenstvo o eutanázii. Provinčná vláda túto možnosť odstránila po upozornení, že linku využívajú ľudia so samovražednými sklonmi hľadajúci pomoc, a nemusí teda pôsobiť najlepšie, keď sa im v uchu ozve niečo ako: „Ak chcete radu, ako rýchlo umrieť, stlačte trojku.“ Proti odstráneniu tejto možnosti však protestovala opozícia, pretože vraj ide „o lekársku procedúru, na ktorú obyvatelia Saskatchewanu majú právo“.
Napriek všetkým týmto varovným prípadom kanadská vláda nemieni prístup k eutanázii obmedziť či sprísniť, práve naopak. Od marca budúceho roka má platiť novela, ktorá by právo na eutanáziu rozšírila aj na duševne chorých a „dospelých nedospelých“, ako znie doslovný preklad termínu „mature minors“. Nikto však presne nevysvetlil, čo sa tým myslí.
Ako teda k takému rýchlemu zošmyknutiu po šikmej ploche eutanázie došlo? Jednou z odpovedí sú jednoducho financie. Pôvodný zákon o eutanázii vraj ušetril štátnej pokladnici 86,9 milióna kanadských dolárov za rok a jeho nová verzia vraj ušetrí ďalších 62 miliónov za rok. Pre ekonomicky napäté kanadské štátne zdravotníctvo to je vítaná úľava. Najviac štátnu pokladnicu stoja práve chronicky chorí a chudobní. Taký človek stojí štát obrovské sumy za zdravotnícke výkony a na sociálne dávky. Cena eutanázie je „len“ 2 327 kanadských dolárov.
Z finančného hľadiska je teda jasné, čo sa štátu viac oplatí. Ľudia v zlej sociálnej situácii sa na rozdiel od bohatších nemôžu spoľahnúť na svoje úspory či na súkromné zdravotné poistenie. Úlohu zohráva aj skutočnosť, že kanadský zákon nezakazuje aktívne ponúkanie eutanázie lekármi a sociálnymi pracovníkmi – na rozdiel od holandskej verzie. Stáva sa pre nich ďalšou normálnou procedúrou.
Komentátor New York Times Ross Douthat však ponúka oveľa znepokojivejší pohľad. Podľa neho v posledných rokoch verejnej diskusii dominovala otázka, keď demokracia prestáva byť liberálna. A kanadská prax navodzuje inú otázku. Čo ak spoločnosť zostane liberálna, ale prestane byť civilizovaná? Eutanázia je jednoduchým riešením na problémy modernej doby, píše Douthat, ako je „rozpad rodín, rozšírenie chronických chorôb a depresie a tlaku na starnúce spoločnosti s nízkou mierou pôrodnosti, aby sa zredukovali náklady na zdravotníctvo“.
Zároveň sa obáva, že je to desivé vyústenie neustále postupujúceho liberalizmu. „Myšlienka, že ľudské práva zahŕňajú právo na sebazničenie, domnienka, že ľudia v stave strašného utrpenia a zraniteľnosti sú skutočne ‚slobodní', aby sa rozhodli pre voľbu, ktorá ukončí všetky voľby, myšlienka, že lekárska profesia by mala zahrnúť smrť do svojho súboru liečebných postupov – to sú vo svojej podstate deštruktívne myšlienky.“ Neprekvapuje, že dystopický režim eutanázie dosiahol zatiaľ svoju najhrozivejšiu podobu práve v Kanade, v tomto samozvanom liberálne progresívnom majáku.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.